Na akcii s krycím názvom Alpha Uno sa zúčastnili štyri lietadlá typu F/A-18. Ako informovali švajčiarske médiá, cieľom bolo otestovať schopnosť „decentralizácie“, teda to, ako by sa v čo nakratšom čase mohli po celej krajine presúvať ľudia i materiál.
Armáda zároveň potrebovala preveriť, ako rýchlo by sa vojenské letectvo po prvých útokoch na tri armádne letiská vedelo prispôsobiť a nájsť si náhradné štartovacie plochy.
Dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe po začiatku ruskej agresie na Ukrajine a pokračujúce vyhrážky šéfa Kremľa Vladimira Putina voči Západu. Aj Švajčiarsko preto plánuje posilniť bojaschopnosť svojej armády.
„Vzdušné sily musia byť pripravené na všetko,“ povedal švajčiarskym novinárom zástupca veliteľa letectva, brigádny generál Christian Oppliger. Na cvičenie vybrali diaľničný úsek uprostred polí, kde bolo cítiť zápach hnoja, ale pilotom stíhačiek pristávajúcich rýchlosťou asi 260 kilometrov za hodinu to neprekážalo.
Cestu v dĺžke 2,8 kilometra uzavreli už večer predtým, na mieste odstránili aj zvodidlá, aby neprekážali. Pred štartom dráhu tiež viackrát vyčistili a skontrolovali, odplašili aj vtáky, ktoré mohli lietadlá ohroziť.
Samotný manéver trval krátko. Po 10. h štyri stíhačky najprv pristáli – dve na jednej strane z východu, zvyšné na druhej zo západu – a o dve hodiny neskôr opäť vzlietli.
V čase medzitým sa nacvičovala i oprava prípadnej poruchy. Tých pár divákov, ktorým dovolili prístup, sedelo na tribúne vzdialenej niekoľko stoviek metrov od miesta.

Veliteľ letectva Peter Merz, ktorý na cvičenie dohliadal, potvrdil, že všetko prebehlo podľa plánu. „Som veľmi spokojný a hrdý na svojich ľudí, že to dokázali,“ uviedol pre švajčiarsku verejnoprávnu televíziu SRF.
„Sú to zábery, ktoré obletia svet,“ doplnil ho podplukovník Mario Schwarz. Nadšenie z akcie neskrývali ani samotní piloti.
„Bol to veľmi zvláštny pocit. Pristátie je porovnateľné so simulátorom, ale stromy po stranách boli pôsobivé, to na leteckom simulátore nevidno,“ opísal pre SRF jeden z bojových letcov Marcel Rust.
Ešte počas studenej vojny sa podobné cvičenia na diaľnici konali pomerne často, no po páde železnej opony ich zrušili. Posledný raz takto švajčiarske stíhačky pristávali v roku 1991 pri obci Lodrino na juhu krajiny.

Švajčiarsko potom flotile vojnového letectva prestalo venovať väčšiu pozornosť a znižovalo počet lietadiel. Postoje však začalo meniť po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Švajčiarsko síce dodržiava neutralitu a do konfliktu sa nijako nezapája, Kyjevu neposkytuje ani žiadny materiál, ale krajina dbá na svoju obranyschopnosť. V roku 2022 preto s USA uzavrela zmluvu o dodaní 36 bojových stíhačiek typu F-35 A. Prvé z nich by si Švajčiari mali prevziať o tri roky.
„Aj toto cvičenie na diaľnici je znamenie, ako veľmi sa zmenilo hodnotenie súčasného ohrozenia,“ zdôraznil pre SRF odborník na letectvo Michael Weinmann.