„Chceme vybrať tých najvhodnejších, ktorí majú najväčšiu motiváciu a sú v najlepšej kondícii,“ vysvetlil nedávno Pistorius na tlačovej konferencii.
O tom, že armáda potrebuje zmenu, pretože jej chýba asi 20-tisíc vojakov, sa hovorí už roky. Rezort obrany sa na to dôkladne pripravoval a skúmal rôzne spôsoby, ako problém riešiť. Inšpiráciu hľadal aj v zahraničí, napríklad vo Švédsku. Ako má teda nový systém vyzerať?
Výber vhodných brancov
Podľa plánu, ktorý by mal začať platiť od budúceho roka, dostanú všetci nemeckí muži a ženy po 18. narodeninách oznam, aby zvážili vojenskú službu. V uniforme môžu stráviť pol roka až rok, alebo si pobyt v kasárňach môžu predĺžiť na 23 mesiacov. Každoročne by sa to týkalo zhruba 400-tisíc mužov a 300-tisíc žien.
Bundeswehr by následne všetkým zaslal dotazník s otázkami o ich životnej situácii (napríklad či sú ženatí, resp. vydaté, majú deti a pod.), o vzdelaní a schopnostiach, zdravotnom stave, ale aj o postoji k zbraniam (či pre výhradu vo svedomí odmietajú slúžiť v armáde) a motivácii.
Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie
Pre mužov bude vyplnenie dotazníka povinné, a keby sa zdráhali, hrozí im pokuta, u žien to bude dobrovoľné. Ministerstvo očakáva, že záujem o vojenskú službu by mohla prejaviť až štvrtina oslovených.
Armáda informácie získané z dotazníkov vyhodnotí a vyberie asi 40-tisíc mladých Nemcov, ktorých zavolá na odvod. Muži sa budú musieť dostaviť, pre ženy to nebude povinné.
Podľa Pistoriusa si tak Bundeswehr bude môcť vybrať tých najlepších. Odvodom sa však povinnosti končia. Ak by zverbovaní branci vojenskú službu odmietli, štát ich nebude nútiť.
Regrúti by mali poberať žold vo výške 1 800 až 2 100 eur, a keby sa rozhodli zostať v armáde dlhšie, čakala by ich odmena – prilepšenie k dôchodku, bezplatný vodičský kurz, výučba cudzieho jazyka alebo školenie v oblasti informačných technológií.
Foto: Profimedia
Bundeswehr chce zároveň rozširovať priestory, aby mohol počet brancov postupne zvyšovať. V súčasnosti môže prijať len 5– až 7 000 nováčikov ročne.
„Nerobím z toho tajnosti. Rád by som každý rok vyškolil 20-tisíc vojakov, ale kapacity na to nestačia,“ priznal Pistorius. Rezort odhaduje, že na rozširovanie ubytovacích zariadení a ďalšie zmeny bude potrebovať až 1,4 miliardy eur ročne.
Všeobecná branná povinnosť platila v Nemecku do júna 2011, potom armádu profesionalizovali. Ešte v roku 2010 mala takmer 246-tisíc príslušníkov, po zrušení prezenčnej služby ich počet rýchlo klesal.
Čítajte viac Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
V júni 2016 si už vojenskú rovnošatu obliekalo menej ako 178-tisíc mužov a žien, čo vtedajšiu ministerku obrany a terajšiu predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú prinútilo, aby problém riešila.
Za cieľ si stanovila, aby sa stav armády zvýšil na 198-tisíc do roku 2024 a neskôr to dokonca upravili až na 203-tisíc do roku 2031. Napriek tomu však v Bundeswehri stále slúži len 181 500 vojakov (popri vyše 80-tisíc civilných zamestnancoch).
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
Príliš malé zmeny?
Pomôže nová koncepcia, aby sa nemecká armáda stala opäť silnou a bojaschopnou, ako bola v minulosti? Odborníci aj mnohí politici o tom pochybujú.
O to viac, že podľa vojenských expertov môže byť Rusko o päť až osem rokov schopné zaútočiť i proti členským krajinám NATO. Ako rezort obrany uvádza na svojej webstránke, Nemecko musí byť schopné agresora odstrašiť.
Čítajte viac Berlín hovorí o obrane proti Rusku, ale armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať?
Splniť túto úlohu je ťažké. Podplukovník Marcel Bohnert pre verejnoprávnu televíziu uviedol, že súčasný návrh chápe len ako prvý krok, ktorý by mohol pomôcť.
Na východnom krídle NATO však podľa neho stojí „ruský protivník, ktorý do vojnového hospodárstva investuje 40 percent štátneho rozpočtu, plní svoje sklady a nemáme stopercentnú istotu o tom, aké má úmysly“. Bohnert sa preto domnieva, že vojenská služba iba na základe dobrovoľnosti nebude stačiť.
Otázne zostáva i to, či Pistoriusov návrh vôbec schvália v Spolkovom sneme. Minister je dnes síce najobľúbenejším politikom v Nemecku, no jeho zamýšľané zmeny s Bundeswehrom majú kritikov aj vo vládnych kruhoch vrátane jeho Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Niektorí sú presvedčení, že obnovovať prezenčnú vojenskú službu nemá zmysel a lepším riešením by bolo zatraktívniť armádu tak, aby mala dostatočný počet profesionálnych vojakov.
Opozičný expert na obranu Florian Hahn z Kresťanskosociálnej únie (CSU) zase priznal, že je sklamaný. Pistorius vraj oznámil, že pripravuje veľkú reformu povinnej vojenčiny, ale po deviatich mesiacoch z toho zostala iba „obyčajná dobrovoľná služba“.
Čítajte viac Nemecko ráta s možným konfliktom NATO a Ruska. Hovorí o Dni X a strete pol milióna ruských a aliančných vojakov
Aj ministerstvo obrany pripúšťa, že prezentovaný plán je len začiatkom a koncepcia sa bude upravovať. „Uvidíme, či čísla porastú. Aj medzi sociálnymi demokratmi sú mnohí, ktorí sú za povinnú vojenskú službu,“ povedal pre verejnoprávnu televíziu poslanec SPD v Bundestagu Joe Weingarten.
Legislatívna cesta k tomu by podľa neho bola dlhá a vyžadovala by si toľko politických zásahov, že to presahuje funkčné obdobie súčasnej vlády.
Ako však Pistorius vo verejnom vystúpení naznačil, samotné znovuzavedenie vojenskej služby až také náročné nie je a pracovná skupina, ktorú na to vytvorili, by potrebný návrh zákona mala predložiť už na jeseň.
Minister tiež verí, že na zvýšenie počtu vojakov by mal stačiť jeho model založený na dobrovoľnosti. Ak to nevyjde, je pripravený „rozmýšľať o možnosti, aby služba bola povinná“.