844. deň: Zelenskyj je odhodlaný vzdorovať roky. Kremeľ vidí iba "ruský mier"

Ak nepostúpime teraz, tak to skúsime o rok, aj ďalší a ďalší. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj súkromne európskemu politikovi podľa diplomata z EÚ, ktorý bol pri tom, píše The New York Times. Kremeľ mu odkázal, že vo svetle zhoršujúcej sa vojenskej situácie by sa Ukrajina mala "vážne zamyslieť" nad návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina na otvorenie mierových rokovaní.

16.06.2024 07:00 , aktualizované: 22:29
Taliansko, Ukrajina, vojna na Ukrajine, Rishi... Foto: ,
Britský premiér Rishi Sunak (vľavo) sa stretáva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v prvý deň summitu svetových lídrov G7 v Borgo Egnazia v južnom Taliansku vo štvrtok 13. júna 2024.
debata (427)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 844 dní
Kaliňák v NATO o slovenskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu
Video
Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák.
APTOPIX Russia Putin Inauguration Čítajte viac 843. deň: Západ odmietol Putinov diktát prímeria. Nekonštruktívne vyhlásenia, komentoval Peskov

22:28 Americká ministerka financií Janet Yellenová odmietla v nedeľu kritiku Moskvy na adresu využitia zmrazeného ruského štátneho majetku na pomoc napadnutej Ukrajine. Zablokované ruské aktíva podľa nej zostanú tam, kde sú, generujú však finančné prostriedky, na ktoré Rusko nemá nárok, nejde teda o krádež. Informovala o tom agentúra DPA.

„Nie je tu tiež nijaký právny problém,“ uviedla ministerka v televízii ABC. Podľa jej slov prebieha meranie síl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a využívanie úrokových príjmov z ruského majetku je možnosťou ukázať, že podpora Ukrajiny pretrváva.

„Myslím si, že Putin je presvedčený, že naša koalícia sa rozpadne – teda že Ukrajine už nebude poskytovať prostriedky, ktoré potrebuje, aby viedla túto vojnu a udržala svoje hospodárstvo v chode,“ doplnila Yellenová.

V západných krajinách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili podľa vlády USA prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur). Štáty skupiny G7 sa na summite v Taliansku tento týždeň dohodli, že pomocou úrokov zo zmrazených ruských štátnych aktív budú financovať úverový balík pre Ukrajinu v rozsahu 50 miliárd dolárov (47 mld. eur). Putin toto rozhodnutie ostro kritizoval ako „lúpež“, dodala DPA.

20:21 Ďalší summit o Ukrajine, ktorý by nadviazal na rozhovory vo Švajčiarsku z tohto víkendu, by sa mohol uskutočniť ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch. Uviedol to v nedeľu švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis, informuje agentúra Reuters.

Dvojdňový mierový summit sa v nedeľu skončil záverečným vyhlásením, v ktorom 80 z 93 zúčas­tnených krajín uviedlo, že ruská vojna na Ukrajine spôsobuje „rozsiahle ľudské utrpenie a ničenie“, ale cesta k mieru si vyžaduje zapojenie všetkých strán. Akákoľvek mierová dohoda by podľa nich mala rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.

Vyhlásenie sa nezmieňuje o prípadnom ďalšom summite. Kde by sa takéto podujatie konalo, je tiež nejasné. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že jej krajina je pripravená hostiť ďalšie stretnutia, ak si to účastníci budú želať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v závere rozhovorov povedal, že druhý summit by mal rýchlo nasledovať. Prípravy by podľa neho trvali len niekoľko mesiacov, nie rokov. Niektoré krajiny už signalizovali, že by boli takéto podujatia ochotné hostiť, uviedol Zelenskyj podľa agentúry DPA.

Agentúra Reuters v sobotu informovala, že medzi hlavných kandidátov na zvažovanú druhú konferenciu patrí Saudská Arábia, ktorú vo Švajčiarsku zastupoval minister zahraničných vecí.

19:00 Prezident SR Peter Pellegrini sa chystá postupne navštíviť všetky susediace štáty, vrátane Ukrajiny. Vyplýva to z jeho vyjadrenia počas nedeľnej diskusnej relácie RTVS O 5 minút 12. Zopakoval, že ako prvú navštívi Českú republiku.

Prezident opakovane poukázal na dôležitosť členstva SR v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. „Jedna nám zabezpečuje náš ekonomický rozmach, slobodu pohybu, máme spoločnú menu. (…) A Slovensko je príliš malé na to, aby sa dokázalo brániť prípadnej agresii, a preto nám Severoatlantická aliancia dáva ochranný dáždnik, vďaka ktorému sa môžeme cítiť bezpečnejšie. Takto to z geopolitického hľadiska do budúcna musí aj zostať,“ podotkol.

18:39 Niekoľko stoviek Ukrajincov vrátane vojakov sa v nedeľu zhromaždilo v centre Kyjeva na pochode hrdosti homosexuálov a ďalších sexuálnych menšín, ktorý sa v ukrajinskej metropole konal prvýkrát od ruskej invázie a teda začiatku vojny v roku 2022. Účastníci volali po posilnení práv ľudí v jednopohlavných pároch, skandovali ale tiež heslá na podporu obrany pred ruskou agresiou, informujú svetové médiá.

Podľa agentúry AP akcia nemala oslavnú atmosféru manifestácií známych ako „pride“ v mierových podmienkach. Sprevádzal ju silný dážď a tiež prísne bezpečnostné opatrenia súvisiace nielen s vojnou, ale aj s demonštráciou ukrajinských nacionalistov, ktorí si neodpustili homofóbne prejavy.

Na zhromaždenie za práva LGBT+ menšín prišlo asi 500 ľudí, uviedla agentúra AFP. „Napriek útokom nesmieme váhať a musíme sa prísť ukázať,“ povedala 27-ročná Dina. Situáciu porovnávala s Ruskom, ktoré vojnu proti Ukrajine vedie od februára 2022. „Som šťastná, že žijem v krajine, kde môžem ísť aj na Gay Pride,“ povedala.

Ani na Ukrajine však niektorí gayovia a lesby nie sú so svojimi právami úplne spokojní. Aktivisti od štátu požadujú reformu, ktorá by ľuďom v jednopohlavných partnerstvách umožnila rozhodovať o liečbe zranených vojakov a pochovávať vojnové obete, píše AP. Výzvy prichádza v čase, keď v sociálnokon­zervatívnej ukrajinskej spoločnosti podľa niektorých pozorovateľov pohľad na vec mení práve služba ľudí z týchto menšín v ozbrojených silách.

„Sme obyčajní ľudia, ktorí bojujú rovnakým spôsobom, ako všetci ostatní, ale sú nám odopreté práva, ktoré majú iní ľudia,“ povedal vojak Dmitrij Pavlov. Iný vojak, ktorý sa zúčastnil protidemonštrácie, oponoval, že v čase vojny by sa do verejného priestoru nemali vnášať polarizujúce témy.

Demonštranti na oboch stranách potom nedeľňajšie akcie využili na to, aby od zahraničných partnerov Ukrajiny žiadali ďalšiu vojenskú pomoc. "Vyzbrojte Ukrajinu hneď! "skandovali ľudia na zhromaždeniach v centre Kyjeva.

17:45 Slovensko sa pripojilo k osemdesiatke krajín, ktoré podporili záverečné komuniké mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) však zdôraznil potrebu pokračovania ďalších mierových rokovaní so všetkými dôležitými partnermi. TASR o tom informoval v nedeľu komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Mierový summit vo Švajčiarsku bol významným krokom na ceste k hľadaniu trvalého mierového riešenia. „Potvrdzuje sa, že cesta k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru vedie prostredníctvom diplomatického rokovania a dialógu, nie prostredníctvom zabíjania,“ uviedol Blanár.

Zároveň opäť vyjadril nádej, že summit vyšle silný impulz k ďalším mierovým rokovaniam so všetkými partnermi, vrátane krajín globálneho juhu a predovšetkým Ruska. Aj samotné Slovensko je pritom ako sused Ukrajiny podľa ministra pripravené naďalej konštruktívne prispievať k mierovému úsiliu presadzujúc svoje národno-štátne záujmy.

16:18 Účastníci summitu o mieri na Ukrajine sa dohodli na pokračovaní úsilia v pracovných skupinách, ktorých cieľom bude prísť s „akčnými plánmi pre mier“, povedal na konci dvojdňového podujatia vo Švajčiarsku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa švajčiarskeho denníka Tribune de Genève na tlačovej konferencii uviedol, že tieto plány by mali byť hotové do „mesiacov, nie rokov“.

„Dohodli sme sa, že začneme prácu v špeciálnych postummitových skupinách ohľadom konkrétnych myšlienok, návrhov a krokov, ktoré môžu v rôznych smeroch obnoviť bezpečnosť,“ citovala ukrajinského prezidenta agentúra Reuters. Vypracovanie akčného plánu by podľa neho umožnilo konanie ďalšieho mierového summitu.

„Dúfam, že budeme schopní čo najskôr dosiahnuť výsledky,“ povedal Zelenskyj pri predchádzajúcom záverečnom prejave k stovke delegácií na summite konanom neďaleko Lucernu. Rusko, ktoré už tretí rok vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, na rokovanie pozvané nebolo.

15:00 Účastníci prvého summitu o mieri na Ukrajine v nedeľu vo vyhlásení vyzvali na návrat detí deportovaných Ruskom a na zapojenie „všetkých strán“ do prípadného mierového procesu. Základom spravodlivého mieru musí byť rešpekt k územnej celistvosti krajín, uvádza ďalej text. Delegácie z viacerých krajín vrátane Brazílie, Mexika, Saudskej Arábie alebo Indie sa k záverečnej deklarácii rokovaní vo Švajčiarsku neprihlásili.

vojna na Ukrajine, mierový summit vo Švajčiarsku, Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj získal 85 podpisov pod deklaráciu z mierového summitu. Viaceré veľké krajiny sa nepripojili

14:17 Ukrajina by sa vo svetle zhoršujúcej sa vojenskej situácie mala „vážne zamyslieť“ nad návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina a stiahnuť z juhu a východu svoje jednotky, aby bolo možné otvoriť mierové rokovania, vyhlásil v nedeľu Kremeľ, informuje agentúra AFP.

„Súčasná dynamika vládnuca na fronte nám jasne ukazuje, že situácia Ukrajiny sa neustále zhoršuje,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Hovorca tvrdí, že ponuka nie je ultimátom, ale mierovým návrhom odrážajúcim realitu na bojisku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vo Švajčiarsku na spoločnom stretnutí so svetovými lídrami diskutoval o možných spôsoboch ukončenia konfliktu. Putinovu požiadavku na stiahnutie jednotiek a stiahnutie žiadosti Ukrajiny o vstup do NATO odmietli.

Ukrajinský prezident prisľúbil, že svoj mierový návrh Rusku predloží po ukončení prebiehajúceho mierového summitu vo Švajčiarsku a získaní podpory medzinárodného spoločenstva. Rusko na summit nebolo pozvané.

12:57 Vojna na Ukrajine nie je len krízou v Európe, ako ju niektorí nazývajú, ale je konfliktom s ohromnými dopadmi pre región aj globálne. Prezident Peter Pavol to v nedeľu zdôraznil na summite vo Švajčiarsku v národnom vyhlásení, ktoré má ČTK k dispozícii. Pavol dúfa, že konferencia vydláždi cestu k budúcemu mierovému usporiadaniu na Ukrajine.

Summit v horskom stredisku Bürgenstock pri Lucerne, o ktorého zvolanie požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, má predovšetkým položiť základy ďalším rokovaniam o ukončení vojny, ktorú pred viac ako dvoma rokmi začalo Rusko svojou inváziou do susednej krajiny. Vo Švajčiarsku sú tento víkend delegácie stovky krajín a organizácií, vrátane 57 hláv štátov a šéfov vlád.

Zásadné témy súvisiace s globálnymi dopadmi konfliktu, ako je napríklad jadrová bezpečnosť, sloboda plavby alebo ochrana civilistov a výmena zajatcov sú podľa Pavla spoločné pre všetkých.

„Preto som tu, preto podporujeme diskusiu o týchto kľúčových témach,“ uviedol český prezident vo vyhlásení. Vo Švajčiarsku sa podľa neho zástupcovia krajín zišli, aby identifikovali cesty k mieru a hovorili o tom, ako postupovať pri súčasnom rešpekte k princípom suverenity, teritoriálnej integrity a solidarity. „Väčšina krajín tu sú pre trvajúci a spravodlivý mier pre Ukrajinu,“ poznamenal Pavel.

Česko sa podľa neho na summite zaujíma predovšetkým o tému jadrovej bezpečnosti. ČR spolupredsedá pracovnej skupine k tejto problematike, český prezident je na summite jej spravodajcom. „Naším cieľom tu je nájsť cesty, ako chrániť jadrové zariadenia na Ukrajine, ako nad nimi udržať plnú kontrolu a ako zabrániť udalostiam, ktoré by mohli viesť ku katastrofe globálneho rozsahu,“ vysvetlil Pavel.

11:49 Fotograf ruského spravodajského portálu News.ru Nikita Cicagi zomrel na východe Ukrajiny pri údajnom útoku bezpilotných lietadiel ukrajinskej armády, uviedol v nedeľu na sieti Telegram samotný portál, informovali agentúry AFP a Reuters.

Fotograf zomrel pri útoku dronov v oblasti kláštora svätého Mikuláša neďaleko mesta Vuhledar v Doneckej oblasti, kde už tri mesiace prebiehajú prudké boje. Informácie o jeho smrti potvrdili jeho kolegovia na mieste a operačné služby.

Vo štvrtok podľahol zraneniam aj kameraman ruskej propagandistickej televízie NTV Valerij Kožin. Útok údajne ukrajinského dronu sa odohral v samozvanej Doneckej ľudovej republike ležiacej v Donbase na východe Ukrajiny, zranenia pri ňom utrpel aj jeho kolega Alexej Ivlijev a ruský dôstojník, ktorý ich sprevádzal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Ukrajinu zo zámerného útoku na oboch novinárov.

Prezident Ruska Vladimir Putin začiatkom júna uviedol, že rusko-ukrajinskom konflikte doteraz zahynulo najmenej 30 ruských novinárov. AFP tvrdí, že túto informáciu nebola schopná overiť. Výboru na ochranu novinárov sa podarilo overiť smrť 15 novinárov na Ukrajine v rokoch 2022 a 2023.

11:45 Ruská armáda na ukrajinskom bojisku čoraz častejšie používa ľahkú techniku – motocykle a terénne vozidlá rôznej konštrukcie. Na internete je veľa videí, ktoré zachytávajú, ako sa ruskí vojaci na motorkách rútia na ukrajinské pozície.

vojna na Ukrajine, Rusko Čítajte viac BBC: Ruská armáda má kavalériu 21. storočia. Z motoriek

8:30 Napriek úsiliu veľkej časti svetového spoločenstva o nastolenie mieru na Ukrajine, ruské jednotky v sobotu pokračovali v útokoch na rôznych úsekoch frontu, informuje agentúra DPA.

Ruské jednotky na východe krajiny s podporou letectva opäť zaútočili v oblasti okolo mesta Vovčansk, uviedol v sobotu večer generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej dennej správe o situácii na bojisku. Nezvyčajne silný ruský postup bol hlásený aj z okolia mesta Pokrovsk na juhovýchode Ukrajiny. Zaznamenali tam takmer tretinu z celkového počtu 74 ruských útokov za deň.

Všetky útoky boli odrazené, upozorňuje generálny štáb. „Naši chlapci sa držia,“ vyhlásili generáli v Kyjeve.

7:55 Návrh komuniké zo summitu svetových lídrov, ktorý bol zvolaný s cieľom nájsť cestu k mieru na Ukrajine, hovorí o „vojne“ Ruska proti Kyjevu a vyzýva na rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny, informuje agentúra Reuters.

V návrhu záverečného vyhlásenia summitu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, je Rusko obvinené zo zavinenia „vojny“ na Ukrajine, ktorá spôsobila „rozsiahle ľudské utrpenie a deštrukciu“.

Vyhlásenie má byť vydané v nedeľu na záver dvojdňovej konferencie v stredisku Bürgenstock. Švajčiarska vláda vyjadrila nádej, že záverečné komuniké podporia účastníci summitu jednomyseľne.

V dokumente sa tiež požaduje, aby sa Záporožská jadrová elektráreň vrátila pod ukrajinskú kontrolu a aby bol zabezpečený prístup Kyjeva k jeho prístavom v Azovskom mori.

Summit o mieri na Ukrajine prebieha v stredisku Bürgenstock v strednom Švajčiarsku v dňoch 15. a 16. júna. Jeho účelom je vytvoriť platformu pre dialóg na vysokej úrovni s cieľom iniciovať proces, ktorý povedie ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu na základe medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov. Na mierovom summite sa zúčastňuje viac ako 90 krajín a osem medzinárodných organizácií. Ruskú federáciu na summit nepozvali a koná sa aj bez účasti Číny.

7:00 O dva roky neskôr po rokovaniach o mieri stále nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko a Ukrajina mohli vrátiť k rokovaciemu stolu, uviedol americký denník The New York Times, ktorý zverejnil v plnom znení návrhy mierových zmlúv zo 17. marca a 15. apríla 2022, ako aj záznam z rokovaní v Istanbule z 29. marca, v ktorom sú zhrnuté body navrhovanej dohody.

Zástupcovia bojujúcich krajín viedli mierové rozhovory v prvých týždňoch ruskej invázie, tie zlyhali, píše americký denník. Dokumenty z týchto rozhovorov ukazujú, prečo budú všetci teraz pri hľadaní cesty čeliť veľkým prekážkam. V apríli 2022 Rusko fakticky vykoľajilo mierové rokovania s Ukrajinou tým, že do návrhu zmluvy vložilo klauzulu o tom, že v prípade opätovného napadnutia Ukrajiny bude mať právo veta na reakciu medzinárodného spoločenstva, uviedol denník.

Vo švajčiarskom rezorte sa tento víkend ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj snaží presvedčiť hodnostárov z približne 100 krajín a organizácií, vrátane viceprezidentky Kamaly Harrisovej, že víťazstvo je stále realistické.

Rusko nebolo pozvané a Čína, jeho najsilnejší partner, sa rozhodla nezúčastniť sa. Zelenskyj sa zaviazal pokračovať v boji a svoj mierový plán opísal ako plán, v ktorom sa Rusko stiahne z celého ukrajinského územia, zaplatí reparácie a bude potrestané za vojnové zločiny.

„Ak tento rok nepokročíme, potom to skúsime znova budúci rok,“ povedal nedávno súkromne pán Zelenskyj európskemu náprotivku podľa prítomného európskeho diplomata. „A ak nepostúpime budúci rok, skúsime to znova nasledujúci rok a ten nasledujúci.“

Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok posunul k tvrdšej línii a trval na tom, že nariadi prímerie a bude rokovať iba vtedy, ak sa Ukrajina stiahne zo štyroch regiónov, ktoré Moskva vyhlásila za svoje, a upustí od svojich ašpirácií na vstup do NATO.

Ešte pred najnovšou Putinovou požiadavkou experti uviedli, že je ťažké si predstaviť návrat k dohode, o ktorej sa diskutovalo v roku 2022. Ukrajina je odhodlanejšia ako kedykoľvek predtým vstúpiť do NATO, uviedol The New York Times.

Namiesto toho by pravdepodobnejším koncom bojov mohlo byť nepokojné prímerie. Marc Weller, profesor medzinárodného práva v Cambridge, ktorý sa špecializuje na mierové rokovania, povedal, že očakáva, že popredné západné krajiny sa zamerajú na obranu budúcej bojovej línie Ukrajiny s Ruskom, „a nie na hľadanie jej prekročenia“.

„Železná opona teraz bude na okupačnej línii spravovanej Rusmi na celej Ukrajine,“ povedal pre The New York Times Weller.

zelenskyj, summit, švajčiarsko, ukrajina, Čítajte viac Zelenskyj na mierovom summite: Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna
427 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine