Čo by sa muselo stať, aby Kyjev súhlasil s priamymi rokovaniami s režimom Vladimira Putina? Rusko vo februári 2022 začalo proti Ukrajine veľkú inváziu, ale, samozrejme, už v roku 2014 anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny. Minimálnym prejavom dobrej vôle zo strany Kremľa by malo byť to, že by zastavil súčasné vojenské operácie. Ukrajinská bezpečnostná analytička Julia Kazdobina si však myslí, že Moskva v skutočnosti musí urobiť viac, aby sa s ňou Kyjev rozprával.
Ruský prístup
"Prístup Rusov sme videli už počas rokovaní v Minsku. Na nejaký čas sa zastavili a potom, keď na nás nedokázali tlačiť, aby sme prijali ich požiadavky, pokračovali. Takže si myslím, že by nestačilo, aby Rusko stoplo útoky,“ reagovala pre Pravdu Kazdobina, ktorá pôsobí v Štokholmskom centre pre východoeurópske štúdie.
Odborníčka pripomína, že Rusko hovorí o tom, že Ukrajina nie je nezávislý štát, Ukrajinci nie sú samostatný národ a najnovšie Moskva prišla s tvrdením, že prezident Volodymyr Zelenskyj nie je legitímna hlava štátu.
"Keby sme zástupcov Kremľa pozvali na summit, aká je šanca, že sa budú správať konštruktívne? Naozaj o tom pochybujem, vzhľadom na to, čo Rusi vravia. Ak však skutočne uznajú Ukrajinu za nezávislý štát a budú ochotní rešpektovať našu územnú celistvosť a suverenitu, myslím si, že potom môžeme hovoriť o mierových rokovaniach,“ zdôraznila Kazdobina, ktorá šéfuje aj Ukrajinskej nadácii pre bezpečnostné štúdie.
Kremeľ sa sťažuje, že summit je spôsob, akým chce naň Západ tlačiť. „V praxi je hlavným cieľom predložiť Rusku ultimátum v podobe takzvaného mierového plánu,“ povedal pre štátnu tlačovú agentúru RIA-Novosti ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.
Kazdobina však tvrdí, že problém je aj v tom, že keď Moskva hovorí o mieri, je to v skutočnosti niečo iné, ako keď ho spomína Západ. "Rozlišujme medzi demokratickým a autoritárskym mierom. V prípade toho druhého prevláda sila, ktorá je schopná potlačiť akýkoľvek druh opozície. Áno, mier tak môže vyzerať. No mimo zostanú obrovské skupiny ľudí, ktorí nedostanú možnosť vyjadriť sa. A potom je tu nejaký druh demokratického mieru, ktorý znamená, že každý dostane šancu na uplatnenie svojich práv. Týka sa rešpektovania vzájomných rozdielov a toho, že nepoužijete vojenskú silu na podmanenie si toho druhého. Svoje konflikty riešite pokojne. Ukrajina sa usiluje o tento demokratický mier. No Rusko sa snaží nastoliť autoritársky mier,“ vysvetlila Kazdobina.
Čítajte viac Veľvyslanec Ukrajiny: Spravodlivý mier je aj v záujme Slovenska
Zo Slovenska sa na schôdzku vo Švajčiarsku chystal premiér Robert Fico. No po pokuse o atentát sa predseda vlády lieči, takže ho zastúpi minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ten vo vyhlásení uviedol, že nepredpokladá, že konferencia prinesie jednoznačný záver, pretože na nej bude chýbať Rusko, ale aj ďalší globálni hráči ako napríklad Čína. „Očakávam, že sa na vznik a vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine bude pozerať realisticky, pretože to je dôležitý predpoklad, ako dospieť k prímeriu a hľadaniu mierového riešenia,“ povedal Blanár.
Približne pri 160 pozvánkach sa účasť zástupcov 90 krajín a medzinárodných organizácií dá vnímať ako úspech Ukrajiny, hoci agentúra AP informovala, že asi polovica z nich bude z Európy. Za USA bude na summite viceprezidentka Kamala Harrisová.
„Rusko nemá v tejto konkrétnej situácii veľa spojencov. Je niekoľko štátov, ktoré sú náchylné na nátlak Moskvy, a zopár krajín, ktoré si skutočne želajú stáť bokom od toho, čo považujú za konfrontáciu medzi USA a Ruskom a NATO a Ruskom,“ povedal pre AP Keith Krause, profesor medzinárodných bezpečnostných štúdií na Graduate Institute v Ženeve.
Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...
Praktické ciele
Návrh záverečného komuniké summitu sa zaoberá praktickými cieľmi, ako sú dosiahnutie jadrovej bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti a prepustenie vojnových zajatcov a ukrajinských detí zadržiavaných v Rusku. Kazdobina to vníma tak, že sú to záležitosti, pri ktorých sa všetci môžu zhodnúť, že by ich Moskva nemala zneužívať.
"Bude to prvý krok k dosiahnutiu mieru nielen v ukrajinskom konflikte, ale aj v budúcich vojnách, aby sme sa uistili, že sa také veci už nebudú opakovať. Summit by bol pre Kyjev zlyhaním, keby sa v jeho záveroch spomínalo, že môžu existovať mierové plány, ktoré nebudú hovoriť o obnovení ukrajinskej územnej celistvosti a suverenity. Úspechom by bolo, keby zúčastnené krajiny súhlasili s tým, že budú rozvíjať spoločné mechanizmy, aby sme čelili jadrovým hrozbám či využívaniu hladu ako zbrane v konfliktoch,“ ozrejmila Kazdobina.