Scholz nie je Macron. Predčasné voľby napriek zdrvujúcej porážke odmieta

Voľby do Európskeho parlamentu otriasli aj politickou scénou v Nemecku. Vládne strany utrpeli ťažkú porážku a opozícia žiada, aby z toho vyvodili zodpovednosť. Koalícia však nechce vypísať predčasné voľby a odmieta úvahy, aby sa v Spolkovom sneme hlasovalo o dôvere vláde. Olaf Scholz by sa tak ako kancelár mohol udržať až do konca volebného obdobia.

12.06.2024 08:00
Olaf Scholz, eurovoľby v Nemecku Foto: ,
Roztrhaný volebný bilbord SPD s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vo Frankfurte nad Mohanom tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu.
debata (5)

S najväčšou kritikou vystúpil šéf opozičnej Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku (CSU) Markus Söder. Scholza nazval „kráľom bez krajiny“ a vyzval ho na demisiu.

„Nemá už žiadnu legitimitu, obyvatelia mu nedôverujú. Logickým dôsledkom sú preto nové voľby, hlasovanie o dôvere a nakoniec odstúpenie,“ vyhlásil Söder, ktorý je aj predsedom krajinskej vlády v Bavorsku.

Práve jeho CSU v koalícii so sesterskou Kresťanskodemo­kratickou stranou (CDU) vyšla z eurovolieb ako absolútny víťaz, keď získala 30 percent hlasov.

Politológ Štefančík o výsledkoch eurovolieb: Prekvapila ma pozícia Hlasu, za neúspechom SNS môžu byť udalosti po Dankovej nehode
Video
Zdroj: TV Pravda

Na druhom mieste s takmer 16 percentami skončila pravicovoextré­mistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa presadila najmä na východe, teda na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Zo šiestich spolkových krajín tam vyhrala v piatich, výnimkou bol iba Berlín, kde zvíťazili Zelení.

Posledný budíček pre Scholza

Pre „semaforovú koalíciu“, ako prezývajú nemeckú vládu, sa eurovoľby skončili debaklom. Scholzovi sociálni demokrati (SPD), najsilnejšia vládna strana, neuspeli ani v jednej zo 16 spolkových krajín a s necelými 14 percentami skončili až na treťom mieste.

Oproti voľbám do Spolkového snemu v septembri 2021, ktoré ešte vyhrali, stratili takmer 12 percentuálnych bodov. Je to vôbec ich najhorší výsledok v eurovoľbách.

Výsledky eurovolieb v Nemecku

politická strana podiel hlasov
CDU/CSU 30 %
AfD 15,9 %
SPD 13,9 %
Zelení 11,9 %
BSW 6,2 %
FDP 5,2 %
Ľavica 2,7 %
Volebná účasť 64,8 %

Analytici navyše pripomínajú, že práve ľudia, ktorí pri predošlých eurovoľbách v máji 2019 dali hlas sociálnym demokratom, teraz „prebehli“ k pravicovým extrémistom.

Ako upozornil komentátor denníka Bild, za AfD tak hlasovalo až 570-tisíc bývalých voličov SPD. Trpkú prehru s výraznými stratami utrpeli aj zvyšné koaličné strany – Zelení a Slobodná demokratická strana (FDP).

Söder je presvedčený, že by si nemecká vláda mala zobrať príklad z Francúzska. Keď tam krajne pravicové Národné zhromaždenie (RN), v ktorom pôsobí aj známa politička Marine Le Penová, v eurovoľbách získalo vyše 30 percent a strana prezidenta Emmanuela Macrona až o polovicu hlasov menej, rozhodol sa rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby.

Biden France Čítajte viac Záhada Elyzejského paláca. Rozpustil Macron parlament, aby podal demisiu a tretíkrát po sebe zabojoval o funkciu prezidenta?

„Táto vláda je v podstate hotová. A teraz to musí byť podobné ako vo Francúzsku,“ uviedol Söder pre televíziu n-tv. „Naša krajina potrebuje nový začiatok. Semaforová vláda už nemá mandát, ani dôveru obyvateľstva. Preto by sa teraz mali čo najskôr konať nové voľby,“ navrhol. Vláde odporučil, aby rýchlo skončila.

„To by bola posledná veľká služba, ktorú by Olaf Scholz mohol Nemcom preukázať,“ odkázal Söder a pripomenul odstúpenie bývalého kancelára Gerharda Schrödera.

Sociálnodemokra­tický politik dal v roku 2005 hlasovať o dôvere vlády v Bundestagu, a keď neuspel, vyhlásil nové voľby. K moci sa tak dostala CDU a jej predsedníčka Angela Merkelová vydržala na čele vlády celých 16 rokov.

Predseda CSU a bavorský krajinský premiér... Foto: SITA/AP, Matthias Balk
Markus Söder Predseda CSU a bavorský krajinský premiér Markus Söder.

„Gerhard Schröder mal vtedy odvahu urobiť to. Aj Olaf Scholz by to mal spraviť,“ uzavrel Söder. S požiadavkou na predčasné voľby však CSU zostáva skôr osamotená.

Podporila ju len spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová. Ani z CDU však podobný návrh nezaznel. Jej predseda Friedrich Merz sa iba stručne vyjadril, že Scholzov kabinet by mal z volebnej porážky vyvodiť dôsledky.

Le Penová, Francúzsko, eurovoľby Čítajte viac Úder tradičným európskym silám: starý kontinent sa posúva doprava. K čomu to povedie?

„Ak je spolková vláda toho názoru, že môže proste pokračovať len tak ako doteraz, tak bude niesť zodpovednosť za ďalšie mrzutosti a sklamanie v Nemecku,“ prezradil Merz novinárom.

To, ako vo voľbách bodovala AfD, ale aj nedávno založená ľavicovo-populistická Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), podľa neho treba vnímať ako „posledný budíček“.

Šimečka: Voľby jasne vyhralo proeurópske hnutie
Video
Zdroj: TV Pravda

Ako chromá kačka

Koalícia i Scholz akékoľvek špekulácie o predčasných voľbách odmietli. „Volebný výsledok bol zlý pre všetky tri strany,“ uznal na tlačovej konferencii kancelár, no o demisii nehovoril.

Namiesto toho zdôraznil, že vláda musí ďalej pracovať tak, aby krajina napredovala. Ak sa podľa neho podarí vyriešiť problémy, ktorým Nemecko čelí, dosiahnu vládne strany aj lepšie výsledky vo voľbách do Bundestagu.

V podobnom duchu vystúpil i hovorca vlády Steffen Hebestreit. „Regulárny termín volieb je v jeseni budúceho roka, a tak to plánujeme aj presadiť,“ informoval médiá. Ako dodal, „nikdy, ani na sekundu sa neobjavil nápad, že by sa teraz mohli v Nemecku začať nové voľby“.

European Election Hungary Čítajte viac Orbanistan, či Magyarsko? Tak môže znieť otázka v ďalších voľbách

Semaforová koalícia je údajne projekt na štyri roky. „Na konci tých štyroch rokov príde zúčtovanie. Tam sa opäť dostane k slovu volič, a tak sa robí politika,“ vysvetlil Hebestreit.

Za svojho kancelára sa postavila i SPD. Podľa generálneho tajomníka strany Kevina Kühnerta neúspech v eurovoľbách nemožno vnímať ako povel k predčasným parlamentným voľbám.

„Spolu víťazíme a spolu prehrávame, je to naša spoločná volebná porážka,“ vyhlásil na zasadaní prezídia strany. Ako však naznačil, to, že voľby nedopadli dobre, ešte neznamená, že by sa skončili lepšie, keby boli volebné plagáty bez Scholza.

Andrej Babiš Čítajte viac Česi zažili v eurovoľbách aj prekvapenie a Babiša pokropili živou vodou. Pootvorila sa mu cesta k návratu k moci?

Za kancelára sa postavilo aj vedenie Zelených a FDP. Pripúšťajú, že si z volebnej porážky musia zobrať ponaučenie, ale s predčasnými voľbami nesúhlasia.

Reálna sa zatiaľ nezdá ani možnosť, ktorú naznačili v denníku Bild, a síce, že by Scholz odstúpil alebo by oznámil, že v najbližších voľbách už nebude kandidovať. Tým by mohol uvoľniť cestu ministrovi obrany Borisovi Pistoriusovi, ktorý je obľúbený a SPD by ním mohla nahradiť Scholza.

V rozhovore pre denník Tagesspiegel podobné riešenie spomenul aj bývalý šéf SPD Sigmar Gabriel. Podľa neho je výsledok volieb „hlučnou fackou pre semaforovú koalíciu“.

Voliči sú vraj s vládou nespokojní a vedenie strany by sa za to malo zodpovedať. „So 14 percentami nemá nikto nárok na vedenie SPD,“ napadol Gabriel kancelára.

rakúsko, eurovoľby Čítajte viac V Rakúsku zvíťazili v eurovoľbách krajne pravicoví slobodní

Nemecký politológ Jürgen Falter však takú možnosť nepokladá za veľmi pravdepodobnú. Ako povedal pre Bild, zo súčasného kancelára by to spravilo „chromú kačku“ a Scholz si takú stratu moci nemôže dovoliť.

Podľa Faltera si netrúfne ani na to, aby dal v Spolkovom sneme hlasovať o dôvere vlády. „Je to preňho veľmi riskantné. Semaforová koalícia v súčasnosti nemá šancu na znovuzvolenie. SPD a Zelení by padli a FDP by mohla vyletieť z Bundestagu,“ zhodnotil ďalší vývoj politológ.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #SPD #CDU/CSU #eurovoľby #AfD #Olaf Scholz #nemecká politika #voľby do Európskeho parlamentu #eurovoľby 2024