„Zákonodarcovia zrušili zákon z roku 2019, ktorý zakazoval výskum, prieskum a rozvoj zásob uránu,“ uviedol kirgizský parlament vo vyhlásení.
V tejto stredoázijskej krajine susediacej s Čínou sa stále nachádzajú milióny kubických metrov toxického a rádioaktívneho odpadu z čias bývalého Sovietskeho zväzu. Zákaz zaviedli po protijadrových demonštráciách na severe krajiny.
Vláda uviedla, že zákaz ruší z dôvodu „vážnej potreby alternatívnych zdrojov príjmu“, ale zdôraznila, že bude rešpektovať environmentálne normy.
Kirgizská ekonomika utrpela počas covidovej pandémie. Krajinu nedávno nepriamo zasiahli aj západné sankcie voči Rusku v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Kirgizský premiér Akylbek Žaparov vyhlásil, že obnovením ťažby uránu chce „dostať krajinu na novú úroveň rozvoja“.
V krajine sa nachádza celkovo 92 lokalít s toxickým a rádioaktívnym odpadom. Projekty dekontaminácie sa realizujú v spolupráci s ruským jadrovým gigantom Rosatom, ktorý dúfa, že postaví prvé jadrové elektrárne v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane.
Začiatkom júna sa objavili obavy z rádioaktivity, keď sa v strednom Kirgizsku zrútilo do rieky nákladné auto Rosatomu. Úrady poskytli rôzne informácie o presnom obsahu vozidla, ale uviedli, že úroveň rádioaktivity zostáva „normálna“.