Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 842 dní
- Rusko hlási zostrelenie 87 dronov, z toho 70 nad Rostovskou oblasťou
- Ostrá odpoveď na ruskú hrozbu: NATO nasadí viac ako 300-tisíc vojakov v prípade útoku
- Spojenci z NATO by mali investovať na obranu 2,5 percenta HDP, vyhlásilo Estónsko
- Súmrak vojny budúcnosti či hračkárstvo na fronte: Na Ukrajine prebehla prvá bitka robotov
- Spojenci súhlasia s tým, aby NATO riadilo vojenskú pomoc Ukrajine
- Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou. Kyjev ho vrátil späť do reality
Čítajte viac 841. deň: Prvý raz v histórii vojny: Ukrajinci zničili špičkový ruský radarový systém
22:00 Veľvyslanci krajín EÚ sa dnes v Bruseli zhodli na rokovacích rámcoch pre vecné začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Medzivládna konferencia s oboma krajinami je predbežne plánovaná na 25. júna, informovalo večer stále zastúpenie ČR pri EÚ. Zhodu musia ešte formálne potvrdiť členské štáty. Podľa diplomatických zdrojov ČTK sa tak stane na rokovaní úniových ministrov financií budúci piatok v Luxemburgsku.
Európska únia sa usilovala o formálne začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom práve do konca júna. Najväčšou prekážkou bol podľa diplomatov dlhodobo odmietavý prístup Maďarska, ktoré sa však Brusel a Kyjev snažili presvedčiť o tom, že Ukrajina plní všetky požiadavky.
Začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom odporučila Európska komisia už vlani v októbri. Následne to schválil decembrový summit EÚ. Ďalším krokom pred vstupom je práve prijatie takzvaného rokovacieho rámca, ktorý musí jednomyseľne schváliť celá dvadsaťsedmička. A je na krajine, ktorá v tej chvíli predsedá Rade EÚ, teda teraz na Belgicku, aby potom zvolala medzivládnu konferenciu.
Rokovací rámec pre Ukrajinu a Moldavsko dokončila Európska komisia v marci a predložila ich členským štátom EÚ. Ak budú rokovacie rámce definitívne schválené, postup by mal byť nasledovný: v utorok 25. júna sa uskutoční medzivládna konferencia. Väčší priestor na plánovanie belgické predsedníctvo nemá, vo štvrtok a v piatok 27. a 28. júna sa totiž v Bruseli koná kľúčový summit EÚ po nedávnych voľbách do europarlamentu. A od 1. júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ Maďarsko.
20:54 Nemecko dodalo Ukrajine brániacej sa voči agresii ruských síl ďalších 20 obrnených transportérov Marder a v spolupráci s Dánskom aj desať bojových tankov Leopard 1 A5. Oznámila to v piatok spolková vláda, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Aktualizovaný zoznam dodávok obsahuje aj tri salvové raketomety HIMARS a 21.000 delostreleckých granátov kalibru 155 mm.
V balíku je ďalej štvrtý systém protivzdušnej obrany stredného dosahu Iris-T SLM, ktorý je však podľa médií na Ukrajine už od mája, ako aj štvrtý systém Iris-T SLS s krátkym dosahom, dva mostné tanky Biber s náhradnými dielmi, dva ženijné tanky Dachs, vyslobodzovací tank Bergepanzer 2, štyri odmínovacie tanky Wisent a 16 cisterien Zetros.
19:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odmietol podmienky šéfa Kremľa Vladimira Putina na okamžité prímerie na Ukrajine a začiatok rokovaní o ukončení vojny. Označil ich za ultimáta a Putinove návrhy prirovnal k politike nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Čítajte viac Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou. Rozpráva ako Hitler, myslí si Zelenskyj
19:01 Ukrajina si v piatok od Ruska prevzala telesné pozostatky svojich 254 padlých vojakov. Oznámilo to ukrajinské koordinačné centrum pre vojnových zajatcov a zverejnilo fotografie viacerých bielych nákladných áut na neidentifikovanom kontrolnom stanovišti, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Do repatriácie sa podľa Kyjeva zapojilo viacero ministerstiev, ale aj inštitúcií, ako napríklad Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Dovedna 221 z týchto vojakov padlo v bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, zatiaľ čo zvyšní boli zabití v Záporožskej a Luhanskej oblasti.
Padlí ukrajinskí vojaci majú byť najprv identifikovaní a až potom odovzdaní svojim rodinám, aby ich mohli pochovať. Podrobnosti o prípadnej recipročnej repatriácii padlých vojakov na ruskej strane neboli bezprostredne známe.
17:48 Ministri obrany členských štátov NATO sa na zasadnutí v Bruseli v piatok dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Plán podľa zdrojov DPA dohodli v Aliancii na nižšej úrovni už vo štvrtok a následne ho v piatok schválili ministri obrany. Podporná misia NATO pre Ukrajinu s názvom NSATU bude mať sídlo v nemeckom Wiesbadene a jej oficiálne spustenie je naplánované na júlovom summite NATO vo Washingtone.
Velenie misie bude v objekte americkej vojenskej posádky vo Wiesbadene a ďalšie logistické uzly budú na zatiaľ nespresnených miestach na východnom krídle Aliancie. Veliť jej bude trojhviezdičkový generál, ktorý bude spadať pod vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe.
17:29 Česká iniciatíva pre dodávky delostreleckých granátov Ukrajine pokračuje. Uviedla to v piatok česká ministerka obrany Jana Černochová v rámci dvojdňových rokovaní ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Šéfka českého rezortu obrany pred novinármi poprela tvrdenia, že pomoc z českej muničnej iniciatívy pre Ukrajinu sa oneskoruje.
„Žiadna pomoc sa neoneskoruje. Ja som presne informovala spojencov o tých termínoch. Stále platia termíny, o ktorých hovoríme – do konca júna jedna dodávka, v júli ďalšia dodávka a do konca roku zvyšok. To tu zaznelo pred celým plénom ministrov a kolegov zo Severoatlantickej aliancie,“ vysvetlila Černochová.
Podľa jej slov novinkou spojenou s českou muničnou iniciatívou je to, že sa na okraj ministerských rokovaní uzavrela dve nové memorandá o porozumení – so Slovinskom a Luxemburskom.
16:17 Viac ako polovica Rusov – 57 percent – počíta s možnosťou vypuknutia svetovej vojny. V potenciálnom globálnom konflikte by podľa 71 percent účastníkov prieskumu hlavným nepriateľom boli Spojené štáty. Vo víťazstvo Ruska či koalície s ruskou účasťou verí 64 percent opýtaných, napísal dnes server The Moscow Times s odvolaním sa na prieskum výskumnej skupiny Russian Field.
Okrem USA vidia opýtaní v úlohe nepriateľa aj Veľkú Britániu (40 percent), Francúzsko (39 percent), Nemecko, Poľsko a Pobaltie. Ukrajinu ako nepriateľa vo svetovej vojne vidí len 12 percent účastníkov.
Za hlavných spojencov Ruska vo svetovej vojne opýtaní označili Čínu (58 percent), Bielorusko (48 percent), Irán (21 percent) a Severnú Kóreu (20 percent).
Vo víťazstvo Ruska či koalície s účasťou Ruska verí 64 percent opýtaných. Naopak, šesť percent opýtaných si myslí, že vo vojne by vyhrali USA a „kolektívny Západ“. Podľa 18 percent by ani jedna strana nedokázala v globálnom konflikte vyhrať.
O víťazstve Ruska vo svetovej vojne sú najčastejšie presvedčení Rusi bez vyššieho vzdelania, nemajetní a z malých miest. Súčasne drvivá väčšina Rusov – 76 percent – nepodporuje nasadenie jadrových zbraní, a to ani v prípade, že by to bolo potrebné pre dosiahnutie víťazstva.
Čítajte aj Rusi sú unavení a nevidia svetlú budúcnosť. V prieskume chcú viac mierové snahy ako pokračovanie vojny
15:51 Návrh zaistiť dlhodobé finančné záväzky voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne z pohľadu súčasných príspevkov Slovenska takmer nič nemení. Naznačil to v piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli minister obrany SR Robert Kaliňák.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že spojenci by mali prijať dlhodobé finančné záväzky voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne čisto iba pre vojenskú pomoc. Hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO by mal poslúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého „rozdelenia záťaže“ a ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa má rozdeliť medzi európskych spojencov a Kanadu.
Kaliňák pripomenul, že si treba uvedomiť, že ide o všetky príspevky, ktoré Slovensko dáva, a to aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj.
„Odhadujeme, že finálne by sa to mohlo pohybovať od 50 do 100 miliónov, v závislosti od príspevku Spojených štátov, ktoré majú záujem zobrať si polovicu tejto sumy. A, pochopiteľne, my by sme tieto zdroje investovali prostredníctvom slovenských výrobcov, ktorí by produkovali materiál a prostriedky nevyhnutné na pomoc Ukrajine,“ vysvetlil minister.
15:35 Na útočné akcie vo vojne proti Ukrajine Rusko podľa britského ministerstva obrany aktívne využíva svoj „dobrovoľnícky zbor“, ktorý sa na takéto úlohy veľmi nehodí. Britský rezort obrany vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine pripomína, že vlani vo februári Moskva vytvorila takzvaný dobrovoľnícky zbor pod jednotným velením a vedením, ktorý združil asi 20-tisíc záložníkov, žoldnierov a bývalých odsúdených ochotných bojovať. Podľa analytikov však takýto zbor na útočné operácie nie je vhodný. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Ruské nepravidelné formácie sú hlavne jednotky ľahkej pechoty, ktorým chýba integrovaná delostrelecká alebo letecká podpora, a preto sú krehkejšie ako ruská pravidelná armáda," konštatujú britskí vojenskí analytici. „V dôsledku toho počas ostatných deviatich mesiacov ruské nepravidelné jednotky pravdepodobne mali vyššie počty obetí ako ruské pravidelné jednotky," dodal rezort obrany Veľkej Británie.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
15:27 Nemecko dodalo Ukrajine 20 bojových vozidiel pechoty Marder, desať starších tankov Leopard 1A5, dva systémy protivzdušnej obrany Iris-T, tri salvové raketomety HIMARS a tiež 21-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov. Oznámila to dnes na svojom webe spolková vláda kancelára Olafa Scholzeho. Súčasťou tejto dodávky zatiaľ nebol tretí protiraketový systém Patriot, ktorý Nemecko sľúbilo dodať v skorej dobe.
Súčasťou nového balíka pomoci krajine, ktorá sa bráni ruskej agresii, je tiež munícia pre tanky a bojové vozidlá, rušičky proti dronom, stovka okuliarov pre nočné videnie, obranné systémy pre vrtuľníky, 16 cisternových vozidiel. Dodané boli tiež štyri milióny kusov munície pre ručné strelné zbrane, štyri odmínovacie obrnené vozidlá Wisent a dva ženijné tanky Biber, ktoré slúžia na premosťovanie vodných tokov.
V skorej dobe chce Berlín odovzdať Kyjevu tiež tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. Popri ňom už Ukrajina získala celkovo štyri protivzdušné komplety Iris-T SLM a dva Iris-T SLS. Spolkový kancelár Olaf Scholz označuje ochranu pred ruským ostreľovaním a nálety za prioritu ukrajinskej obrany.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
15:05 Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák.
Kaliňák pripomenul, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou sa zdá byť dlhá cesta. Preto je podľa neho dobré, že NATO sa nepúšťa do „vojenského dobrodružstva“ v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu a prevláda pragmatizmus.
Dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia vojenskú pomoc Ukrajine, hlavným príspevkom Slovenska sú nesmrtiace systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti, čo pre Ukrajincov bude dôležité počas budúcej zimy.
„Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu,“ vysvetlil. Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine Slovensko chce zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.
14:55 Fínsko má podozrenie, že jeho vzdušný priestor narušili v pondelok (10. júna) štyri ruské lietadlá. Uviedla to v piatok fínska pohraničná stráž, píše TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.
Fínske ministerstvo obrany v pondelok informovalo o prieniku jedného ruského vojenského lietadla do fínskeho vzdušného priestoru. Podľa ministerstva tam zotrvalo zhruba dve minúty.
„Prebiehajúce vyšetrovanie ukázalo, že okrem jedného ruského lietadla, o ktorom sme už informovali, existujú dôvody na podozrenie z narušenia (vzdušného priestoru) aj u ďalších troch lietadiel,“ uviedla fínska pohraničná stráž. Vo vyhlásení ozrejmila, že zrejme išlo o dva bombardéry a dve stíhačky.
14:45 Ukrajinská hraničná stráž v piatok zaistila 41 mužov z 12 regiónov, ktorí sa snažili opustiť krajinu a vyhnúť sa brannej povinnosti.
Od minulého mesiaca na Ukrajine platí nový zákon o mobilizácii zameraný na zvýšenie počtu vojakov v armáde. Zákon sprísňuje pravidlá pre vojenskú registráciu a odklad mobilizácie, sankcie za vyhýbanie sa povolávacím rozkazom a ukladá mužom v brannom veku povinnosť aktualizovať údaje o vojenskej registrácii na úradoch.
Pohraničná stráž v Odeskej oblasti uviedla, že objavila desiatky ukrajinských občanov v nákladnom aute na prepravu obilia.
„Úrady o narušiteľoch spísali správu a obvinili dve osoby z podieľania sa na pašovaní, za čo ponesú trestnoprávnu zodpovednosť,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Vo februári zastavila pohraničná stráž 38 Ukrajincov, ktorí sa snažili nezákonne prekročiť hranice s Maďarskom. Pašerákom zaplatil každý z nich sumu od 4.200 až do 8.000 eur.
14:40 Vojna Ruska proti Ukrajine naservírovala obraz vojny, aký sme doposiaľ nikdy nezaznamenali. Na fronte stále spĺňajú mimoriadne dôležitú úlohu tanky, letectvo či delostrelectvo. Ale ‚tradičné‘ zbrane, generáli a hlavne bojovníci v prvej línii, zápasia s novými výzvami moderného konfliktu. Obrancovia Ukrajiny pokračujú v tom, čo im prináša mimoriadne úspechy. Bojujúce strany efektívne využívajú nízkonákladové bezposádkové alternatívy tradičných bojových systémov. Drony zaplnili oblohu či more a vozidlá bez posádky mieria do predných línií aj na súši. Zohrajú významnú rolu v budúcich vojnách?
Čítajte viac Súmrak vojny budúcnosti či hračkárstvo na fronte: Na Ukrajine prebehla prvá bitka robotov
14:35 Poľský prezident Andrzej Duda v piatok uviedol, že Poľsko je pripravené reagovať na akékoľvek možné provokácie Ruska v oblasti Baltského mora.
„Ako všetci vieme, nanešťastie, v posledných mesiacoch…neustále čelíme ruským provokáciám,“ povedal Duda. „Najmä lietadlovým provokáciám v oblasti Baltského mora,“ dodal prezident počas námorných cvičení BALTOPS, ktoré sa každoročne konajú v oblasti Baltského mora neďaleko poľského prístavu Gdyňa.
Starostlivosť o pobrežie a jeho bezpečnosť, spolu s prístavmi a infraštruktúrou, je podľa Dudových slov dôležitá pre bezpečnosť krajiny. „Vzťahuje sa to na naše morské prístavy, našu kritickú infraštruktúru,“ uviedol. Dodal, že pripravenosť Poľska súvisí so schopnosťou uskutočňovať obchody a zaistiť v prípade potreby prísun bojového a vojenského vybavenia po mori.
14:30 Zmrazenie ruských aktív zo strany Západu je podľa ruského vodcu Vladimira Putina krádež, ktorá „nezostane nepotrestaná“. Vyhlásil to na pôde ruského ministerstva zahraničia krátko po tom, ako skupina najvyspelejších ekonomík sveta G7 dosiahla dohodu o pôžičkovom balíku v objeme 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu za použitia zmrazeného ruského majetku.
Putin obvinil západné krajiny, že „teraz rozmýšľajú o nejakom právnom základe, aby si úplne privlastnili“ zmrazené aktíva a devízové rezervy. „Napriek všetkým úkladom, krádež zostane krádežou a nezostane nepotrestaná," povedal a dodal, že je očividné, že napriek všetkým krokom je všetkým krajinám, spoločnostiam a štátnym fondom zrejmé, že ich aktíva a rezervy nie sú na Západe „ani zďaleka v bezpečí“.
Skupina G7 sa vo štvrtok dohodla na zablokovaní sankcionovaných ruských aktív, kým Moskva nezaplatí reparácie za inváziu na Ukrajinu. To pripravuje pôdu pre oznámenie dohody o pôžičke, ktorá využije úroky a príjmy zo zmrazených ruských aktív, ktoré sú vo výške viac ako 260 miliárd dolárov a prevažne držané v Európe, aby sa zabezpečila suma 50 miliárd dolárov. Americký predstaviteľ, ktorý s médiami komunikoval pod podmienkou anonymity, uviedol, že prvé platby sa uskutočnia tento rok.
Čítajte aj Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva
13:08 Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry TASS označil stiahnutie ukrajinských vojakov z východu Ukrajiny za podmienku pre rozhovory s Kyjevom. Ukrajinské jednotky podľa šéfa Kremľa musia opustiť Donbas a Chersonskú aj Záporožskú oblasť, teda regióny, ktoré Rusko čiastočne okupuje. Akonáhle to Kyjev urobí a zaviaže sa nevstúpiť do NATO, Moskva preruší paľbu a bude pripravená na rokovania, cituje TASS ruského vodcu. Kyjev už skôr uviedol, že mier môže byť založený iba na úplnom stiahnutí ruských inváznych síl z ukrajinského územia a na obnovení ukrajinskej celistvosti.
Putin sa dnes k možnosti rokovania s Ukrajinou vyjadril na stretnutí s vedením ruského ministerstva zahraničia, urobil tak krátko pred začiatkom medzinárodného summitu o mieri na Ukrajine, ktorý sa bude cez víkend konať vo Švajčiarsku, a očakáva sa na ňom účasť deviatich desiatok krajín a organizácií. Moskva na neho pozvaná nebola. Cieľom stretnutia je okrem iného nájsť spôsob, ako v budúcnosti do mierového procesu zapojiť obe strany.
Ukrajina sa bráni ruskej vojenskej agresii už 842 dní a invázne sily ovládajú približne pätinu ukrajinského územia – časť Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Okrem toho Moskva v roku 2014 anektovala v rozpore s medzinárodným právom ukrajinský polostrov Krym.
Čítajte aj Čoho sa Putin bojí? Vysvetľuje expert na ruské tajné služby
„Ukrajinské vojská musia byť úplne stiahnuté z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Upozorňujem: z celého územia týchto oblastí v ich administratívnych hraniciach, ktoré existovali v čase ich uvedenia na Ukrajinu,“ vyhlásil šéf Kremľa, pričom v prvých dvoch prípadoch použil termíny, ktoré Moskva používa pre Doneckú a Luhanskú oblasť. Takzvaná Donecká ľudová republika (DNR) a Luhanská ľudová republika (LNR) sú medzinárodne neuznané proruské separatistické útvary, ktoré Moskva najprv podporovala a po rozsiahlej invázii na Ukrajinu sa ich rozhodla anektovať.
12:39 Pretrvávajúce ukrajinské útoky proti ruským vojenským objektom na okupovanom Kryme podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zreteľne nútia ruskú armádu vyčleňovať pre Krym dodatočné prostriedky protivzdušnej obrany s cieľom brániť existujúce základne a logistickú infraštruktúru. Inštitút však dospel k záveru, že presun ruských systémov protivzdušnej obrany na Krym znamená väčšiu zraniteľnosť tejto ruskej techniky. Ďalšie ukrajinské útoky proti takýmto prostriedkom protivzdušnej obrany môžu podľa ISW spôsobiť, že polostrov bude neudržateľný ako základňa pre ruskú armádu.
ISW v tejto súvislosti pripomína, že podľa časopisu Forbes je pre Moskvu na Kryme čoraz ťažšie brániť leteckú základňu Belbek. Podľa časopisu ukrajinská armáda totiž napríklad 12. júna pravdepodobne poškodila časti štyroch alebo piatich ruských systémov S-400.
Čítajte viac Smrtiaca salva z ukrajinských nebies: Nezastaviteľné strely ATACMS rozkladajú ruské štíty ako nikdy predtým
12:18 Krajiny Severoatlantickej aliancie sa zhodli na tom, že NATO prevezme od Spojených štátov koordináciu dodávok zbraní pre Ukrajinu. Českým novinárom to dnes v sídle aliancie povedala česká ministerka obrany Jana Černochová. Zhodu podľa nej jasne deklarovali všetky krajiny, pričom Maďarsko získalo výnimku, podľa ktorej na túto podporu nebudú použité žiadne maďarské finančné prostriedky ani personál. Plán bude definitívne schválený na júlovom summite NATO vo Washingtone.
Generálny tajomník bloku už vo štvrtok uviedol, že Ukrajina potrebuje viac „predvídateľnosti a transparentnosti“. Nesmie sa podľa neho opakovať situácia, ku ktorej došlo na začiatku tohto roka, keď kvôli komplikáciám na americkej politickej scéne nastali meškania v dodávkach pomoci Ukrajine, pretože spojenci určitú podporu sľúbili, ale nakoniec ju nedodali. „To v uplynulých mesiacoch spôsobilo Ukrajincom problémy na bojisku,“ dodal Jens Stoltenberg.
Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí
Až doteraz sa koordináciou pomoci zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu vedená Američanmi a združujúca asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou. Teraz ale existujú obavy, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Ten totiž nemusí byť podpore pre Ukrajinu naklonený, poznamenali svetové tlačové agentúry.
12:12 Summit skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 vyzve Irán, aby prestal pomáhať Rusku vo vojne proti Ukrajine, vyplýva podľa agentúry Reuters z návrhu záverov vrcholnej schôdzky. V nich sa krajiny G7 tiež podľa Reuters zaviažu, že prijmú opatrenia proti čínskym finančným inštitúciám, ktoré pomáhajú Rusku pri vyzbrojovaní vo vojne proti Ukrajine.
Británia, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Japonsko a USA sa tiež v záveroch rokovaní, ktoré sa konajú od štvrtka na juhu Talianska, podľa Reuters zaviažu k sankciám proti subjektom, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie na jeho vývoz ropy. G7 obmedzí prístup k svojim finančným systémom pre jednotlivcov a firmy v tretích krajinách vrátane čínskych subjektov, ktoré Moskve sankcie pomáhajú obchádzať.
Irán má podľa návrhu záverov summitu G7 zastaviť pomoc Rusku a nedodávať mu balistické rakety a súvisiacu technológiu.
V časti týkajúcej sa Číny má byť aj záväzok G7 pokračovať v ochrane ekonomiky pred nekalými podnikateľskými praktikami.
Čítajte aj Čína dodáva Rusku zbrane, máme dôkazy. NATO sa musí zobudiť, vyhlásil britský minister obrany
10:10 Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že trvalý mier pre Ukrajinu musí byť garantovaný schopnosťou Ukrajiny brániť sa a odraziť akúkoľvek budúcu ruskú agresiu. Ako referuje web news.sky.com, šéf Bieleho domu to povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským krátko po tom, ako obaja lídri podpísali desaťročnú bezpečnostnú dohodu medzi Ukrajinou a USA. Udialo sa tak na okraji samitu G7 v Taliansku.
„USA pomôžu zabezpečiť, aby Ukrajina mohla urobiť oboje, nie vyslaním amerických vojakov, ale poskytovaním zbraní a munície, rozšírením zdieľania spravodajských informácií, pokračovaním vo výcviku statočných ukrajinských vojakov na základniach v Európe a USA,“ hovorí Biden podľa oficiálneho webu Bieleho domu.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
10:00 Estónsko chce, aby spojenci z NATO investovali do obrany 2,5 percenta HDP, súčasné dve percentá stanovené dohodou štátov Severoatlantickej aliancie považuje za nedostatočné. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur to uviedol pri príchode na dnešné aliančné rokovania v Bruseli.
„Rusko sa nezmení, ruské hrozby narastajú a krajina investuje čoraz viac do obrany, preto aj my musíme investovať viac,“ povedal novinárom Pevkur. Teraz sa spojenci z NATO zaviazali vynakladať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Baltské krajiny ale prišli s iniciatívou, ktorá nesie názov ACDC (Allied Capability Delivery Commitment). „A nie je to tá hudobná skupina,“ poznamenal Pevkur s úsmevom.
Táto iniciatíva hovorí, že je možné navýšiť tento záväzok na 2,5 percenta HDP. Litva, Lotyšsko a Estónsko by pritom chceli, aby o tom štáty diskutovali už teraz a zvýšenie záväzku sa stalo tiež predmetom rokovaní na júlovom summite NATO vo Washingtone. „Ak chceme, aby Ukrajina vyhrala, musíme aj my viac investovať do obrany,“ dodal Pevkur.
Čítajte aj Rusko sa pripravuje na vojnu s NATO, Európa sa musí vyzbrojiť, tvrdí estónska tajná služba
Ministri obrany NATO sa dnes chystajú schváliť plán, aby Severoatlantická aliancia prevzala od Spojených štátov koordináciu dodávok zbraní pre Ukrajinu. Až doteraz sa koordináciou pomoci zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu vedená Američanmi a združujúca asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou. Teraz ale existujú obavy, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Ten totiž nemusí byť pomoci Ukrajine naklonený, poznamenali svetové tlačové agentúry.
9:50 Ukrajinská armáda oznámila, že v noci na piatok zneškodnila sedem zo 14 rakiet a všetkých 17 dronov, ktorými útočilo Rusko.
Protivzdušná obrana zostrelila sedem z desiatich riadených striel Ch-101/Ch-555, uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že ruské sily útočili aj troma balistickými raketami Iskander-M a jednou hypersonickou strelou Kinžal.
Ukrajinská armáda zostrelila ciele nad siedmimi regiónmi. V Záporožskej oblasti zasiahla raketa otvorené priestranstvo, povedal tamojší gubernátor Ivan Fedorov. Škody ani obete bezprostredne neboli hlásené.
Päť bezpilotných lietadiel zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana nad Dnepropetrovskou oblasťou, tamojšie úrady neinformovali o žiadnych škodách.
9:47 Krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) „výrazne prekročili“ svoj záväzok nasadiť 300-tisíc vojakov do 30 dní od hypotetického útoku Ruska na niektorého člena NATO. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa NATO.
Čítajte viac Ostrá odpoveď na ruskú hrozbu: NATO nasadí viac ako 300-tisíc vojakov v prípade útoku
8:57 Vysokopostavení predstavitelia Južnej Kórey a Spojených štátov absolvovali telefonát, ktorého témou bola možná blížiaca sa návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei. Podľa agentúry Reuters o tom v piatok v Soule informovalo juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí.
Námestník ministra zahraničných vecí Južnej Kórey Kim Honggjun v telefonáte s námestníkom amerického rezortu diplomacie Kurtom Campbellom povedal, že Putinova návšteva by nemala viesť k hlbšej vojenskej spolupráci medzi Pchjongjangom a Moskvou. Takáto spolupráca by totiž bola v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.
V reakcii na Kimove obavy Campbell prisľúbil pokračovanie spolupráce pri riešení potenciálnej regionálnej nestability a problémov spôsobených Putinovou cestou.
Vysoký predstaviteľ prezidentského úradu v Soule v stredu uviedol, že návšteva Putina v Severnej Kórei sa očakáva „v najbližších dňoch“.
Kremeľ už avizoval, že Putin prijal pozvanie na návštevu Pchjongjangu od severokórejského vodcu Kim Čong-una počas ich minuloročnej schôdzky na ruskom Ďalekom východe. Bude to prvá Putinova návšteva Pchjongjangu za uplynulých 24 rokov.
8:33 Ruské sily utrpeli počas májovej ofenzívy v Charkovskej oblasti obrovské straty. Ako referuje web Ukrajinská pravda, pod podmienkou anonymity to uviedol predstaviteľ Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý podotkol, že v máji bolo každý deň v boji zabitých priemerne tisíc ruských vojakov.
„Tiež by som dodal, že zisky v Charkovskej oblasti zrejme prišli pre Rusko za dosť vysokú cenu. Rusko pravdepodobne v máji utrpelo straty takmer tisíc ľudí denne, čo je dosť astronomické číslo,“ uviedol predstaviteľ aliancie. Zdôraznil, že Rusku sa ani tentoraz nepodarilo splniť svoj cieľ v Charkovskej oblasti. Tým bolo vytvorenie nárazníkovej zóny, ktorú požadoval ruský vodca Vladimir Putin.
Front v tejto oblasti je podľa predstaviteľa NATO stabilizovaný a územia kontrolované Ruskom sú rozdrobené. „Preto z dlhodobého hľadiska budú víťazstvá Ruska v tejto oblasti výrazne obmedzené,“ dodal.
Čítajte aj VIDEO: Ruské zverstvá z mesta Vovčansk: Ulice sú posiate mŕtvymi civilistami
Predstaviteľ NATO uviedol, že Rusko si v súčasnosti udržuje kvantitatívnu výhodu oproti Ukrajine v oblasti munície, personálu a vybavenia. Poznamenal, že Rusko má kapacitu na nábor až 30-tisíc nových vojakov každý mesiac. „Rusi pravdepodobne každý mesiac naverbujú asi 30-tisíc nových vojakov, takže môžu pokračovať v pokrytí svojich obrovských strát,“ uviedol predstaviteľ.
8:06 Ruská protivzdušná obrana v noci na piatok zostrelila 87 dronov, z toho 70 nad Rostovskou oblasťou, kde sídli veliteľstvo vojenskej operácie na Ukrajine. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Šesť bezpilotných lietadiel systémy protivzdušnej obrany zneškodnili na Voronežskou oblasťou, šesť nad Kurskou, po dva nad Belgorodskou i Volgogradskou oblasťou a jeden nad Krymom, spresňuje ruské ministerstvo obrany.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev uviedol, že útoky spôsobili výpadky elektrickej energie vo viacerých častiach tejto oblasti. Obete na životoch však nehlásili. Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev oznámil, že padajúce trosky mierne poškodili zásobník s palivom v tejto oblasti, ktorá má spoločné hranice s Ukrajinou.
7:25 Moldavská prokuratúra začala trestné stíhanie voči bývalému náčelníkovi generálneho štábu moldavských ozbrojených síl, ktorého médiá podozrievajú zo špionáže pre Rusko. Ako v noci na piatok informovala agentúra Reuters, stíhaný Igor Gorgan údajne poskytol dôverné informácie o zbraniach používaných moldavskými ozbrojenými silami, ako i o zásobovacích trasách na Ukrajinu.
Ruský investigatívny portál Insider pred časom zverejnil veľký počet správ medzi Gorganom a jeho kontaktmi v ruskej vojenskej rozviedke GRU.
Gorgan pôsobil ako náčelník generálneho štábu moldavskej armády v rokoch 2013–16 a 2019–21. Po medializácii podozrení zo špionáže bol Gorganovi pozastavený výkon funkcie veliteľa ochranky pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Kišiňove.
K svojmu stíhaniu Gorgan neposkytol pre médiá žiaden komentár. K obvineniam vzneseným voči jeho osobe sa nevyjadrilo ani Rusko.
Z vysokej funkcie v armáde Gorgana v roku 2021 odvolala proeurópska prezidentka Maiou Sanduová, ktorá v súvislosti s podozreniami zo špionáže dodala, že bude zbavený aj hodnosti generála i štátnych vyznamenaní.
Vzťahy Moldavska a Ruska sa prudko zhoršili po invázii ruskej armády na Ukrajinu, ktorú moldavská prozápadná vláda rozhodne odsúdila a súčasne obvinila Moskvu, že plánovala i zvrhnutie kabinetu v Kišiňove.
6:30 Ukrajina potrebuje v priebehu týždňov mať k dispozícii viac protivzdušnej obrany, aby umožnila opravu polovice svojej energetickej infraštruktúry zničenej ruskými útokmi, inak nebude schopná uspokojiť dopyt v zime, povedal pre agentúru Reuters ukrajinský minister energetiky German Galuščenko. Minister uviedol, že Rusko zintenzívňuje útoky na energetické systémy, čo sťažuje opravy a sťažuje zásobovanie.
Ruské raketové a dronové útoky na ukrajinský energetický sektor sa od marca zintenzívnili, čím sa znížila jeho výrobná kapacita na polovicu, čo malo za následok postupné výpadky prúdu, a to aj v hlavnom meste Kyjev.
„Máme päť mesiacov pred zimou. Ak nebudeme môcť (energetiku) chrániť teraz… nemôžeme robiť opravy. Len 50 % nestačí na to, aby sme prekonali zimu,“ povedal Galuščenko. „Ešte majú čas pred zimou nás znova a znova napadnúť,“ dodal. „Aj keď niečo opravíte alebo reštartujete niektoré jednotky bez protivzdušnej obrany, veľmi vám to nepomôže, pretože to znova zničia.“
V zime je dopyt po energii na Ukrajine najvyšší, keďže teploty klesajú hlboko pod nulu.
Ukrajina lobuje najmä za protiraketovú obranu Patriot vyrobenú v USA, ktorá sa ukázala ako životne dôležitá pre šance Kyjeva na zostrelenie ruských balistických a hypersonických rakiet. Galuščenko povedal, že Ukrajina potrebuje sedem až deväť takýchto systémov a budú potrebné v priebehu niekoľkých týždňov.
„Teraz žijeme s obmedzeniami, dokonca aj v lete, pretože nemôžeme pokryť… túto zničenú výrobu,“ povedal. „Nedá sa to pokryť dovozom.“
Galuščenko povedal, že Rusko zasiahlo aj lokality s obnoviteľnou energiou vrátane solárnej stanice.
Svoje poznámky predniesol na okraj konferencie v Berlíne, kde sa Ukrajina snažila oživiť slabnúcu západnú podporu. Švajčiarsko hostí tento víkend samit s cieľom nájsť cestu k mieru na Ukrajine, ale Čína sa mu vyhýbala a Rusko, ktoré nebolo pozvané, ho odmietlo ako stratu času, uvádza agentúra Reuters.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, ktorý sa zúčastnil berlínskej konferencie, vystúpil aj v nemeckom parlamente, kde jeho prejav bojkotovali dve strany vrátane krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorej podpora v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu vzrástla. Galuščenko povedal, že Európania, ktorí hlasovali za proruské strany, nedokázali pochopiť hrozbu, ktorú predstavuje Rusko.
„Pravdepodobne máte očakávania, ktoré vám umožňujú cítiť sa bezpečne a pokojne,“ povedal. „Ale to je veľká chyba. Niekedy sa zdá, že je to… ďaleko od nás. Buďte si istý, že budete ďalší. Agresori… sa nikdy nezastavia,“ dodal podľa Reuters.