V EÚ sa rozdeľuje moc, Slovensko bude zastupovať Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini je v úrade len dva dni, ale už mu prischla úloha, s ktorou by za bežných okolností nemal veľa spoločného. Hlava štátu dnes odcestuje do Bruselu, aby zastupovala Slovensko na neformálnom summite Európskej únie.

17.06.2024 06:00
Ursula von der Leyenová Foto: ,
Bude Ursula von der Leyenová po eurovoľbách pokračovať na čele Európskej komisie?
debata (16)
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

Je to preto, že premiér Robert Fico (Smer) sa naďalej zotavuje zo zranení po streľbe atentátnika v Handlovej 15. apríla. Summity EÚ sú na Slovensku doménou predsedu vlády, ale tentoraz vzhľadom na okolnosti prevzal túto úlohu prezident. V hre ešte bolo napríklad aj riešenie, že by vládu v Bratislave zastupoval líder nejakej inej krajiny, čo sa v minulosti na schôdzkach únie stalo.

Šéfka europarlamentu: Demokracia v Európe žije
Video
Šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová zhodnotila výsledky eurovolieb, ktorí sa v Európskej úniu konali 6. až 9. júna. / Zdroj: Twitter R. Metsolovej

Stretnutie sa bude zaoberať najmä rozdelením hlavných postov v rámci EÚ. Deje sa to po voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa konali 6. až 9. júna. Znamená to, že v júli začne fungovať nový 720-členný parlament, ale zároveň musí vzniknúť Európska komisia (EK).

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Von der Leyenová má šancu

Eurovoľby na úrovni únie vyhrala Európska ľudová strana (EPP), ktorá bude mať okolo 190 europoslancov. Na Slovensku bolo víťazom Progresívne Slovensko (PS) so šiestimi poslancami. Progresívci v EP patria do liberálnej frakcie Obnovme Európu.

Dobrý výsledok ľudovcov s veľkou pravdepodobnosťou povedie k tomu, že aj ďalšiu eurokomisiu povedie šéfka tej súčasnej Nemka Ursula von der Leyenová. Ak pre ňu všetko pôjde hladko, neformálne sa na jej nominácii dohodnú lídri členských krajín už dnes, a na ďalšom summite na budúci týždeň by ju oficiálne mali potvrdiť.

Aký je postoj Slovenska k von der Leyenovej? Nezdá sa, že by bol práve vrelý. Jej eurokomisia so slovenskou vládou rieši zmeny v Trestnom zákonníku, zrušenie špeciálnej prokuratúry, zmeny v NAKA, mediálne zákony či legislatívu týkajúcu sa mimovládnych organizácií a ich označovania, ak poberajú finančnú podporu zo zahraničia. EK by mala v júli vydať pravidelnú správu o právnom štáte, ktorá bude zachytávať dianie vo všetkých krajinách únie.

Von der Leyenová sa v prípade nominácie asi nebude môcť veľmi oprieť o slovenských europoslancov. Predsedníčku EK totiž musí schváliť aj Európsky parlament. Slovensko doň po novom vyšle 15 zástupcov. Hlasovanie je tajné, takže je skutočne otázne, kto ju nakoniec bude podporovať. Von der Leyenová potrebuje v EP minimálne 361 hlasov. Najjednoduchšie by pre ňu bolo, keby sa ľudovci dohodli so sociálnymi demokratmi a s liberálmi. Tieto tri frakcie budú mať podľa neoficiálnych prepočtov spolu 406 kresiel.

Zo Sloveniek a Slovákov v europarlamente by za von der Leyenovú asi mohlo hlasovať šesť zástupcov PS. Smer a Hlas majú spolu šesť europoslancov, no oba subjekty majú pozastavené členstvo v Strane európskych socialistov aj súvislosti s ich vládnou spoluprácou s nacionalistickou SNS. Nebudú mať asi veľa dôvodov na to, aby podporili von der Leyenovú, keď sa ľavica dohodne s ľudovcami. Hlasovať za ňu takmer určite nebudú ani dvaja zástupcovia extrémistickej Republiky.

von der Leyen Čítajte viac Liberáli strácajú a krajná pravica sa derie do vlád. Expert na EÚ vysvetľuje, čo to znamená

EPP bude mať v novom europarlamente zo Slovenska len jedinú zástupkyňu. Bude ňou doterajšia europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH. Hoci von der Leyenová pochádza z jej tábora, konzervatívna politička ju viac ráz kritizovala.

Slovensko ani žiadny iný jednotlivý štát nemá silu, aby nomináciu a schválenie von der Leyenovej či kohokoľvek iného zablokovalo. Európska rada sa síce určite bude usilovať nájsť konsenzus, ale predsedu EK môže vybrať kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že musí mať minimálne podporu 55 percent členských štátov, teda 15, ktoré majú spolu 65 percent obyvateľov EÚ.

"Dlho som si myslel, že von der Leyenová si svoju pozíciu na čele EK neudrží, ale počas eurovolieb sa stali veci, ktoré zmenili môj pohľad,“ reagoval pre Pravdu Eric Maurice, analytik bruselského Centra pre európsku politiku. "Jej ľudovci zaznamenali dobrý výsledok. Po dvoch či troch volebných cykloch dokonca nestratili, ale získali mandáty. Keď sa pozrieme na strany politického stredu, jedine EPP sa tým môže pochváliť. Kreslá stratili sociálni demokrati, liberáli a aj zelení, ak ich do tejto skupiny zarátame. Zároveň sa krajná pravica neposilnila tak výrazne, ako sa niektorí pozorovatelia obávali či ako to očakávali. Okrem toho majú ľudovci 11 členov v Európskej rade, ktorá rozhoduje o nominácii,“ vysvetlil Maurice.

Expert si myslí, že v prospech von der Leyenovej hovorí tiež to, že EÚ čelí viacerým vonkajším a vnútorným krízam vrátane politickej neistoty vo Francúzsku. V dňoch 30. júna a 7. júla sa tam konajú dve kolá predčasných parlamentných volieb. Vyhlásil ich prezident Emmanuel Macron, keďže eurovoľby v krajine galského kohúta vyhralo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej.

To asi zvíťazí aj v parlamentom hlasovaní. "Preto sa zdá, že na EÚ úrovni chcú ľudia rýchlo dosiahnuť aspoň nejakú stabilitu, takže s nomináciou von der Leyenovej nebudú veľmi otáľať. Okrem toho, keď sa lídri dohodnú na nej, ľahšie sa bude riešiť obsadenie ďalších najdôležitejších pozícií v rámci únie,“ pripomenul Maurice.

Európska rada si totiž vyberá aj vlastného predsedu a tiež šéfa diplomacie EÚ, ktorý je zároveň podpredsedom eurokomisie. Na prvom poste je teraz belgický liberál Charles Michel, na druhom španielsky socialista Josep Borell.

Vo všeobecnosti sa očakáva, že predsedom Európskej rady by sa mohol stať niekto zo Strany európskych socialistov. Zdá sa, že favoritom je portugalský expremiér António Costa, ale hovorí sa aj o dánskej predsedníčke vlády Mette Frederiksenovej.

Bilčík Čítajte viac Bilčík: Europoslanci potrebujú angličtinu a bez pozície vo frakcii nič nedosiahnu

Ak post šéfky EK získajú ľudovci a Európsku radu bude riadiť ľavičiar, diplomaciu EÚ by mohol dostať na starosť niekto z liberálneho tábora. Maurice tvrdí, že sa v tejto súvislosti veľa hovorí o estónskej premiérke Kaji Kallasovej.

"Nie som práve presvedčený o tom, že má skutočne o túto pozíciu záujem, ale vychádzalo by to geograficky. Niektorú z najdôležitejších funkcií by mal asi obsadiť niekto z východnej Európy. Myslím si však, že ešte budeme svedkami prekvapení. V minulosti sa neraz stalo, že hlavné posty v únii nezískali favoriti,“ zdôraznil Maurice.

Jourová či Korčok?

V súvislosti s obsadením pozície šéfa diplomacie EÚ a s tým, že by ju mal dostať niekto z východu Európy, si expert zašpekuloval aj o ďalších menách. „Čo tak slovenský exminister zahraničia Ivan Korčok? A teraz mi prišlo na um, že voľná bude aj súčasná eurokomisárka Věra Jourová,“ povedal Maurice. Dodal však, že keby tieto mená aj niekto navrhol, asi by nemali podporu vo vládach vlastných štátov.

Korčok prehral v apríli prezidentské voľby s Pellegrinim a premiér Fico ešte pred atentátom oznámil, že chce, aby v EK pokračoval súčasný eurokomisár Maroš Šefčovič. Jourová tiež nemá v českej vláde prirodzenú podporu, keďže do funkcie ju nominovalo ešte ANO expremiéra Andreja Babiša.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európska únia #Európsky parlament #Ursula von der Leyenová #Peter Pellegrini #eurovoľby 2024