Mariupoľ sa stal jedným zo symbolov utrpenia ľudí a skazy počas ruskej invázie na Ukrajine. Rusko susednej krajine napadlo 24. februára 2022, pričom prístavný a strategicky dôležitý Mariupoľ pri Azovskom mori sa krátko nato ocitol v ruskom obkľúčení, ktoré si podľa odhadov vyžiadalo životy tisícok civilistov. V druhej polovici mája 2022 Rusi dobyli poslednú baštu ukrajinského odporu v tamojších oceliarňach Azovstal a v bojoch značne zničený Mariupoľ tým úplne padol do ich rúk.
Čoskoro uplynie rok od toho, ako ruská armáda dobyla ukrajinské mesto Mariupoľ. Minister obrany Sergej Šojgu 20. mája 2022 podal hlásenie prezidentovi Vladimírovi Putinovi o "úplnom oslobodení oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupolu". Stalo sa tak potom, čo sa posledný obrancovia vzdali.
Civilisti sa počas obliehania ocitli bez vody, plynu a elektriny, zatiaľ čo teploty klesli pod mínus desať stupňov, napísal The Guardian. Rusi systematicky útočili na objekty nevyhnutné pre prežitie civilných obyvateľov, ktoré zabezpečujú potraviny, vodu, energie alebo prístup k zdravotnej starostlivosti, cituje Reuters závery organizácie, ktorá spolupracuje s ukrajinskými úradmi.
Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole
Podľa Catriony Murdochovej z Global Rights Compliance mal ruský útok na mesto štyri fázy. „Počnúc útokmi na civilnú infraštruktúru, prerušením dodávok elektriny, kúrenia a vody. Potom boli odopreté a dokonca napadnuté humanitárne evakuácie, pričom bolo zabránené prísunu pomoci,“ uviedla Murdochová, podľa ktorej sa v tretej fáze stala terčom ruských úderov ďalšia kritická infraštruktúra alebo miesta s pomocou a vodou. Vo štvrtej fáze sa podľa nej Rusi zamerali na zničenie či dobytie zvyšnej infraštruktúry.
Fázovaný útok na Mariupoľ podľa nej svedčí o tom, že Rusko plánovalo dobytie mesta bez zľutovania s jeho civilnými obyvateľmi, ktorých žilo pred vojnou v tomto meste na 450-tisíc. Organizácia Global Rights Compliance pri vyšetrovaní spolupracovala s odborníkom z vojenskej rozviedky a expertmi na údaje z otvorených zdrojov, analyzovala pritom okrem iného satelitné snímky a informácie od svedkov z Mariupoľu.
Čítajte aj Mariupoľ, ako ste ho nevideli. Google Earth obnovil satelitné snímky zničeného mesta. Porovnajte ich s predvojnovými
Podľa Olhy Mackivovej z Global Rights Compliance analýza ukazuje, že okrem obetí intenzívnych bojov si ruský útok na Mariupoľ vyžiadal tiež životy ľudí, ktorí zomreli pre nedostatok jedla, vody alebo kvôli zime. Vzhľadom na dôležitosť Mariupoľu a centralizáciu ruského rozhodovania nesie zodpovednosť za smrť tisícok civilistov ruský vodca Vladimir Putin a ruské vojenské velenie, uvádza Global Rights Compliance podľa The Guardian.
Moskva sa k správe organizácie zatiaľ nevyjadrila, avšak Rusko vždy popieralo, že by jeho vojaci na Ukrajine cielili na civilistov.
Vyše 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom Mariupole, ku ktorému došlo 16. marca 2022.
Reuters poznamenáva, že Rímsky štatút, na základe ktorého tribunál vznikol, definuje ako vojnový zločin vojenskú taktiku, ktorá spočíva v hladovaní civilistov tým, že sú ľudia pripravení o prostriedky nevyhnutné na prežitie. ICC v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine zatiaľ vydal štyri zatykače, jeden z nich je na ruského vodcu Vladimira Putina kvôli podozreniu z nezákonného odvliekania ukrajinských detí do Ruska.
Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy