843. deň: Západ odmietol Putinov diktát prímeria. Nekonštruktívne vyhlásenia, komentoval Peskov

Všetci vedia, že ruský prezident Vladimir Putin nemyslí vážne svoje návrhy na to, ako dosiahnuť mier na Ukrajine, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Talianska premiéra Georgia Meloniová zase uviedla, že sa jej Putinovo oznámenie zdá skôr ako propaganda, než ako skutočné rokovacie stanovisko. Reakcie prišli na záver summitu skupiny bohatých ekonomík G7, ktorý sa podľa Scholza návrhom ruského prezidenta nevenoval. Putin v piatok podmienil mierové rokovania s Kyjevom maximalistickými požiadavkami vrátane zvýšenia svojich územných ziskov na Ukrajine. Kremeľ podľa agentúry Reuters reakcie Západu na jeho návrh označil za nekonštruktívne.

15.06.2024 06:55 , aktualizované: 20:55
debata (297)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 843 dní
  • Mierový summit bez Ruska: ako schôdzka Ukrajine pomôže a kedy by Kyjev zlyhal
  • Zelenskyj: Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna
  • Scholz: Nemecko neblokuje nový návrh sankcií EÚ proti Rusku
  • Ruské vojenské lietadlo nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska
  • Pri ukrajinských útokoch v ruskej Belgorodskej oblasti zomrelo šesť ľudí
  • Putin: Na Ukrajine bojuje takmer 700 000 ruských vojakov
  • Zelenskyj: Ukrajina a USA podpísali najdôležitejšiu dohodu od ukrajinskej nezávislosti
Ruské korytnačie tanky skončili na Ukrajine v plameňoch
Video
Ani „korytnačia“ pancierová úprava neochránila na ukrajinskom bojisku ruské ruské tanky od zničenia. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Kaliňák v NATO o slovenskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu
Video
Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák.
krym, rusko, ukrajina, výbuch Čítajte viac 842. deň: Krym sa stáva pre Moskvu neudržateľný, ruská technika je tam stále viac zraniteľnejšia, píšu experti

20:45 Štátnici z celého sveta sa musia rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier na Ukrajine, teraz sa k nemu medzinárodné spoločenstvo začína približovať. Na úvod dvojdňového summitu vo Švajčiarsku to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Delegácie desiatok krajín budú rokovať o jadrovej a potravinovej bezpečnosti a o uväznených či unesených Ukrajincoch.

zelenskyj, summit, švajčiarsko, ukrajina, Čítajte viac Zelenskyj na mierovom summite: Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna

19:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v sobotu nádej, že mierový summit o Ukrajine vo Švajčiarsku pomôže rýchlo nastoliť spravodlivý mier.

„Verím, že na tomto summite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história,“ povedal Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. „Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier,“ dodal.

Podľa ukrajinského prezidenta by mohol summit zvýšiť tlak na Moskvu. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom, informuje agentúra DPA. „Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom,“ povedala Amherdová.

17:50 Rusko za uplynulých 24 hodín prišlo podľa Kyjeva vo vojne na Ukrajine o 1 090 vojakov. Straty Moskvy na personále tak predstavujú už 525 150 ľudí. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, píše web Ukrajinská pravda.

Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov, dva salvové raketomety, štyri systémy protivzdušnej obrany, 51 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, sedem striel s plochou dráhou letu, 57 vozidiel a cisterien a 12 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 7 956 tankov, 15 263 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 855 delostre­leckých systémov, 1 103 salvových raketometov, 853 systémov protivzdušnej obrany, 11 148 strate­gických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 293 striel s plochou dráhou letu, 18 911 vozidiel a cisterien a 2 322 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

17:30 Všetci vedia, že ruský prezident Vladimir Putin nemyslí vážne svoje návrhy na to, ako dosiahnuť mier na Ukrajine, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Talianska premiéra Georgia Meloniová zase uviedla, že sa jej Putinovo oznámenie zdá skôr ako propaganda, než ako skutočné rokovacie stanovisko. Reakcie prišli na záver summitu skupiny bohatých ekonomík G7, ktorý sa podľa Scholza návrhom ruského prezidenta nevenoval. Putin v piatok podmienil mierové rokovania s Kyjevom maximalistickými požiadavkami vrátane zvýšenia svojich územných ziskov na Ukrajine. Kremeľ podľa agentúry Reuters reakcie Západu na jeho návrh označil za nekonštruktívne.

Kriticky na Putinov návrh reagovali aj ďalšie krajiny. „Je toho veľa, obrovské množstvo – oficiálna reakcia, oficiálne vyhlásenie. Nekonštruktívneho charakteru,“ komentoval to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

17:10 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v sobotu kritizovala podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina pre mierové rozhovory s Ukrajinou, ktoré Kyjev odmietol ako požiadavku na svoju kapituláciu.

„Hovoriť Ukrajine, že sa musí stiahnuť z Ukrajiny, sa mi nezdá ako veľmi vhodný návrh na rokovania,“ uviedla Meloniová v závere summitu G7 v Taliansku. „Povedzme, že to vyzerá skôr ako propagandistická iniciatíva… s cieľom vytvoriť naratív, ktorý chce poskytnúť protichodnú informáciu o tom, kde spočíva zodpovednosť za tento konflikt,“ povedala talianska premiérka.

Putin v piatok vyhlásil, že Rusko by vojnu ukončilo, ak by sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO a stiahol zo štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktorých anektovanie Moskva oznámila predvlani, hoci ich úplne neovláda.

Ukrajinskí predstavitelia to rýchlo odmietli ako absurdné a neseriózne požiadavky. Ukrajina tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou. Rozpráva ako Hitler, myslí si Zelenskyj

16:10 Švajčiarsky summit o Ukrajine nebude schopný vyrokovať mier pre túto krajinu, ale môže inšpirovať proces, ktorý k nemu bude smerovať, povedala pred začiatkom vrcholného stretnutia švajčiarska prezidentka Viola Amherdová.

„Ako medzinárodné spoločenstvo môžeme pripraviť základy pre priame rokovania medzi bojujúcimi stranami,“ je tiež presvedčená.

16:00 Švajčiarsky summit o Ukrajine je podľa českého prezidenta Petra Pavla prvou možnosťou, ako sa na čo najširšej platforme rozprávať o podmienkach mieru. Nepočíta však s tým, že by vrcholná schôdzka, ktorá sa začína v sobotu popoludní, dosiahla zhodu, ako mier nastoliť. Pavel to povedal novinárom pred svojím odletom do alpskej krajiny. Summit v horskom stredisku Bürgenstock pri meste Luzern, o ktorého zvolanie požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, má predovšetkým položiť základy ďalšieho rokovania o ukončení vojny, ktorú pred viac ako dvoma rokmi začalo Rusko. Očakávajú sa delegácie zhruba 100 krajín a organizácií, vrátane 57 hláv štátov a šéfov vlád.

„Je to naozaj prvá možnosť, ako sa na čo najširšej platforme baviť o podmienkach dosiahnutia trvalého a spravodlivého mieru na Ukrajine,“ povedal Pavel s tým, že je veľmi rád, že sa na konferencii môže zúčastniť. Verí, že sa na nej podarí nájsť čo najširšiu zhodu na základných princípoch a východiskách.

„Určite nebude dosiahnutá zhoda, ako nastoliť mier na Ukrajine. Takúto ambíciu ani nemá,“ podotkol tiež o summite, na ktorom bude medzi inými chýbať Rusko, ktoré dalo opakovane najavo, že o účasť nestojí.

Rokovania budú podľa Pavla rozdelené do troch oblastí – jadrová bezpečnosť, potravinová bezpečnosť a sloboda plavby a humanitárne otázky. Prezident ich považuje za kľúčové oblasti, na ktorých sa dokáže zhodnúť väčšina krajín sveta. „V oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorej spolupredsedá Česká republika, sa podarilo zatiaľ dosiahnuť najväčší pokrok,“ je presvedčený Pavel.

Pavel: Netlačme Kyjev do územných ústupkov, dajme im zbrane
Video
Archívne video.

15:50 Traja ľudia zahynuli a ďalších päť utrpelo zranenia pri ruskom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámil v sobotu tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

Ukrajinskú obec Ulakly zasiahla v ranných hodinách kazetová munícia. Pri útoku zahynuli dve ženy vo veku 39 a 32 rokov a muž vo veku 30 rokov. Poškodené boli aj dve administratívne budovy, dom, obchod a osem áut, napísal gubernátor na sieti Telegram.

V Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje. Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily dobyli v tejto východoukrajinskej oblasti obec Staromajorske. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno oznámil, že Rusko tento rok už dobylo 47 ukrajinských miest a obcí. Ruská armáda sa v súčasnosti v Doneckej oblasti zameriava na strategicky významné mestá Časiv Jar a Pokrovsk.

14:20 Spojené štáty poskytnú Ukrajine pomoc vo výške viac ako 1,5 miliardy dolárov, určenú pre ukrajinský energetický sektor a na humanitárne účely. V sobotu to oznámila americká viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorá sa zúčastňuje na mierovom summite o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Súčasťou balíka je nová pomoc pre energetiku v hodnote 500 miliónov dolárov. Na riešenie núdzových energetických potrieb bude presmerovaných aj ďalších 324 miliónov dolárov z pomoci, ktorú v minulosti prisľúbila Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

„Tieto financie pomôžu Ukrajine reagovať na najnovšie útoky Ruska na jej energetickú infraštruktúru tým, že podporia opravu a obnovu (jej infraštruktúry), zvýšia odolnosť Ukrajiny proti prerušeniu dodávok energie a poslúžia ako základ pre opravy a rozširovanie ukrajinského energetického systému,“ informoval Harrisovej úrad.

Viceprezidentka zároveň oznámila, že ministerstvo zahraničných vecí USA a USAID poskytnú Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške viac ako 379 miliónov dolárov určenú na podporu utečencov a ďalších ľudí zasiahnutých vojnou.

Ministerstvo zahraničných vecí a Kongres podporia ukrajinskú civilnú ochranu ďalšou pomocou vo výške 300 miliónov dolárov, dodala Harrisová.

„Pomôže im to bezpečne pôsobiť v prvej línii vojny pri obrane ukrajinského územia, zachraňovať civilistov, ktorí sa stali terčom útokov Kremľa, chrániť kritickú infraštruktúru a vyšetrovať viac ako 120.000 regis­trovaných prípadov vojnových zločinov a iných krutostí,“ uviedla Harrisová.

Viceprezidentka, ktorá na mierovom summite vo Švajčiarsku zastupuje USA, sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vystúpi na plenárnom zasadnutí summitu.

14:05 Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu potvrdil, že má výhrady k aktuálnemu návrhu nových sankcií EÚ, no nepovažuje nemeckú vládu za prekážku ich schválenia.

„Tak, ako aj pri všetkých ostatných sankčných balíkoch, tak aj teraz intenzívne spolupracujeme so všetkými stranami, aby bol náš postup čo najpragmatickejší,“ vyhlásil Scholz.

Najnovšie sankcie sa usilujú zabrániť Rusku v obchádzaní už platných sankcií napríklad pri získavaní západných technológií, ktoré môže ruský zbrojný priemysel využiť na výrobu zbraní nasadzovaných vo vojne na Ukrajine.

Scholz priznáva, že Berlín sa obáva potenciálneho dopadu sankcií na nemecké exportné spoločnosti. Podľa vlastných slov sa usiluje zaistiť, aby Nemecko mohlo naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby tie isté produkty nakoniec neskončili v Rusku.

Niektorí diplomati v Bruseli označili nemecké obavy a žiadosti o zmeny za príčinu predlžovania rokovania o sankciách. Nemenovaný politik dokonca Nemecko označil za nové Maďarsko, ktoré sankcie EÚ proti Rusku blokovalo v minulosti. Scholz to odmietol a označil za nezmysel.

14:00 Ruské vojenské lietadlo v piatok nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska a boli k nemu vyslané švédske stíhačky. K incidentu prišlo východne od švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori, oznámili v sobotu švédske ozbrojené sily.

Švédsko vyslalo k ruskému lietadlu Suchoj Su-24 dve stíhačky Gripen, ktoré k lietadlu vyslali varovanie. Ruský stroj na neho však nedopovedal, uviedli švédske ozbrojené sily vo vyhlásení. Podľa švédskej armády však narušil Suchoj vzdušný priestor Švédska len nakrátko.

„Toto konanie Ruska je neakceptovateľné a ukazuje nedostatok rešpektu voči našej teritoriálnej integrite,“ uviedol veliteľ švédskych vzdušných síl Jonas Wikman. „Sledovali sme celú sieť udalostí a boli sme na mieste, aby sme zasiahli,“ dodal v súvislosti s incidentom.

Podľa švédskej armády prišlo k podobnému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami naposledy v roku 2022. Dve ruské lietadla Suchoj Su-27 a dva Suchoje Su-24 vtedy rovnako vnikli do vzdušného priestoru Švédska pri ostrove Gotland, ktorý je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov.

Švédsko vstúpilo začiatkom marca do Severoatlantickej aliancie. Rovnako ako susedné Fínsko sa rozhodlo odkloniť od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti a požiadať o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022.

K piatkovému incidentu pritom prišlo v čase, keď sa Švédsko spolu s ďalšími krajinami NATO zúčastňuje na námorných cvičeniach v Baltskom mori.

Fínsko pritom v piatok v osobitnom vyhlásení uviedlo, že má podozrenie, že jeho vzdušný priestor narušili 10. júna štyri ruské vojenské lietadlá.

11:10 Švajčiarske letovisko Luzern bude od dnes hostiť dvojdňovú mierovú konferenciu o Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz mierni očakávania a považuje ju za zárodok mierového riešenia, kým poľský prezident Andzrej Duda dúfa, že sa počas nej podarí odhaliť skutočnú veľkosť hrozby zo strany Ruska.

„(Konferencia) je diplomatickým semenáčikom, ktorý polievame, aby mohol rásť,“ vyhlásil kancelár Scholz v sobotu ráno neďaleko talianskeho mesta Bari pre nemeckú televíziu ARD. Nemecký kancelár sa v Taliansku zúčastnil trojdňového summitu krajín G7 a z Talianska sa presunie priamo na konferenciu vo Švajčiarsku.

Svoje očakávania vyjadril aj poľský prezident. „Chceme partnerov upozorniť na rozsah ruských akcií, zvrátené ruské metódy a mieru nebezpečnosti tejto agresie. Dúfam, že prezentovaním situácie v oblasti sa nám podarí jasne vyjadriť to, čo máme na mysli,“ vyhlásil Duda. Dodal, že medzi uvedené postupy patrí napríklad aj hybridný útok vyvíjaním migračného tlaku na Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko.

Scholz podľa DPA dúfa, že summit poslúži ako základ mierových rokovaní s Ruskom, ktoré prídu v budúcnosti. Švajčiarska vláda uviedla, že hoci sa Rusko tejto fázy rokovaní nezúčastňuje, jeho účasť bude pre úspešné zavŕšenie procesu nevyhnutná.

9:47 Všetci vedia, že ruský prezident Vladimir Putin nemyslí vážne svoje návrhy na to, ako dosiahnuť mier na Ukrajine, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Krajiny Skupiny G7 o nich preto na svojom aktuálnom stretnutí nerokovali. O vyhlásení šéfa nemeckej vlády informovala agentúra Reuters.

„Všetci vedia, že tento návrh nebol myslený vážne, ale mal niečo spoločné s mierovou konferenciou vo Švajčiarsku,“ povedal Scholz v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD v narážke na mierový summit, ktorý sa začína v alpskej krajine. Rusko sa na ňom nezúčastní a podľa Scholza od neho chce odviesť pozornosť.

Putin v piatok vyhlásil, že Moskva je pripravená rokovať o mieri, keď Kyjev splní niekoľko podmienok. Ukrajinské jednotky podľa neho musia opustiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú aj Záporožskú oblasť, teda ukrajinské regióny, ktoré Rusko čiastočne okupuje po tom, ako v roku 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Ukrajina by sa navyše podľa predstáv šéfa Kremľa mala zaviazať, že nevstúpi do NATO.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou. Rozpráva ako Hitler, myslí si Zelenskyj

Kyjev to jednoznačne odmietol. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Putinove slová za ultimátum a vyhlásil, že ruský prezident postupuje ako niekdajší nacistický vodca Adolf Hitler a bude stupňovať svoje požiadavky, pretože jeho cieľom je zisk aj ďalších ukrajinských regiónov.

Ukrajina požaduje stiahnutie ruských vojakov zo všetkých okupovaných území a tiež z anektovaného Krymu, ktorého sa Rusko zmocnilo v roku 2014.

9:25 Letisko v Kišiňove v piatok odmietlo nechať pristáť medzinárodný let s proruskými politikmi na palube. Let bol presmerovaný do rumunskej metropoly Bukurešť.

Prostredníctvom sociálnej siete Telegram o incidente informovala moldavská proruská poslankyňa Marina Tauberová.

„Kišiňovské letisko odmietlo nechať pristáť let z Moskvy cez Jerevan vezúci účastníkov valného zhromaždenia opozičného bloku Victorie (Víťazstvo). Lietadlo presmerovali do Bukurešti,“ uviedla Tauberová.

Moldavský letecký úrad v piatok prostredníctvom sociálnej siete Facebook uviedol, že dôvodom presmerovania letu bolo nesplnenie si zákonnej povinnosti zo strany nízkonákladového leteckého dopravcu FlyOne. Zákon si vyžaduje nahlásenie plánovanej zmeny plánu letu aspoň tri dni vopred.

Pristátie lietadla so 174 cestujúcimi na palube na rumunskom letisku Otopeni neďaleko Bukurešti pre AFP potvrdil aj nemenovaný zdroj, podľa ktorého stroj pristál v piatok ráno. Na jeho palube sa údajne nachádzať bomba, po jeho kontrole stroja sa však hrozba ukázala ako neopodstatnená, uviedol nemenovaný zdroj.

Incident sa odohral deň po tom, ako USA, Spojené kráľovstvo a Kanada vo štvrtok vydali spoločné vyhlásenie s varovaním pred ruským plánom ovplyvniť moldavské prezidentské voľby, ktoré sa budú konať túto jeseň. Spoločné vyhlásenie uvádza obavu z toho, že Moskva plánuje podnecovať protesty v prípade, že vo voľbách nezvíťazí proruský kandidát.

O znovuzvolenie sa v októbri bude uchádzať aj proeurópska prezidentka Maia Sanduová, ktorá Kremeľ často obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny.

8:40 Zástupcovia desiatok krajín sveta sa stretnú v luxusnom rezorte nad Lucernským jazerom vo Švajčiarsku na dvojdňový summitu o mieri na Ukrajine. Účastníci budú debatovať o návrhu prvých krokov, ktoré by smerovali k ukončeniu takmer dva a pol roka trvajúcej ruskej agresie. Rusko sa na akcii nezúčastňuje a akékoľvek mierové rokovania podmieňuje ústupom ukrajinských síl.

Zelenskyj Čítajte viac Veľvyslanec Ukrajiny: Spravodlivý mier je aj v záujme Slovenska

Rokovania vo Švajčiarsku vychádzajú predovšetkým z plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý naopak ako jednu z podmienok mieru uvádza stiahnutie Rusov z okupovaných častí Ukrajiny vrátane anektovaného Krymu. Presadzuje pri tom stanovisko, že pred rokovaním s Rusmi treba najskôr bez ruskej účasti vypracovať mierový plán so širokou medzinárodnou podporou.

Putin, Si Ťin-pching Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...

8:00 Mohli by na mierový summit týkajúci sa ruskej vojny proti Ukrajine pozvať aj Moskvu? Vo Švajčiarsku sa tento víkend stretnú zástupcovia približne 90 krajín a medzinárodných organizácií. Nie je medzi nimi Rusko, ktoré nikto nevolal, ale ani Čína či Brazília, ktoré účasť odmietli.

Zelenskyj, Biden Čítajte viac Mierový summit bez Ruska: ako schôdzka Ukrajine pomôže a kedy by Kyjev zlyhal

7:00 Vo vojne na Ukrajine bojuje takmer 700 000 Rusov, povedal v piatok ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s vyznamenanými účastníkmi invázie, ktoré vysielali v televízii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„V zóne našej špeciálnej vojenskej operácie sa nachádza takmer 700 000 ľudí,“ uviedol Putin. Moskva stále hovorí o vojne na Ukrajine, ktorú rozpútala pred vyše dvoma rokmi, ako o špeciálnej vojenskej operácii.

Najhorúcejšia situácia na fronte je v smere na Pokrovsk, uviedol ukrajinský generálny štáb. Počas 24 hodín tam narátal 29 útokov ruskej armády. Situácia je podľa Ukrajincov zložitá, ale kontrolovaná, snažia sa zabrániť Rusom preniknúť hlbšie na územie Ukrajiny.

Vlani v decembri počas výročnej tlačovej konferencie Putin vyhlásil, že Rusko na Ukrajine nasadilo 617 000 vojakov a podľa neho bolo mobilizovaných 244 000 z nich. Zároveň vtedy poznamenal, že 486 000 ľudí dobrovoľne uzavrelo kontrakty s armádou.

Rusko zvyčajne nezverejňuje straty, ktoré utrpelo vo vojne na Ukrajine. Naposledy v septembri 2022 uviedlo, že v boji zahynulo 5937 vojakov. Podľa AFP však viacero nezávislých analýz západných spravodajských služieb stanovuje tento počet na desaťtisíce.

Rusko má oproti Ukrajine na bojisku výhodu v počte ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal problémy s náborom aj morálkou v rámci ukrajinskej armády, ktorú sužuje nedostatok personálu aj zbraní. Kyjev preto znížil odvodový vek a sprísnil sankcie pre tých, ktorí sa povolávaciemu rozkazu vyhýbajú.

Zelenskyj ešte vo februári povedal, že v prvých dvoch rokoch vojny zahynulo 31 000 ukrajinských vojakov.

Odhadovalo sa, že v rámci mobilizácie, ktorú na jeseň 2022 vyhlásil Putin kvôli potrebe doplniť straty jednotiek bojujúcich proti Ukrajine, bolo do ozbrojených síl povolaných 300 000 rezer­vistov. Ďalšie státisíce Rusov vtedy v obave z povolávacieho rozkazu utiekli do cudziny.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že Rusko počas vojny prišlo o viac ako 524 000 vojakov. Podobné tvrdenia nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. Ani jedna strana konfliktu svoje straty nezverejňuje.

6:55 Životy najmenej šiestich ľudí si v piatok vyžiadali ukrajinské útoky v ruskej Belgorodskej oblasti, uviedli tamojšie úrady, uviedla agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že z trosiek viacposchodového obytného domu, ktorý zasiahlo ukrajinské ostreľovanie v pohraničnom meste Šebekino, boli vytiahnuté štyri telá. Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že z miesta už bolo odstránených 50 percent sutín.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že ukrajinský dron zasiahol auto v dedine neďaleko Šebekina a usmrtil vodiča. Dodal, že v obci Okťabrskij ďalej na západe zahynula žena vo svojom dome, ktorý zasiahla raketová paľba.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch často útočí na Belgorodskú oblasť a ďalšie ruské pohraničné regióny. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že útoky na Belgorodskú oblasť boli dôvodom májového vpádu ruských síl do ukrajinskej Charkovskej oblasti.

Ruská armáda uviedla, že jej jednotky obsadili približne tucet obcí, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že postup sa im podarilo zastaviť.

Na ukrajinskej strane hraníc vojenskí činitelia v Sumskej oblasti uviedli, že pri ruskom leteckom útoku v piatok zahynula jedna osoba v meste Šostka, ležiacom približne 45 kilometrov vo vnútri ukrajinského územia.

Mestá a dediny v Sumskej oblasti, západne od Belgorodskej oblasti, sú denne vystavované ruským útokom.

297 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine