Jeho strana Tisza (čo je nielen druhá najväčšia rieka Maďarska, ale aj akronym pre celý názov Rešpekt a sloboda) má sotva sto dní od založenia stále len 19 členov, ale aj vyše milión a štvrť voličov, sedem čerstvo získaných kresiel v Európskom parlamente a desať na budapeštianskej radnici. V oboch prípadoch ide o tretinu mandátov, ktoré maďarskí voliči v nedeľu rozdeľovali.
Pravda, Orbánov Fidesz aj po terajších voľbách zostáva dominantnou politickou silou krajiny. Vďaka dvom miliónom voličských hlasov bude mať jedenásť z celkovo dvadsaťjeden mandátov vyhradených v Európskom parlamente pre Maďarsko. Oproti doterajšiemu stavu však vládna strana prichádza o dvoch europoslancov.
Premiér Orbán sa pochválil, že so ziskom vyše 44 percent hlasov je Fidesz majstrom Európy (čo nie je úplne presné, lebo maltskí labouristi dostali vyše 45 percent). Nespomenul pri tom, že je to najslabší výsledok Fideszu v eurovoľbách za dve desaťročia členstva Maďarska v únii, o šesť percentuálnych bodov nižší ako pred piatimi rokmi.
V komunálnych voľbách Orbánova strana tiež prišla o niekoľko tradičných bášt, vrátane Győru či Szolnoku. A v Budapešti kandidátka Fideszu Alexandra Szentkirályiová radšej tri dni pred voľbami odstúpila, keďže prieskumy jasne ukazovali, že v súboji o kreslo primátora bude prinajlepšom tretia. Post na čele hlavného mesta napokon tesne obhájil ľavicový liberál Gergely Karácsony. V mestskej rade nezískal ani o jedno kreslo viac ako novozaložená Tisza.
Nový letopočet?
Hoci sa nerozhodovalo o zložení národného parlamentu, terajšie voľby boli podľa politológa Lászlóa Kériho dôležitejšie ako väčšina volieb za posledných 35 rokov. „Na jednej strane uzatvárajú jednu éru v maďarskom politickom systéme a na druhej strane otvárajú nové obdobie, o ktorom zatiaľ veľa nevieme,“ povedal profesor, u ktorého svojho času študoval aj mladý Orbán.
Týmito voľbami sa podľa politológa končí situácia, keď od roku 2010 oproti dominujúcej strane stála roztrieštená scéna piatich až siedmich politických zoskupení. Malí hráči sa teraz z ihriska vytrácajú a ich miesto obsadzuje Tisza.
„Sľubu Pétera Magyara, že jeho nová strana chce vlastnými silami poraziť Fidesz, sa mnohí vysmievali, no skutočnosť, že dva mesiace stará strana dokáže dosiahnuť takéto výsledky, ukazuje, že sa naozaj môže stať stranou schopnou vybojovať do dvoch rokov zmenu. V maďarskom politickom živote sa začína úplne nová situácia,“ povedal Kéri pre portál Telex.
Aj politológ Gábor Török je presvedčený, že tým, že sa strana Pétera Magyara stala po Fidesze najsilnejším hráčom, sa zásadne mení politická mapa krajiny. „Týmito voľbami sa začal v maďarskej politike nový letopočet: Fidesz aj opozícia spred roku 2024 budú musieť v období do roku 2026 čeliť výzve Tiszy, pričom Tisza sa môže naďalej formovať ako najsilnejšia opozičná strana – takmer v rovnakej lige ako Fidesz,“ napísal Török vo svojom blogu na Facebooku.
Nové časy už v priebehu volebnej noci ohlasoval aj Magyar. „Dnešným dňom sa končí jedna éra. Je to Waterloo Orbánovej mocenskej mašinérie, začiatok konca,“ dodal s odvolaním sa na bitku, ktorá dala bodku za Napoleonovými vojnovými výbojmi.
Z profitera whistleblower
Ako donedávny profiter režimu, ktorý za bohato honorované posty v pološtátnej banke a v dozorných radách štátom kontrolovaných firiem bral mesačne v prepočte vyše 11-tisíc eur, Magyar dôverne pozná pomery vo vnútri vedenia Fideszu, aj korupčné schémy politikov a podnikateľov z okolia vládnej strany.
Po rozchode s Fideszom označil sám seba za whistleblowera, teda človeka upozorňujúceho na protiprávne konanie.Celú jar potom na sociálnych sieťach ako na bežiacom páse odhaľoval jednu kauzu Orbánovho režimu za druhou.
O tom, či sa v roku 2026 stane z Maďarska Magyarova krajina, je ešte priskoro špekulovať. Politológovia radia neodpisovať Orbána predčasne. Mnohí experti pritom upozorňujú, že stále nevedno, pri akých hodnotách bude „rozvodnená“ Tisza kulminovať, a aké brehy jej Magyar so svojím rodiacim sa tímom vytýči.
Z radov ľavicovej a liberálnej opozície zaznieva varovanie, že Magyar je len obyčajný obchodník s nádejou na zmenu a tí, čo mu teraz vypisujú bianko šek, budú raz sklamaní.
Foto: SITA/AP, Denes Erdos
András Bíró-Nagy, šéf budapeštianskeho think-tanku Policy Solutions, pripúšťa, že fenomén Pétera Magyara je príznakom hlbokej krízy maďarskej politiky. „Odzrkadľuje nielen určitú dezilúziu z Orbánovho režimu, ale ukazuje aj úplné rozčarovanie z doterajšej opozície,“ povedal pre agentúru AP.
„Veľa ľudí v Maďarsku túži po niečom novom, túži po zmene a sú ochotní podporiť v podstate kohokoľvek, kto potenciálne ukáže silu tvárou v tvár Orbánovmu režimu,“ dodal Bíró-Nagy.
Nový líder opozície, ktorého ešte vlani verejnosť poznala len zo spoločenských rubrík novín, ako bývalého manžela Orbánovej ministerky spravodlivosti, viackrát spomenul, že klasické delenie na pravicu a ľavicu považuje v dnešných časoch za prežité. Z jeho vyhlásení však cítiť, že svoju stranu sa snaží situovať do pravého centra politickej scény, čo je miesto, odkiaľ sa Fidesz čoraz viac odsúva na krajnú pravicu. Z vedenia Európskej ľudovej strany už Tisza dostala signál, že bude vítaná v tejto najväčšej európskej straníckej rodine, ktorú Orbánova strana pre svoju stupňujúcu sa radikalizáciu pred časom musela opustiť.
Čítajte viac Politický triler či rodinná dráma? Orbánov režim podrýva exmanžel jeho exministerky
Magyar opakovane sľúbil, že spory s Európskou úniou vyrieši a miliardy eur, ktorých výplatu Brusel Budapešti zmrazil pre jej problémy s právnym štátom a korupciou, dostane domov.
V otázke postoja k ruskej agresii proti Ukrajine však má bližšie k Orbánovi než k väčšine spojencov v EÚ a NATO. Magyar opakovane konštatoval, že agresorom je útočiace Rusko. „Putin začal vojnu a on ju môže aj ukončiť,“ vyhlásil. Súčasne však dodal, že je proti dodávkam zbraní Ukrajine cez Maďarsko a podporuje diplomatické snahy Orbánovej vlády o ochranu menšinových práv Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.