841. deň: Prvý raz v histórii vojny: Ukrajinci zničili špičkový ruský radarový systém

Ukrajinskí operátori 3. samostatného pluku špeciálnych síl zlikvidovali pomocou dronov špičkovú ruskú radarovú stanicu R-416GM. Tento systém využíva ruská armáda len od roku 2018. Najmodernejší radar zostrelili prvýkrát v histórii vojny, píšu vojaci. „Vďaka presnej paľbe operátorov bola stanica R-416GM vyradená z prevádzky, čím bola narušená komunikácia medzi veliteľským stanovišťom a jednotkami teroristickej armády,“ píšu bojovníci na Facebooku ukrajinských ozbrojených síl, ktoré zverejnili video z útoku.

13.06.2024 05:50 , aktualizované: 23:06
R-416GM, ruský radarový systém, vojna na Ukrajine Foto:
Operátori 3. samostatného pluku špeciálnych síl Ukrajiny zničili pomocou dvoch dronov špičkovú ruskú radarovú stanicu R-416GM.
debata (266)

Najdôležitejšie udalosti

Ruské korytnačie tanky skončili na Ukrajine v plameňoch
Video
Ani „korytnačia“ pancierová úprava neochránila na ukrajinskom bojisku ruské ruské tanky od zničenia. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
s-400, raketový systém, vojna na Ukrajine, Rusko, PVO, Čítajte viac 840. deň: Ruská protivzdušná obrana sa nevie brániť: Koordinovaný raketový úder na Kryme zničil ďalšie systémy S-400 a S-300

23:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na samite G7 v Taliansku vyhlásil, že zrušenie obmedzení týkajúcich sa toho, ako môže Ukrajina používať darované zbrane, poskytlo Ukrajine väčšiu ochranu. Referuje o tom web news.sky.com.

Podľa Zelenského to Ukrajincom dáva „zvýšenú ochranu“ pred ruskými náletmi, ale Kyjiv potrebuje „následné kroky“ na posilnenie svojej schopnosti na veľké vzdialenosti.

Zelenskyj tiež vyzval lídrov, aby sa pozreli na plán rekonštrukcie v štýle Marshallovho plánu, odkazujúc na európsky program obnovy prijatý v USA v roku 1948, podľa ktorého Washington posielal do Európy miliardy na pomoc krajinám zotavujúcim sa po druhej svetovej vojne.

22:11 Pri obci Ivanivske v ukrajinskej Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje, informovala vo štvrtok ukrajinská armáda. V Charkovskej oblasti sa, naopak, podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina postup ruských invazívnych síl spomalil, uvádza TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

Obec Ivanivske sa nachádza neďaleko Časiv Jaru – mesta, ktorého prípadné dobytie by Rusku zaistilo silnú pozíciu v Doneckej oblasti. Istý vojenský dôstojník AFP minulý týždeň povedal, že Rusi sa neúspešne snažia získať oporný bod v Časiv Jare s použitím všetkého, čo majú dispozícii, ale obrana oblasti je „veľmi náročná“.

„V blízkosti Ivanivska prebiehajú dva bojové strety. Situácia je napätá,“ uviedla ukrajinská armáda na štvrtkovom brífingu pre novinárov.

Južnejšie v Doneckej oblasti podľa predstaviteľov prišla o život jedna osoba blízko Pokrovska, ďalšieho mesta na frontovej línii, kde Rusko sústredilo svoju palebnú silu.

22:09 Litva rozšírila platnosť zákazu vysielania a retransmisie rozhlasových a televíznych programov ruských a bieloruských staníc. Zákaz po novom neobsahuje žiadne pôvodné výnimky. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci tamojšieho jednokomorového parlamentu, keď v tomto smere jednomyseľne schválili novelu zákona. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zákaz bude podľa novely platiť dovtedy, kým budú Rusko a jeho spojenec Bielorusko považované Vilniusom za hrozbu pre národnú bezpečnosť tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ aj NATO.

Litva zastavila vysielanie kanálov registrovaných v Rusku a Bielorusku už po tom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Rovnaký prístup zvolilo susedné Estónsko i Lotyšsko, ako aj viaceré ďalšie krajiny v snahe zabrániť šíreniu ruskej propagandy na svojom území.

22:02 Ministri obrany z krajín Severoatlantickej aliancie a Ukrajiny vo štvrtok v Bruseli schválili „cestovnú mapu“ pre dlhodobú vzájomnú spoluprácu. Po prvom dni ministerských rokovaní to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje spravodajca TASR.

Stoltenberg pred novinármi povedal, že ministri v rámci rokovania Rady NATO – Ukrajina podporili vôbec prvý plán vzájomnej spolupráce v oblasti inovácií.

Krajiny NATO koordinujú podporu Ukrajine prostredníctvom neformálnej skupiny vedenej USA s názvom Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny (UDCG). Teraz však spojenci diskutujú o spôsobe, ako presunúť túto zodpovednosť na oficiálne štruktúry NATO.

21:01 Kameraman ruskej propagandistickej televízie NTV Valerij Kožin zomrel vo štvrtok na následky zranení, ktoré utrpel pri útoku údajne ukrajinského dronu v samozvanej Doneckej ľudovej republike ležiacej v Donbase na východe Ukrajiny. Na svojom telegramovom účte to uviedla samotná NTV, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Zranený bol podľa NTV aj Kožinov kolega Alexej Ivlijev a sprevádzajúci ruský dôstojník. K incidentu došlo v obci Hoľmivskyj nachádzajúcej sa blízko frontovej línie severne od mesta Horlivka, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti.

Podľa Ivana Prichoďka, Ruskom dosadeného starostu Horlivky, boli novinári vážne zranení „pri výkone svojich pracovných povinností“.

Hlavná lekárka mestskej nemocnice číslo 2 v Horlivke pre agentúru TASS uviedla, že zranení novinári boli v kóme a mali devastačné zranenia. Čo sa im stalo, však nevedela povedať.

20:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho americký náprotivok Joe Biden dnes podpísali desaťročnú americko-ukrajinskú dohodu zameranú na posilnenie bezpečnosti Ukrajiny. Stalo sa tak počas trojdňového summitu skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7, ktorý sa koná na juhu Talianska.

Dokument okrem iného stanovuje, že obe vlády sa do 24 hodín stretnú na najvyššej úrovni, aby prerokovali reakciu v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters. Dohoda podľa nej tiež slúži ako „most“ pre prípadné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Ukrajina sa už tretí rok s pomocou USA a ďalších západných krajín bráni ozbrojenej ruskej agresii.

Američania sa zaväzujú tiež k ďalšej vojenskej podpore, spolupráci v oblasti obranného priemyslu a výmene spravodajských informácií. Súčasne je Ukrajina vyzvaná na vykonanie rôznych reforiem, napríklad v oblasti justície, trestného stíhania a boja proti korupcii, ale tiež vojenských schopností a štruktúr, aby v budúcnosti dosiahla štandardy NATO.

20:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a japonský premiér Fumio Kišida vo štvrtok podpísali desaťročnú bezpečnostnú dohodu na okraj summitu skupiny G7 v Taliansku. Dohoda sa podľa Zelenského vzťahuje na bezpečnostnú a obrannú pomoc, humanitárnu pomoc, ale aj technickú a finančnú spoluprácu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„V roku 2024 poskytne Japonsko Ukrajine 4,5 miliardy amerických dolárov a bude nás podporovať počas celého desaťročného obdobia platnosti dohody,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Ukrajinský prezident označil dohodu medzi Ukrajinou a Japonskom za jedinečný dokument s jednou z hospodársky a technologicky najvyspelejších krajín sveta. „Okrem toho dohoda zahŕňa sankcie voči agresorovi a úsilie o vyvodenie zodpovednosti voči nemu,“ pokračoval ukrajinský líder. Zároveň ocenil spoluprácu Japonska pri obnove Ukrajiny.

19:30 Západní spojenci pošlú Ukrajine 152-milimetrové delostrelecké granáty za približne 350 miliónov eur. Oznámilo to holandské ministerstvo obrany po štvrtkových rokovaniach ministrov obrany NATO, ktorí do piatka zasadajú v Bruseli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Muníciu zaobstarajú prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu (IFU), ktorý využíva finančné príspevky viacerých krajín vrátane Holandska. „Ukrajina dosiaľ dostávala najmä 155-milimetrové náboje do húfnic darovaných Západom. Táto krajina však disponuje aj delostrelectvom s kalibrom 152 milimetrov. Vďaka novej zásielke tak bude môcť lepšie využiť aj tieto zbrane,“ priblížilo holandské ministerstvo.

18:57 Všetky krajiny skupiny G7 prispejú na pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu. Ako záruka na túto pôžičku budú použité úroky zo zmrazených ruských aktív, potvrdila vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

O dohode ohľadom použitia ruských zmrazených aktív na podporu Ukrajiny dosiaľ hovorili len nemenované zdroje.

Krajiny G7 podľa AFP zvažovali možnosti použitia úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, aby prostredníctvom nich pomohli Kyjevu. Tieto aktíva majú hodnotu 325 miliárd dolárov. Výnosy z úrokov majú slúžiť ako zábezpeka na získanie pôžičky pre Kyjev v hodnote do 50 miliárd dolárov.

18:15 Francúzsko podľa Ruska prehlbuje svoju angažovanosť v konflikte na Ukrajine a zvyšuje riziko priameho stretu s Ruskom. Vyhlásila to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Emmanuel Macron Čítajte viac Zacharovová: Francúzsko sa príliš angažuje v konflikte na Ukrajine, hrozí mu stret s Ruskom

16:45 Dva dni pred začiatkom mierovej konferencie o Ukrajine vo Švajčiarsku zaznamenal švajčiarsky úrad pre národnú kybernetickú bezpečnosť útoky na webové stránky švajčiarskych inštitúcií. Útoky zrejme súvisia s nadchádzajúcim medzinárodným rokovaním na vysokej úrovni, uviedol dnes úrad. Postihnuté boli rôzne federálne internetové stránky a stránky organizácií zapojených do konferencie, informuje agentúra DPA.

Útoky sa odohrali „v medziach očakávaného“, spresnil švajčiarsky federálny úrad pre kyberbezpečnosť BACS. Išlo o útoky, ktoré cielili na preťaženie daných stránok, čo viedlo k ich menším výpadkom. Takzvané DDoS útoky sa snažia zneprístupniť nejakú službu legitímnym užívateľom – v tomto prípade znemožniť prístup k webovým stránkam – nepoškodzujú ale počítačové systémy ani nesmerujú ku krádeži údajov.

FBI GRU ATP28 WANTED Čítajte aj Ruskí hackeri sa nabúrali do českých úradov cez Microsoft Outlook

16:30 Členské krajiny Severoatlantickej aliancie údajne vo štvrtok schválili misiu zameranú na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov NA­TO.

Misia nazvaná Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) by predstavovala prvé poskytnutie takejto pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO. Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali pomoc prostredníctvom svojej neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.

Takýto presun zodpovednosti je jedným z prvkov rozsiahlejšieho diskutovaného návrhu, aby spojenci NATO prijali určitý dlhodobý záväzok týkajúci sa podpory pre Ukrajinu.

Viktor Orbán Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán

16:28 Americký minister obrany vyzval spojencov z NATO, aby poskytli Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Podľa Lloyda Austina je teraz protivzdušná obrana hlavnou prioritou, na ktorú sa USA zameriavajú, a americkí predstavitelia sú v každodennom kontakte s ukrajinským vedením.

„Už sme Ukrajincom poskytli systém Patriot, ja, prezident Joe Biden aj (minister zahraničia) Antony Blinken sa snažíme prinútiť aj ostatných, aby im poskytli ďalšie systémy protivzdušnej obrany,“ uviedol na dnešnom rokovaní NATO v Bruseli Lloyd Austin. Ocenil aktivitu Holandska, ktoré vedie iniciatívu, ktorá si kladie za cieľ poskytnúť Ukrajine čo najviac systémov protivzdušnej obrany. Taktiež je podľa neho pozitívne, že Taliansko odovzdá Kyjevu ďalší protivzdušný systém SAMP/T.

Systém Patriot, PVO Čítajte aj USA majú viac ako 1 100 Patriotov. Poskytnúť ich Ukrajine však vyzývajú spojencov

Agentúra AP a list The New York Times (NYT) tento týždeň informovali, že Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot. Tento krok už podľa nich schválil prezident Biden. Americký minister obrany to však dnes nepotvrdil a len niekoľkokrát zopakoval, že pre „podporu Ukrajiny robia všetko, čo je v ich silách“. „Snažíme sa, aby sa k nim všetka pomoc dostala čo najskôr,“ dodal americký minister pri vystúpení pred novinármi v Bruseli.

16:22 Ruské invázne sily používali počas 85 dní trvajúceho obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ v roku 2022 ako vojenskú taktiku vyhladovania civilistov. Uviedla to podľa agentúry Reuters organizácia špecializujúca sa na humanitárne právo Global Rights Compliance vo svojej správe. Podľa denníka The Guardian ju predkladá Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), právnici sa domnievajú, že stratégia odopierania jedla a základných služieb v Mariupole by mohla byť považovaná za vojnový zločin.

vojna na ukrajine, deti, ženy, Mariupol Čítajte viac Žiadne zľutovanie: Rusi pri obliehaní Mariupoľu vyhladovali mesto. Putin nesie zodpovednosť za smrť tisícok civilistov

16:06 Lídri krajín skupiny G7 na summite v Taliansku našli zhodu ohľadom využitia výnosov zo zmrazeného ruského majetku. Píše to dnes agentúra s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Ukrajina by mala dostať úver vo výške 50 miliárd dolárov, prvé peniaze by mohli prísť už tento rok, píše agentúra Reuters. Podľa agentúry AP dohoda počíta s tým, že ruský majetok zostane zmrazený dovtedy, kým Moskva vyplatí Ukrajine reparácie za vojnové škody.

V Taliansku sa dnes popoludní začalo zasadnutie lídrov krajín skupiny G7 za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý pricestoval do miesta konania summitu na juhu Talianska. Na schôdzi sú prítomní prezidenti a premiéri členských štátov skupiny G7, predsedníčka Európskej komisie Usula von der Leyenová a šéf Európskej rady Charles Michel.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa lídri zhodli na využití výnosov zo zmrazeného ruského majetku. „Máme dohodu na najvyššej úrovni,“ cituje agentúra AFP predstaviteľov Bieleho domu. Spojené štáty a ďalšie krajiny G7 poskytnú Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá bude krytá výnosmi z ruského majetku, na ktorý sú uvalené sankcie.

Volodymyr Zelenskyj, Singapur Čítajte aj Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva

16:03 Ruské úrady vinia amerického novinára Evana Gershkovicha zo zhromažďovania informácií pre americkú tajnú službu CIA o činnosti ruského podniku Uralvagonzavod, ktorý vyrába armádnu techniku. Informovali o tom dnes tlačové agentúry, podľa ktorých ruská prokuratúra oznámila, že prípad poslala na prejednanie na súd v meste Jekaterinburg, kde bol žurnalista vlani zadržaný.

Reportér denníka The Wall Street Journal (WSJ) je v ruskej väzobnej väznici už viac ako rok a on aj jeho zamestnávateľ obvinenia zo špionáže popierajú. Washington považuje jeho zadržiavanie za neoprávnené a požaduje jeho prepustenie.

The Wall Street Journal už skôr uviedol, že Gershkovich iba robil v Rusku svoju prácu a obvinenia zo špionáže označil za vymyslené. Novinár je po celý čas od zatknutia vo väzbe, ktorú mu ruské úrady pravidelne predlžujú.

15:26 Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo 50 nových sankcií proti Rusku, ktorých cieľom je oslabiť ruskú vojnovú mašinériu. Ako referuje web news.sky.com, medzi nové ciele sankcií patria lode tieňovej flotily Vladimira Putina, inštitúcie v srdci ruského finančného systému a dodávatelia podporujúci vojenskú výrobu Moskvy.

„Cieľom dnešných sankcií je zvýšiť Rusom náklady a narušiť ruské snahy obísť sankcie Spojeného kráľovstva a G7 prostredníctvom svojej tieňovej flotily,“ uvádza sa vo vyhlásení britskej vlády, ktoré odkazuje na schopnosť Ruska stále predávať svoju ropu napriek predchádzajúcim sankciám.

„Tieto nové sankcie sa zameriavajú aj na dodávateľov munície, obrábacích strojov, mikroelektroniky a logistiky pre ruskú armádu, vrátane subjektov so sídlom v Číne, Izraeli, Kirgizsku a Turecku, spolu s loďami, ktoré prepravujú vojenský tovar zo Severnej Kórey do Ruska.“

15:17 Talianska premiérka Giorgia Meloniová verí, že summit skupiny G7 na juhu Talianska prinesie v nasledujúcich dvoch dňoch konkrétne a merateľné výsledky. Uviedla to vo štvrtok počas svojho otváracieho príhovoru, pričom informovala, že lídri budú rokovať o Ukrajine, Blízkom východe, umelej inteligencii či migrácii.

Meloniová poukázala na to, že skupina G7 nie je žiadnou „uzavretou pevnosťou“, ktorá sa potrebuje brániť proti ostatným. „Chceme sa otvoriť svetu, nech je naším cieľom spoločný rast a rozvoj,“ povedala talianska premiérka.

Počas príhovoru zároveň informovala o programe summitu. „Rokujeme o súčasných krízach, o Ukrajine a Blízkom východe,“ uviedla. Dôležitou témou bude i umelá inteligencia, ktorú Meloniová označila za jednu z najväčších výziev súčasnosti. Zároveň je však podľa nej potrebné venovať väčšiu pozornosť aj indopacifickému regiónu.

Volodymyr Zelenskyj, Singapur Čítajte aj Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva

„Talianske predsedníctvo (v G7) sa rozhodlo venovať pozornosť aj inému kontinentu, ktorý je základom budúcnosti – a ním je Afrika s jej príležitosťami. To si vyžaduje iný prístup než v minulosti,“ povedala. Poukázala, že s Afrikou je spojená aj ďalšia dôležitá problematika, a to migrácia.

15:00 Nórsko poskytne Ukrajine muníciu do granátometov za zhruba 42 miliónov eur. Oznámil to nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram. Minister dodal, že ide o pomoc na základe žiadosti Kyjeva. „Ukrajina veľmi potrebuje všetky druhy munície a požiadala konkrétne o to, čo teraz dodávame," povedal Gram pre vysielaciu spoločnosť NRK. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Minister dodal, že Nórsko nedávno Ukrajine poskytlo ručné granáty v hodnote 4,7 milióna eur a muníciu do ostreľovacích zbraní v hodnote 260-tisíc eur.

Ukrajinské húfnice Bohdana ničia ruských okupantov
Video
Bohdana 2S22 je prvá 155 mm húfnica ukrajinskej výroby. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

14:45 Pápež František sa na okraj summitu G7 v Taliansku stretne s lídrami Spojených štátov, Francúzska, Ukrajiny, Indie a iných krajín, oznámil vo štvrtok Vatikán.

František sa v piatok v talianskom meste Borgo Egnazia zúčastní na rokovaní lídrov o nových technológiách. V januári pritom pápež upozorňoval na nebezpečenstvo umelej inteligencie. František je prvým pápežom, ktorý sa zúčastní na rokovaniach skupiny G7.

Vatikán vo štvrtok informoval o programe Františka počas jeho účasti na summite, pričom uviedol, že absolvuje aj bilaterálne stretnutie s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Pápež František Čítajte aj Vojna na Ukrajine podľa pápeža neničí len oblasť Európy, spúšťa globálnu vlnu strachu a nenávisti

14:28 Šesťdesiat percent Ukrajincov je presvedčených, že konečným cieľom Ruska na Ukrajine je genocída alebo zničenie ukrajinského národa. Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS).

„Väčšina Ukrajincov, čiže 60 percent verí, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinský národ (34 %) alebo dokonca uskutočniť fyzickú genocídu väčšiny obyvateľstva (26 %),“ uviedol KIIS. Šesť percent Ukrajincov si myslí, že Moskva si chce podmaniť všetky územia, aj keď im ponechá určitú kultúrnu autonómiu v rámci Ruska.

Respondenti si mohli vybrať aj odpoveď blízku ruskej propagande, podľa ktorej cieľom Moskvy je „denacifikácia" a demilitarizácia Ukrajiny bez zásahu do jej nezávislosti. S týmto názorom sa stotožnilo päť percent oslovených.

Prieskum uskutočnili telefonický od 16. do 22. mája tohto roka a zúčastnilo sa ho 1 067 dospelých respondentov vo všetkých regiónoch Ukrajiny kontrolovaných Kyjevom.

Britain Ukraine Fashion Čítajte aj Viac ako dve tretiny Ukrajincov majú o Slovensku dobrú mienku. Prečo vidia Poľsko horšie a Maďarsko v ich očiach prepadlo?

14:25 Taktický balistický raketový systém ATACMS sa na Ukrajine predvádza mimoriadne úspešne. Napriek tomu, že do amerického arzenálu sa dostal začiatkom deväťdesiatych rokov a nepatrí medzi najmodernejšie zbrane armády USA, efektívne likvidujú pokročilé protiliedadlové systémy S-400, ktoré boli často opisované, ako nezničiteľné.

S-400, letecká základňa Džankoj, Krym, vojna na Ukrajine, Čítajte viac Smrtiaca salva z ukrajinských nebies: Nezastaviteľné strely ATACMS rozkladajú ruské štíty ako nikdy predtým

13:47 Americký systém protivzdušnej obrany Patriot bude v Poľsku nahradený súpravou, ktorá bude presunutá z inej časti sveta. Uviedol to vo štvrtok štátny tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk po tom, čo média informovali, že systém Patriot z Poľska bude poslaný na Ukrajinu.

Americký denník The New York Times v utorok informoval, že prezident Joe Biden odsúhlasil prevezenie systému Patriot z Poľska na Ukrajinu.

„Táto americká súprava bude nahradená súpravou z inej časti sveta,“ uviedol Tomczyk v príspevku na sociálnej sieti X. „Poľsko nesúhlasilo s presunom poľskej súpravy. Poľské Patrioty bránia poľské nebo, a to sa nezmení,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred... Foto: TASR/AP, Jens Buettner
Nemecko, Volodymyr Zelenskyj, Bundestag, vojna na Ukrajine Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred protivzdušným obranným systémom Patriot počas jeho návštevy vojenského výcvikového strediska v Západnom Pomoransku 11. júna 2024.

13:42 Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok uviedol, že úradujúci holandský premiér Mark Rutte sa pravdepodobne stane novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO).

Mark Rutte Čítajte viac Mark Rutte bude pravdepodobne novým šéfom NATO, uviedol fínsky prezident Stubb

13:20 Desať ukrajinských civilistov zahynulo a 38 ďalších utrpelo zranenia pri ruských útokoch na Ukrajinu počas uplynulého dňa. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.

Ruský útok na obytnú štvrť v meste Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti si vyžiadal deväť mŕtvych a 32 zranených vrátane piatich detí, uviedol šéf mestskej vojenskej administratívy Oleksandr Vilkul. Celkovo hospitalizovali 13 ľudí, z toho päť vo vážnom stave a jedného v kritickom. O život prišiel aj jeden človek v dedine Hostre v okrese Petrovsk v Doneckej oblasti, oznámil gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria
Ukrajinskí policajti vo štvrtok 5. októbra 2023...
Obete smrteľného ruského raketového útoku,...
+11Na tejto fotografii, ktorú poskytla tlačová...

13:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že očakáva prijatie „dôležitých rozhodnutí“ na summite skupiny G7, ktorý sa začal v Taliansku. Zároveň oznámil, že podpíše bezpečnostné dohody s Japonskom a Spojenými štátmi, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Veľká časť (summitu) bude venovaná Ukrajine, našej obrane a ekonomickej odolnosti a očakávame dnes dôležité rozhodnutia,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

12:35 Britský premiér Rishi Sunak počas summitu lídrov G7 v Taliansku oznámil, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine finančnú podporu vo výške až 286 miliónov eur.

Vojna na Ukrajine je podľa britského premiéra v kritickom bode a spojenci Kyjeva „musia urobiť všetko potrebné, aby tento ilegálny konflikt ukončili“. Financie sú určené na pokrytie bezprostredných humanitárnych, energetických a stabilizačných potrieb.

„Vo svojom úsilí podporovať Ukrajinu a ukončiť nezákonnú vojnu (ruského prezidenta Vladimira) Putina musíme byť v tejto dôležitej chvíli rozhodní a tvoriví,“ uviedol v spojitosti s touto podporou Sunak, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ešte v stredu britská vláda.

Britain's Prime Minister Rishi Sunak,... Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Ukrajina a Veľká Británia obranná dohoda Zelensky Sunak Britain's Prime Minister Rishi Sunak, left, hugs Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy after signing documents in Kyiv, Ukraine, Friday, Jan. 12, 2024. (AP Photo/Efrem Lukatsky)

12:17 Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) na dnešnej tlačovej besede ukázal dokumenty, ktoré oprávňovali bývalú vládu darovať Ukrajine stíhačky MiG-29, a to aj napriek tomu, že vláda nemala dôveru. Mnohé z dokumentov sú aj verejne dostupné. Naď vyhlásil, že súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) klame a oklamal aj verejného ochrancu práv, ktorý sa venoval prípadu nesprístupnenia právnej analýzy k darovaniu stíhačiek podávateľovi.

MiG-29 Čítajte viac Naď reaguje na Kaliňáka a ukázal dokumenty k migom darovaným Ukrajine: Minister klame

12:15 Ministri zahraničných vecí z ôsmich krajín Európskej únie vrátane Českej republiky vyzvali EÚ, aby zakázala voľný pohyb ruských diplomatov po krajinách eurobloku a obmedzila ho len na krajiny, v ktorých sú akreditovaní. Vyplýva to z listu ministrov adresovanom šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

„Slobodný pohyb po celom schengenskom priestore pre držiteľov ruských diplomatických a služobných pasov, akreditovaných v jednej hosťovskej krajine, uľahčuje škodlivé aktivity,“ uviedli ministri v liste datovanom na 11. júna.

Hlavnou pracovnou náplňou veľkej časti ruských „diplomatov“ v EÚ sú spravodajské aktivity, propaganda či dokonca príprava sabotáži, uvádzajú ministri zahraničných vecí Česka, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Holandska, Poľska a Rumunska. Poukazujú pritom na dôležitosť vyhostenia niektorých diplomatov a na to, že táto hrozba napriek tomu pretrváva.

„Veríme, že by EÚ mala prísne dodržiavať princíp reciprocity a obmedziť pohyb členov ruských diplomatických misií a ich rodinných príslušníkov len na územie štátu, v ktorom sú akreditovaní,“ uvádza sa v liste. Podľa ministrov by toto opatrenie výrazne zúžilo priestor pre operácie ruských agentov.

11:45 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok uviedol, že víta nové sankcie USA voči Rusku.

„Na každý jeden subjekt pomáhajúci Rusku pri výrobe zbraní musí byť vyvinutý čo najintenzívnejší tlak,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti X. Ruskú vojnovú mašinériu je podľa neho potrebné rozložiť a zastaviť jej financovanie predtým, než na svete spôsobí ešte viac utrpenia a ničenia.

Opatrenia podľa jeho vyjadrení ruský režim zasiahnu tam, kde to bolí. „Obzvlášť oceňujeme rázne opatrenia voči báze ruského obranného priemyslu a jeho prístupu k technológiám a zdrojom v zahraničí,“ napísal.

Zastavenie „vojnovej mašinérie“ ruského prezidenta Vladimira Putina je podľa Kulebu dôležité pre globálnu bezpečnosť. „Každá jedna zbraň, ktorú Rusko nie je schopné vyrobiť z dôvodu obmedzení zdrojov, je zachránený život,“ napísal.

Ruský torpédoborec Admirál Levčenko Čítajte aj Ruský protiponorkový torpédoborec v plameňoch. Zapálili ho sankcie

11:11 Bojovníci Ukrajiny zasiahli najnovšiu komunikačnú stanicu Rusov. Ukrajinskí operátori 3. samostatného pluku špeciálnych síl zničili pomocou dronov špičkovú ruskú radarovú stanicu R-416GM. Tento systém využíva ruská armáda len od roku 2018. Najmodernejší radar zostrelili prvýkrát v histórii vojny, píšu vojaci.

„Vďaka presnej paľbe operátorov bola stanica R-416GM vyradená z prevádzky, čím bola narušená komunikácia medzi veliteľským stanovišťom a jednotkami teroristickej armády,“ píšu bojovníci na Facebooku ukrajinských ozbrojených síl, ktoré zverejnili video z útoku.

Kedy k zásahu došlo, ukrajinská armáda neprezradila. Uviedla však, že radar sa nachádza na bližšie nešpecifikovanom mieste na frontovej línii a ide o prvé zničenie tejto modernej stanice od začiatku totálnej ruskej invázie.

10:58 Počas konferencie na obnovu Ukrajiny, ktorá sa konala v nemeckom Berlíne, bolo podpísaných viac než 100 dohôd. Oznámila to v stredu, teda v posledný deň konferencie, nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová.

Podpísané dohody zahŕňajú pôžičky pre malé podniky, partnerstvá medzi mestami či školenia, uviedla Schulzeová po boku ukrajinskej vicepremiérky a ministerky hospodárstva Julije Svyrydenkovej.

Konferencia nie je vnímaná ako darcovská, ale skôr ako fórum na získavanie kontaktov a zúčastnilo sa na nej vyše 3000 ľudí vrátane politických predstaviteľov či predstaviteľov rôznych podnikov a medzinárodných organizácií. Nemecko, Ukrajina a 12 ďalších krajín sa a 17 rozvojových organizácií vytvorilo alianciu, ktorá má posilniť malé a stredne veľké podniky.

„Ukrajina potrebuje silnú ekonomiku, aby prežila vojnu a obnovila, čo bolo zničené,“ uviedla Schulzeová.

Ukrajina stretnutie PHT070 Čítajte aj Kmec: Slovensko podporí Ukrajinu pri jej obnove aj integrácii do EÚ

10:44 Prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa v Kyjeve uskutoční Pochod rovnosti, ktorý organizuje ukrajinská mimovládna organizácia KyivPride. „Máme medzi vojakmi silnú komunitu LGBTQ+. A chceme ukázať Ukrajincom a svetu, že na Ukrajine sú LGBTQ+ vojaci," uviedla vedúca výboru KyivPride Anna Šaryhina v súvislosti s pochodom naplánovaným na nedeľu. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Šaryhina poukázala aj dôležitosť pochodu pre LGBTQ+ ľudí, ktorí sú na okupovaných územiach alebo v zajatí, a pre tých, ktorí v súčasnosti nemôžu obhajovať svoje práva vzhľadom na svoju situáciu. Téma pochodu „Zjednoťte sa za rovnosť a víťazstvo“ má potvrdiť, že členovia LGBTQ+ sú neoddeliteľnou súčasťou ukrajinskej spoločnosti.

10:43 Ministri spravodlivosti a vnútra členských krajín EÚ na dvojdňovom zasadnutí v Luxemburgu, ktoré sa začína vo štvrtok, preskúmajú plány na predĺženie platnosti núdzových pravidiel týkajúcich sa poskytovania útočiska ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou na Ukrajine, najmenej do marca 2026.

Ukrajincom, ktorí utiekli do Európskej únie po rozsiahlej invázii Ruska do ich krajiny v roku 2022, bola poskytnutá okamžitá ochrana po tom, ako členské štáty EÚ zaviedli dočasný režim určený pre prípady masového prílevu ľudí.

Cieľom návrhu je vyhnúť sa zdĺhavým vnútroštátnym konaniam o azyle, ktoré sú potrebné na spracovanie veľkého počtu vysídlených osôb. Dočasné pravidlá je možné predĺžiť až o jeden rok. Okrem toho majú osoby pod dočasnou ochranou okrem iného nárok na sociálne dávky, bývanie, prístup k vzdelaniu a pracovné povolenia.

10:25 Členské krajiny NATO sa chystajú podniknúť ráznejšie kroky voči ruským špiónom v členských krajinách v reakcii na nepriateľské kroky Moskvy vrátane sabotáží a kybernetických útokov. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

„Pozorujeme viacero prípadov sabotáže, podpaľačských pokusov, kybernetických útokov a dezinformácií,“ povedal. Dodal, že ministri obrany NATO sa na svojom zasadnutí v Bruseli budú venovať aj týmto nepriateľským aktivitám Ruska.

Rokovať budú podľa Stoltenberga o možnostiach, ako na tieto kroky reagovať – vrátane ochrany dôležitej námornej a kybernetickej infraštruktúry a prísnejších opatreniach voči príslušníkom ruských spravodajských služieb.

Putin Čítajte aj Sabotáže v Európe: ruské tajné služby si to chcú rozdať so Západom v treťom kole

10:01 Ukrajinci majú podľa generálneho tajomníka NATO právo brániť sa, sebaobrana neznamená vyostrenie konfliktu. Jens Stoltenberg to uviedol pri príchode na dvojdňové rokovanie ministrov obrany aliančných krajín, ktoré sa dnes začína v Bruseli. Spojenci z NATO sa podľa Stoltenberga teraz snažia najmä zabezpečiť pre Ukrajinu ďalšie systémy protivzdušné systémy. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno odkázal európskym partnerom, že Kyjev potrebuje najmenej ďalších sedem týchto systémov, aby ruským útokom mohol účinne čeliť.

Stoltenberg privítal príspevky na pomoc Ukrajine, ktoré v uplynulých dňoch oznámili niektorí spojenci. „Dôležité je tiež zvýšiť produkciu zbraní a munície a zabezpečiť, že pomoc pre Ukrajinu bude dlhodobá,“ zdôraznil šéf NATO. V tejto súvislosti dúfa, že ministri obrany počas dvojdňového rokovania schvália plán, aby dodávky zbraní pre Kyjev aj výcvik ukrajinských vojakov nabudúce namiesto Spojených štátov koordinovala práve Severoatlantická aliancia.

stoltenberg Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí

9:33 Rusko v rámci druhej etapy testov taktických jadrových zbraní uskutočnilo elektronické odpaly rakiet, uviedlo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Personál vojenskej raketovej jednotky v Petrohrade elektronicky odpálil strely v rámci plnenia bojových úloh. Obrazové záznamy sprostredkované ministerstvom zachytávajú ruských námorníkov, ako zameriavajú modelové ciele a následne odpočítavajú štart striel.

Ruský rezort obrany v utorok oznámil, že ruskí a bieloruskí vojaci spustili druhú fázu taktických jadrových cvičení v Rusku. Cieľom manévrov je uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Ruska a Bieloruska, uviedol ruský rezort obrany.

Ruský prezident Vladimir Putin tieto cvičenia nariadil, pretože Rusko sa podľa svojich vyjadrení obáva hrozieb zo strany Západu, píše Reuters. Niektorí západní predstavitelia uviedli, že Ukrajine povolia útočiť hlbšie na ruské územie.

Ruské jadrové manévre / Ruská armáda / Čítajte aj Rusko spustilo druhú fázu manévrov zahŕňajúcich taktické jadrové zbrane

9:06 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 980 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 522 810, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty a 34 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 928 tankov, 15 208 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 770 delostre­leckých systémov.

8:28 Moskovská burza od štvrtka prestáva obchodovať s dolármi a eurami. Pozastavenie obchodovania oznámila po novom kole amerických sankcií zameraných na ruské finančné inštitúcie, ktoré slúžia ako sprostredkovatelia obchodovania s dolármi na ruskom devízovom trhu. Spoločnosti, banky a investori po novom tak nemôžu obchodovať s dolármi alebo eurami prostredníctvom centrálnej burzy. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Mnoho Rusov drží časť svojich úspor v jednej zo spomenutých mien ako záchrannú sieť pre prípad pádu ruského rubľa. Ruské finančné inštitúcie ubezpečujú, že ich peniaze sú v bezpečí.

7:00 Čo očakáva Kyjev od mierového summitu, ktorý sa bude konať cez víkend vo Švajčiarsku? A aký by mohla mať schôdzka vplyv na Rusko? Pre Pravdu odpovedal ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran.

Zelenskyj Čítajte viac Veľvyslanec Ukrajiny: Spravodlivý mier je aj v záujme Slovenska

5:55 Ruská vojenská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií oxidu uhličitého (CO2). Vyplýva to zo spoločnej správy ukrajinského ministerstva životného prostredia a mimovládnych organizácií zverejnenej vo štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters.

Správa uvádza, že odhad zahŕňa už uvoľnené emisie spolu s emisiami, ktoré by vznikli pri náprave škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou od februára 2020.

Správa ako hlavné zdroje emisií CO2 uvádza „miliardy litrov paliva spotrebovaného vojenskou technikou, milióny hektárov polí a lesov spálených ohňom, stovky budov na spracovanie ropy a palív vyhodených do vzduchu a obrovské množstvá ocele a betónu spotrebované na opevnenie stoviek kilometrov frontových línií“.

Štúdia ďalej uvádza, že odhadovaných 175 miliónov ton emisií sa rovná ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Zároveň je to rovnaké množstvo CO2, aké za rok vyprodukuje Holandsko.

Autori tiež vyčíslili finančnú hodnotu škôd napáchaných emisiami. Využili na to tzv. spoločenskú hodnotu uhlíka (Social Cost of Carbon – SCC). „Ruská federácia spôsobila počas 24 mesiacov bojov klimatické škody v hodnote viac než 32 miliárd amerických dolárov,“ dodáva štúdia.

5:53 V Taliansku sa vo štvrtok začína trojdňový summit skupiny krajín G7, na ktorom sa zúčastní americký prezident Joe Biden, talianska premiérka Giorgia Meloniová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a ďalší premiéri členských krajín. Medzi hlavnými bodmi rokovania bude využitie zmrazeného ruského majetku v prospech Ukrajiny, obchodné vzťahy s Čínou či vojna v Pásme Gazy. Niektorých častí summitov sa zúčastnia zahraniční hostia. Na juh Talianska by tak mali pricestovať pápež František, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, indický premiér Nárendra Módí či brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Očakáva sa, že lídri Spojených štátov, Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady, Japonska a tiež Európskej únie budú pokračovať v diskusii o spôsoboch, ako využiť výnosy zo zmrazeného ruského majetku v prospech Ukrajiny čeliacej ruskej invázii. Na stole je americký návrh, že by skupina G7 poskytla Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov, za ktorú by ručili práve tieto výnosy.

Podľa návrhu záverečného uznesenia, s ktorým sa oboznámila agentúra Bloomberg, G7 vyzve Čínu, aby prestala pomáhať ruskej agresii.

5:50 Ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie budú vo štvrtok v Bruseli diskutovať o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii. Mali by tiež schváliť plán, aby aliancia nabudúce namiesto Spojených štátov koordinovala dodávky zbraní pre Kyjev aj výcvik ukrajinských vojakov, uviedol na stredajšej tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na dvojdňovom rokovaní, ktoré sa začína dnes dopoludnia, bude Česko zastupovať ministerka Jana Černochová.

„Očakávam, že ministri schvália plán, aby NATO riadilo koordináciu bezpečnosti pomoci a výcviku na Ukrajine,“ uviedol Stoltenberg. Cieľom je zabezpečiť mechanizmus vojenskej pomoci v situácii, keď o funkciu amerického prezidenta opäť usiluje Donald Trump, ktorý je voči NATO skeptický, poznamenala agentúra Reuters. Ako šéf NATO zdôraznil, podpora Ukrajiny musí trvať „ako dlho to bude potrebné“. „Akékoľvek odklady v poskytovaní vojenskej pomoci majú dopady na bojisku,“ dodal.

Ministri by sa mali počas dvojdňovej schôdzky zaoberať tiež nedávnymi ruskými nepriateľskými aktivitami v krajinách NATO. Ide najmä o sabotáže, kybernetické útoky či šírenie dezinformácií. „Ruské kroky nás neodradia od podpory Ukrajiny,“ uviedol Stoltenberg.

Rokovanie bude aj prípravou na aliančný summit, ktorý sa uskutoční od 9. do 11. júla vo Washingtone. Práve na ňom by už malo byť jasné, kto Stoltenberga na čele NATO nahradí. Vážnym kandidátom je holandský premiér Mark Rutte, nemá však napríklad podporu Maďarska, ktoré uprednostňuje rumunského prezidenta Klausa Iohannisa.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...
+11Americká húfnica M777.
266 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine