845. deň: Pred príchodom stíhačiek F-16 Moskva zosilňuje útoky. Kanada nechce vyslať vojenských inštruktorov na Ukrajinu

Rusko zintenzívňuje svoje útoky na východnom fronte s cieľom vyčerpať ukrajinské jednotky ešte predtým, než Kyjev dostane ďalšiu západnú pomoc vrátane stíhačiek F-16, uviedol vrchný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Kanada si nemyslí, že je vhodný čas na opätovné vyslanie kanadských vojenských inštruktorov na Ukrajinu, uviedol kanadský minister obrany Bill Blair.

17.06.2024 06:25 , aktualizované: 21:59
Stíhačka / F-16 / Foto: ,
Stíhačka typu F-16
debata (696)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 845 dní
  • Ruský útok na Poltavskú oblasť zranil 12 civilistov
  • Útoky trollov i hackerov, trestné oznámenia. Zbierka pre Ukrajinu napriek problémom pokračuje
  • V EÚ sa rozdeľuje moc, Slovensko bude zastupovať Pellegrini
  • Povedala, že otec bol legitímny cieľ. Slová 7-ročnej vojnovej siroty môžu ruskú lekárku dostať na dlhé roky za mreže
  • Rusi od začiatku invázie zabili viac ako 12-tisíc civilistov
  • Moskva s cieľom financovať vojnu na Ukrajine zdvíha dane
  • EÚ predĺžila ekonomické sankcie proti Rusku kvôli anexii Krymu do júna 2025
  • Krymský most stratil pre Rusko strategický význam. Moskva ho na vojenské účely už takmer nepoužíva
  • NATO zvažuje uviesť jadrové zbrane do stavu pohotovosti
  • Drvivá väčšina Ukrajincov si myslí, že Zelenskyj má zostať prezidentom do konca vojny, vychádza z prieskumu
  • Rusko len za ostatný mesiac stratilo 15 systémov protivzdušnej obrany na Kryme
Ukrajinci odrážajú ruské útoky v Doneckej oblasti
Video
Ukrajinci tvrdia, že odrazili ruský útok v Doneckej oblasti. Okupanti vraj použili 28 kusov obrnenej techniky a 13 sa podarilo zničiť. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Taliansko, Ukrajina, vojna na Ukrajine, Rishi Sunak, Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac 844. deň: Zelenskyj je odhodlaný vzdorovať roky. Kremeľ vidí iba "ruský mier"

21:59 Ak Európska únia obmedzí pohyb ruských diplomatov, prijme Moskva odvetné opatrenia, vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej, ktorá bola zverejnená na webe ruskej diplomacie. Na rýchle zavedenie obmedzenia pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore vyzval nedávno v liste šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella český minister zahraničných vecí Ján Lipavský a sedem jeho európskych kolegov.

„Táto myšlienka nie je nová. Predstavitelia Česka navrhovali obmedziť pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore na území krajiny (kde im bola vydaná) akreditácia už pri príprave 12. balíka jednostranných opatrení Európskej únie,“ uviedla Zacharovová podľa ruskej diplomacie na novinársku otázku.

Zacharovová ďalej tvrdila, že v západných médiách sa zdvihla vlna toho, čo nazvala „špionomániou“, ktorá má podľa nej ospravedlniť zavedenie reštrikcií voči ruským diplomatom, čo označila za porušenie zavedenej diplomatickej praxe a Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Pohrozila odvetnými opatreniami za akékoľvek „nie priateľské“ kroky voči Rusku.

Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických vzťahoch má každý štát, ktorý prijíma diplomata na svojom území, možnosť obmedziť geograficky jeho pohyb. Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski na konci mája oznámil, že Poľsko tak u ruských diplomatov na svojom území urobí kvôli zapojeniu Moskvy do hybridnej vojny proti EÚ. (čtk)

21:36 Kanada si nemyslí, že je vhodný čas na opätovné vyslanie kanadských vojenských inštruktorov na Ukrajinu, uviedol v pondelok kanadský minister obrany Bill Blair.

Blair hovoril s novinármi po stretnutí ministrov obrany NATO minulý týždeň, na ktorom bolo dohodnuté, že Aliancia prevezme väčšiu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní na Ukrajinu. „Rokovalo sa o misii NATO na posilnenie výcviku. Podľa môjho názoru nie sú v súčasnosti vhodné okolnosti pre vyslanie kanadských inštruktorov na Ukrajinu,“ povedal Blair.

„Myslím si, že v súčasnosti existuje celkom pochopiteľné znepokojenie týkajúce sa rozšírenia výcvikovej misie na Ukrajinu,“ dodal šéf kanadského rezortu obrany.

Kanada pomohla od roku 2015 s prípravou viac ako 40-tisíc ukrajinských vojakov. Svojich vojenských inštruktorov stiahla zo západu Ukrajinu krátko pred tým, ako ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu. Kanadskí vojenskí školitelia sa presunuli do Británie a Poľska, kde ďalej pokračujú v práci s ukrajinskými vojakmi. Rovnako aj Spojené štáty uviedli, že neplánujú na Ukrajinu vyslať vojenských inštruktorov. (reuters, tasr)

21:00 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu uviedol, že Aliancia by mala od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za pomoc Rusku.

Si Ťin-pching / Vladimir Putin / Čítajte viac Šéf NATO hovorí o sankciách pre Čínu, pokiaľ bude naďalej podporovať Rusko

20:28 Rusko zintenzívňuje svoje útoky na východnom fronte s cieľom vyčerpať ukrajinské jednotky ešte predtým, než Kyjev dostane ďalšiu západnú pomoc vrátane stíhačiek F-16. Na sociálnych sieťach to dnes uviedol vrchný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

V posledných mesiacoch získali ruské sily bojovú prevahu predovšetkým z dôvodu nedostatku vojakov a munície v ukrajinskej armáde. Najmä na východe krajiny sa Rusom podarilo obsadiť desiatky ukrajinských obcí.

„Nepriateľ si je dobre vedomý, že v dôsledku postupného získavania značného množstva zbraní a vojenskej techniky od našich partnerov, príletu prvých lietadiel F-16, určených na posilnenie protivzdušnej obrany, bude čas hrať v náš prospech a jeho šanca na úspech sa zníži,“ napísal Syrskyj na svojom účte na Telegrame.

„Preto ruské vojenské velenie v súčasnej dobe vynakladá všetko úsilie, aby zvýšilo intenzitu bojových akcií a geograficky ich rozšírilo s cieľom maximálne vyčerpať naše jednotky, narušiť výcvik záloh a zabrániť prechodu k aktívnym útočným operáciám,“ napísal Syrskyj, ktorý sa podľa svojich slov vrátil z týždňa trvajúcej obhliadky ukrajinských jednotiek na východnom fronte.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po rokovaní s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou uviedol, že severská krajina „v blízkej budúcnosti“ odovzdá Ukrajine prvé stíhačky F-16.

Ukrajinci odpaľujú taktické strely ATACMS dodané z USA
Video

Výraznú vzpruhu pre ukrajinskú armádu na bojisku znamenali balistické strely ATACMS, ktorých dodávky Kyjevu v apríli oznámili Spojené štáty. Ten istý mesiac Washington po mesiacoch váhania schválil pomoc Ukrajine vo výške 61 miliárd dolárov. Koncom júna má podľa Prahy doraziť na Ukrajinu prvá várka delostreleckých granátov v rámci takzvanej českej muničnej iniciatívy. (čtk)

20:00 Summit o Ukrajine, ktorý sa konal vo Švajčiarsku, je azda aspoň prvým krokom k mieru. Rôzne strany ho čítajú rôzne. Ruská strana, ktorá je iniciátorom konfliktu, má tú drzosť, aby výsledky summitu zhodnotila ako „zanedbateľné“ či „nulové“, píše Iris Kopcsayová.

Iris Kopcsayova portret Čítajte viac Summit o Ukrajine je prvou lastovičkou

19:20 Plavidlá ruského vojenského námorníctva v pondelok podľa plánu opustili kubánske hlavné mesto Havana, informovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na svojho korešpondenta na Kube.

fregata,  Admirál Gorškov Čítajte viac Ruské vojnové lode opustili Havanu

18:40 Najmenej 12 ukrajinských civilistov utrpelo zranenia v dôsledku pondelkového ruského útoku na civilnú infraštruktúru v Poltavskej oblasti v strednej časti krajiny. Medzi zranenými sú aj dve deti. Uviedol to gubernátor oblasti Filip Pronin, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Najmenej troch ľudí hospitalizovali. Poškodených je niekoľko viacposchodových budov. Útok poškodil aj elektrické vedenie a podľa Pronina bez prúdu zostalo približne 53-tisíc domácností a 2 400 priemyselných odberateľov elektriny.

17:57 Dcéra Putinovho bratranca mesiac po svojom manželovi tiež zasadne v ruskej vláde. Jej prastrýko jej venoval kreslo vo vedení rezortu obrany.

anna putina-2 Čítajte viac Putin sa postaral o praneter. Vymenoval ju za námestníčku ministra obrany. Jej manžel šéfuje rezortu energetiky

16:33 Ruské sily zintenzívňujú svoje útoky a snažia sa na Ukrajine dobyť rozsiahlejšie územie skôr, než tamojšia armáda dostane ďalšiu vojenskú pomoc zo zahraničia vrátane stíhačiek F-16. Povedal to v pondelok hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Rusko postupuje v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ale aj na juhu. Kyjev sa frontové línie snaží udržať, hoci ho sužuje nedostatok vojakov aj munície.

„Nepriateľ si je dobre vedomý, že v dôsledku postupného získavania značného množstva zbraní a vojenskej techniky od našich partnerov a príchodu prvých stíhačiek F-16, ktoré posilnia našu protivzdušnú obranu, bude čas hrať v náš prospech a jeho šance na úspech sa znížia,“ povedal Syrskyj.

Dodal, že práve preto velenie ruských síl vyvíja maximálne úsilie na to, aby bojovalo na rozsiahlejšom území a čo najviac vyčerpalo ukrajinské sily. Ruské sily podľa jeho slov sústreďujú „svoju palebnú silu“ na Doneckú oblasť, kde sa už blížia ku kľúčovej tranzitnej a zásobovacej trase.

F16 stihacka ilustracka Čítajte aj Ukrajina čoskoro dostane prvé stíhačky F-16, Rusko pripravuje nový útok na severe

16:25 Sedemdesiat percent Ukrajincov si myslí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal zostať prezidentom až do skončenia vojnového stavu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnil Kyjevský medzinárodný ústav sociológie (KMIS). Podľa neho zároveň klesol počet tých, ktorí podporujú Zelenského politiku.

Ruské úrady zastávajú názor, že Zelenskyj po 20. máji, keď mu vypršal riadny päťročný mandát, stratil legitimitu. To však Kyjev a jeho západní spojenci odmietajú. Vojna, ktorú Moskva proti Ukrajine rozpútala, totiž nedovoľuje usporiadať voľby. A podľa ukrajinskej ústavy má prezident vykonávať svoju funkciu, kým ju neprevezme jeho nástupca.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Čítajte aj Zelenského volebné obdobie vypršalo, ruská propaganda ide na plné obrátky

Podľa inštitútu KMIS sondáž naznačuje, že Zelenského legitimitu na Ukrajine veľká väčšina obyvateľov nespochybňuje. Súhlas s tvrdením, že Zelenskyj by mal zostať na čele krajiny až do konca vojnového stavu, vyjadrilo 70 percent respondentov, zatiaľ čo 22 percent si ich myslí opak.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že väčšina Ukrajincov (56 percent) kroky Zelenského v prezidentskom úrade skôr alebo úplne podporuje. Skôr alebo úplne ich naopak odmieta 37 percent. V predchádzajúcom prieskume zo septembra 2023 Zelenského činnosť schvaľovalo 77 percent opýtaných.

Väčšina Ukrajincov (58 percent) tiež súhlasí s tvrdením, že ukrajinská vláda by pri rokovaniach nemala robiť kompromisy a krajina by mala pokračovať v boji proti Rusku tak dlho, kým to bude potrebné. Nesúhlas s tým vyjadrilo 30 percent ľudí. Zároveň bezmála dve tretiny (65 percent) respondentov majú za to, že výsledky prípadného rokovania s Ruskom by mali schváliť občania v referende.

Czech Republic V4 Čítajte aj Mienka Ukrajincov o Slovensku sa zhoršila, ale Fica hodnotia lepšie ako Orbána

16:18 Ukrajinská armáda za ostatný mesiac a pol na okupovanom Kryme zničila približne 15 ruských systémov protivzdušnej obrany. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.

Terčom ukrajinských útokov boli ruské prápory protivzdušnej obrany vybavené systémami S-300, S-350 a S-400. Kyjev zlikvidoval desiatky odpaľovacích zariadení týchto systémov, viac ako 15 radarových staníc a viac ako desať veliteľských stanovíšť. „Ozbrojené sily Ukrajiny pokračujú v ničení ruských okupantov a približujú deň oslobodenia ukrajinského Krymu,“ uviedlo Centrum pre strategickú komunikáciu.

S-400, letecká základňa Džankoj, Krym, vojna na Ukrajine, Čítajte aj Smrtiaca salva z ukrajinských nebies: Nezastaviteľné strely ATACMS rozkladajú ruské štíty ako nikdy predtým

16:03 Členské krajiny Európskej únie (Rada EÚ) v pondelok rozhodli o predĺžení ekonomických sankcií uvalených na Rusko v júni 2014 po nezákonnej anexii Krymu a mesta Sevastopol. Zhodli sa, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2025, informuje spravodajca TASR.

Sankcie sa týkajú dovozu výrobkov z Krymu alebo Sevastopolu do krajín EÚ, investícií do krymskej infraštruktúry a finančných investícií zo strany EÚ a služieb cestovného ruchu z oblastí anektovaných Ruskom.

Sankcie EÚ zostávajú platné aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

Čína, Si Ťin-pching v Elyzejskom paláci Čítajte aj Číňania aj naďalej počítajú s Európou. Neodradia ich ani tvrdé sankcie na elektrické autá

15:29 Zničenie mosta spájajúceho Rusko s okupovaným Krymom by teraz nemalo veľký účinok, keďže Moskva ho na vojenské účely už takmer nepoužíva. Uviedol to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk v rozhovore pre portál RBC-Ukrajina. Na Krymský most pripadá menej ako štvrtina celkového prepravovaného nákladu a zvyšok Rusko prepravuje trajektom do prístavu Kerč, ktorý ukrajinská armáda zasiahla koncom mája, povedal Pletenčuk. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Tento most už nemá taký taktický a strategický význam po tom, ako bol poškodený v dôsledku spoločnej operácie Ukrajinskej bezpečnostnej služby a námorníctva pri útoku dronmi,“ povedal hovorca ukrajinského námorníctva. Analýza satelitných snímok, ktorú vykonala investigatívna skupina Molfar, ukázala, že za jeden kvartál tohto roka prešiel cez most len jeden vojenský nákladný vlak s približne 55 vagónmi paliva. Ukrajinská armáda však opakovane hovorí, že Krymský most je legitímnym cieľom.

Ukrajinskí špeciáli majú Krymský most na dosah
Video
Krymský most je zbytočná stavba. Ukrajinské špeciálne jednotky ho majú na dosah. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

15:16 Najmenej deväť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom vzdušnom útoku, ktorý dnes popoludní zasiahol ukrajinskú Poltavskú oblasť. Podľa listu Ukrajinska pravda o tom informoval šéf regiónu Filip Pronin. Ten tiež uviedol, že útok poškodil elektrické vedenie a bez prúdu je vyše 50-tisíc domácností.

„Podľa predbežných informácií nepriateľ zasiahol civilnú infraštruktúru v Poltavskom okrese,“ napísal Pronin na Telegrame s tým, že pod troskami môžu byť stále ľudia. Neskôr spresnil, že útok sa predbežne obišiel bez obetí na životoch, poškodených bolo niekoľko budov.

Pronin dodal, že pri útoku bolo zasiahnuté elektrické vedenie, v dôsledku čoho sa v Poltavskom okrese ocitlo bez prúdu približne 53 000 domácností a 2400 právnických osôb.

„Pohotovostné čaty už pracujú na odstránení škôd, aby bolo možné dodávky elektriny čo najskôr obnoviť,“ uviedol šéf Poltavskej oblasti, ktorá sa nachádza v centrálnej časti Ukrajiny. Situácia je podľa neho pod kontrolou.

13:32 Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v dňoch 18. a 19. júna Severnú Kóreu, potom odcestuje do Vietnamu. Tam je očakávaný 19. a 20. júna. Podľa agentúry Reuters to oznámil Kremeľ. Putinovu návštevu Severnej Kórey potvrdila tiež tamojšia oficiálna tlačová agentúra KCNA.

Do KĽDR pozval Putina severokórejský vodca Kim Čong-un, keď bol vlani v septembri na ruskom Ďalekom východe. V Pchjongjangu ruský prezident nebol od júla 2000, píše Reuters.

Moskva v poslednom čase podniká kroky na zbližovanie s politicky izolovanou diktatúrou KĽDR, od ktorej okrem iného získala vojenské vybavenie pre svoju agresiu voči Ukrajine. Námestník amerického ministra zahraničia Kurt Campbell minulý týždeň vyhlásil, že tieto dodávky majú „významný vplyv na situáciu na bojisku“.

Rusko, KĽDR, Kim Čong-un, Vladimir Putin, Vladivostok, summit Čítajte aj Putin po viac ako 20 rokoch navštívi Severnú Kóreu. Privezie si odtiaľ pracovných migrantov?

12:40 Summit o Ukrajine, ktorý sa uplynulý víkend konal vo Švajčiarsku, priniesol zanedbateľné výsledky a ukázal, že rokovania bez Ruska sú zbytočné, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ak hovoríme o výsledkoch tohto stretnutia, potom sú takmer nulové,“ povedal Peskov. Rusko podľa hovorcu Kremľa naďalej zostáva otvorené dialógu so všetkými krajinami, ktoré ho majú v úmysle viesť, a bude týmto krajinám naďalej tlmočiť svoje stanovisko.

Ursula von der Leyenová Čítajte aj V EÚ sa rozdeľuje moc, Slovensko bude zastupovať Pellegrini

Čína sa v pondelok ohradila proti vyhláseniu zo summitu G7, na ktorom sa diskutovalo aj o zhoršujúcich sa obchodných vzťahoch s Pekingom, ako i o napätí okolo Ukrajiny a Juhočínskeho mora.

Ako doplnila agentúra AFP, vo vyhlásení zverejnenom na konci summitu G7 v Taliansku sa uvádza, že Čína posiela Rusku materiály dvojakého použitia, ktoré napomáhajú vojne vedenej ruskou armádou voči Ukrajine. Lídri G7 vyzvali Peking, aby Rusku prestal posielať komponenty na výrobu zbraní. Kritizovali aj militarizáciu, nátlakové a zastrašovacie aktivity Číny v Juhočínskom mori.

Peking v reakcii na vyhlásenie G7 uviedol, že tento dokument je plný „arogancie, predsudkov a klamstiev“ a ohovára a útočí na Čínu.

„Opakuje klišé, ktoré nemajú žiadny faktický a právny základ a žiadne morálne opodstatnenie…sú plné arogancie, predsudkov a klamstiev,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu.

Putin Gold Čítajte aj Veľká sedmička prinúti úspory Moskvy pracovať pre Kyjev

12:11 Dánsko uvažuje, ako obmedziť plavbu starých tankerov prevážajúcich ruskú ropu cez Baltské more, uviedol v pondelok vo vyhlásení dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.

Rusko posiela približne tretinu svojho vývozu ropy po mori, čo predstavuje 1,5 percenta celosvetových dodávok, cez Dánske úžiny, ktoré sú vstupnou bránou do Baltského mora. Akýkoľvek pokus o zastavenie dodávok by tak zvýšil ceny ropy a zasiahol financie Kremľa.

Rasmussen pre Reuters povedal, že Dánsko vytvorilo skupinu spojeneckých krajín, ktoré posudzujú opatrenia zamerané na takzvanú tieňovú flotilu starnúcich lodí prepravujúcich ruskú ropu. Neuviedol, o akých opatreniach sa uvažuje. Medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili na rozhovoroch, boli aj ďalšie štáty regiónu Baltského mora a členovia Európskej únie, informoval dánsky minister.

„Existuje zhoda v tom, že tieňová flotila je medzinárodný problém a že sú potrebné medzinárodné riešenia,“ povedal Rasmussen. „Je dôležité, aby sa všetky nové opatrenia dali zaviesť do praxe a aby boli právne v poriadku, pokiaľ ide o medzinárodné právo,“ dodal.

Rusko začalo využívať „tieňovú flotilu“ tankerov na obchádzanie sankcií pri vývoze ropy.

Ruský torpédoborec Admirál Levčenko Čítajte aj Ruský protiponorkový torpédoborec v plameňoch. Zapálili ho sankcie

11:45 Drony ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR počas noci zaútočili na troch miestach v Rusku, jedným z cieľov bol Novolipecký hutný kombinát (NLMK) a miestny traktorový závod. Výrobky oboch podnikov využíva Rusko vo vojne proti Ukrajine, uviedla dnes agentúra Unian s odvolaním sa na nemenované zdroje z HUR.

Terčom ruského dronu sa dnes stal osobný voz v oslobodenej časti Chersonskej oblasti, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin, podľa ktorého si útok vyžiadal život 50-ročného miestneho obyvateľa. V tejto oblasti sa terčom ruského ostreľovania stala ukrajinská sanitka, privolaná k 17-ročnej dievčine. Samotní zdravotníci sa dokázali pred paľbou ukryť, no zranenia utrpela tehotná žena, dieťa a jeden miestny obyvateľ. Napriek poškodeniu sanitky dokázali zdravotníci odviezť ranených do nemocnice, uviedlo na sociálnej sieti ukrajinské ministerstvo zdravotníctva.

11:41 Ukrajinci sa budú musieť v najbližších týždňoch pripraviť na ešte rozsiahlejšie prerušenia dodávok elektriny spôsobené systematickými útokmi ruských síl na energetickú infraštruktúru krajiny. V nedeľu večer to v ukrajinskej televízii uviedol riaditeľ spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.

„V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší,“ varoval Kudryckyj.

Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.

K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach a poveternostných podmienok.

Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.

Denys Šmyhaľ a Robert Fico Čítajte aj Energetika, aj obnova po konci vojny. Fico a Šmyhal sa stretli v Michalovciach. Kyjev a Košice spojí železnica

11:39 Aj napriek odstraňovaniu príspevkov zbierky Munícia pre Ukrajinu môže verejnosť naďalej prispievať. Informovala o tom iniciatíva Mier Ukrajine a vysvetlila, že od soboty 15. júna začala sociálna sieť Facebook od spoločnosti Meta masívne odstraňovať príspevky, v ktorých bol zverejnený link na webstránku či názov finančnej zbierky Munícia pre Ukrajinu. Slovensko sa ňou pridalo k celosvetovej iniciatíve českej vlády a jej cieľom je podporiť Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.

hufnica Čítajte viac Útoky trollov i hackerov, trestné oznámenia. Zbierka pre Ukrajinu napriek problémom pokračuje

11:37 Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin varoval, že v prípade odmietnutia návrhov ruského prezidenta Vladimira Putina na ukončenie vojny na Ukrajine budú ďalšie podmienky pre uzavretie mierovej dohody tvrdšie.

Ruský tank, vojna na Ukrajine, Belgorodská oblasť Čítajte viac Pritvrdíme, krviprelievanie bude pokračovať, ak Západ neprijme Putinove podmienky, hrozí šéf ruskej tajnej služby

11:05 Výdavky ruskej vlády podľa britského obranného spravodajstva v tomto roku v porovnaní s rokom 2023 pravdepodobne stúpnu o 15 percent. Investície do nevojenských sektorov pritom budú stagnovať. Britské ministerstvo obrany vo svojej správe v tejto súvislosti konštatuje, že Moskva v snahe financovať svoje zvýšené potreby, hlavne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, zvyšuje dane. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruská vláda očakáva, že na budúci rok vďaka zmenám daní bude mať dodatočné príjmy v objeme zhruba 29 miliárd dolárov. Korporátnu daň totiž krajina zvýši z 20 na 25 percent a najvyššiu sadzbu dane z príjmov posunie z úrovne 15 na 22 percent.

Vladimir Putin Čítajte aj Ruska odišla z centrálnej banky po invázii na Ukrajinu. Poskytla návod Západu, ako vykrvácať ruskú ekonomiku

10:11 Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) rokujú o možnosti uvedenia ďalších jadrových zbraní do stavu pohotovosti. Ide o reakciu na rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a Čína, vyhlásil šéf Aliancie Jens Stoltenberg.

Stoltenberg Čítajte viac NATO zvažuje uviesť jadrové zbrane do stavu pohotovosti. Reaguje na rastúce hrozby

9:45 Ruské sily podľa potvrdených správ zabili od začiatku invázie na Ukrajinu viac ako 12-tisíc civilistov vrátane 551 detí. Na samite o mieri na Ukrajine vo Švajčiarsku to povedal ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie prezidentského ú­radu.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria
Ukrajinskí policajti vo štvrtok 5. októbra 2023...
Obete smrteľného ruského raketového útoku,...
+11Na tejto fotografii, ktorú poskytla tlačová...

Kostin hovoril o civilných obetiach počas humanitárneho panelu. Ako uviedol, orgány činné v trestnom konaní zdokumentovali už takmer 130-tisíc prípadov vojnových zločinov spáchaných Rusmi. Z toho 301 boli prípady sexuálneho násilia.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec poznamenal, že všetci ľudia v Ruskom zajatí čelia systematickému mučeniu. Majú dôkazy o najmenej 14-tisíc takýchto prípadoch.

Barbarstvo: Ruský útok mierený na záchranárov

VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.

Fotogaléria
Mŕtve telo záchranára vo vnútri sanitky po...
Hasičské vozidlo v plameňoch po tom, ako ruské...
+6Záchranári nesú mŕtve telo svojho kolegu, ktorý...

9:40 Terčom útokov s použitím dronov sa v noci na pondelok stali Belgorodská, Voronežská a Lipecká oblasť v Rusku. Podľa ruského ministerstva obrany bolo systémami protivzdušnej obrany zničených šesť dronov. Informácie o obetiach či škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Ruský dronový útok v ukrajinskej Chersonskej oblasti si vyžiadal život civilistu, uviedla v pondelok britská stanica BBC.

Podľa správ na sociálnych sieťach drony v Lipeckej oblasti, ležiacej asi 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, zaútočili aj na závod na výrobu traktorov v Lipecku a na hutnícky závod v meste Novolipeck. Miestni používatelia sociálnych médií z Lipecka hlásili, že v areáli traktorového závodu badať výbuchy a dym.

vojna na Ukrajine, Ľvov, drony Čítajte aj Ukrajina má veliteľa dronových síl

Guvernér Lipeckej oblasti Igor Artamonov potvrdil, že v noci na 17. júna boli nad oblasťou zneškodnené tri ukrajinské drony. Informoval, že k žiadnym obetiam na životoch nedošlo. Súčasne však vyzval miestnych obyvateľov, aby nezverejňovali fotografie a videá o následkoch útokov bezpilotných lietadiel, pretože „to pomáha nepriateľovi prispôsobiť smer a presnosť“ svojich útočných operácií.

Ukrajina v pondelok informovala, že útoky ruskej armády na jej území si za posledných 24 hodín vyžiadali jednu obeť a 15 zranených.

Ruská armáda podnikala svoje útoky v deviatich ukrajinských oblastiach – Černihivskej, Poltavskej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej, Dnepropetrovskej, Chersonskej, Charkovskej a Doneckej.

K zraneniam civilistov došlo pri útokoch v posledných troch spomenutých regiónoch. O život prišiel asi 50-ročný muž, na ktorého auto v pondelok ráno v okolí obce Osokorivka v Chersonskej oblasti zaútočil dron.

9:35 Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o reštruktura­lizáciu dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov (18,72 miliardy eur), čo vyvoláva obavy, že vojnou zasiahnutá krajina sa môže prepadnúť do platobnej neschopnosti.

Dohoda s držiteľmi medzinárodných dlhopisov, ktorá umožnila Kyjevu pozastaviť platby po ruskej invázii na jar roku 2022, sa končí v auguste. Ukrajina viedla takmer dva týždne rozhovory s držiteľmi dlhopisov, pričom sa snažila reštrukturalizovať dlh, aby si zachovala prístup na medzinárodné trhy a zároveň splnila požiadavky Medzinárodného menového fondu (MMF). Vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov však v pondelok ukázali, že medzi zúčastnenými stranami existujú veľké rozdiely pri pohľade na to, akú podobu by mala mať reštrukturalizácia.

Ukrajina a veriteľský výbor zatiaľ nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú však pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch, uviedla vo vyhlásení ukrajinská vláda.

9:32 Aj napriek odstraňovaniu príspevkov zbierky Munícia pre Ukrajinu môže verejnosť naďalej prispievať. Informovala o tom iniciatíva Mier Ukrajine a vysvetlila, že od soboty 15. júna začala sociálna sieť Facebook od spoločnosti Meta masívne odstraňovať príspevky, v ktorých bol zverejnený link na webstránku či názov finančnej zbierky Munícia pre Ukrajinu. Slovensko sa ňou pridalo k celosvetovej iniciatíve českej vlády a jej cieľom je podporiť Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii.

hufnica Čítajte viac Útoky trollov i hackerov, trestné oznámenia. Zbierka pre Ukrajinu napriek problémom pokračuje

8:55 Súdny proces s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, obvineným v Rusku zo špionáže, sa bude konať za zatvorenými dverami, informoval v pondelok súd v Jekaterinburgu. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 26. júna, dodala vo svojej správe agentúra RIA Novosti citovaná agentúrou Reuters.

Prokuratúra minulý týždeň obvinila Gershkovicha – v Rusku obvinila zadržiavaného reportéra amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ) – zo zhromažďovania informácií pre americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) o spoločnosti Uralvagonzavod, ktorá vyrába vojenskú techniku.

Evan Gershkovich Čítajte viac Vláda USA označila zadržanie novinára Gershkovicha v Rusku za nezákonné

Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023 a následne obvinili zo špionáže. Prokuratúra minulý štvrtok prvýkrát zverejnila detaily tohto obvinenia. Ruské úrady však podľa agentúry AP dosiaľ nepredložili žiadne dôkazy.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) pôvodne tvrdila iba to, že novinár „podľa pokynov americkej strany zhromažďoval informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu“. FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu „pri pokuse získať tajné informácie“.

Vinu, ktorú mu v Rusku pripisujú, Gershkovich odmieta. Americké úrady označili jeho zadržanie a väzobné stíhanie za nezákonné a avizovali, že sa pokúsia dosiahnuť jeho prepustenie na slobodu.

Je prvým novinárom od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorého vzali v Rusku do väzby pre údajnú špionáž. Naposledy sa tak stalo ešte v čase vrcholiacej studenej vojny v roku 1986, keď sovietske tajné služby nakrátko zadržali Nicholasa Daniloffa, čo vyvolalo diplomatickú krízu so Spojenými štátmi.

8:20 Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa Kyjeva počas uplynulých 24 hodín zvýšil o 1 080. Ako uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ruské straty predstavujú už 527 390 ľudí.

Rusko v priebehu predošlého dňa prišlo aj o dva tanky, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 delostreleckých systémov, osem strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 24 vozidiel a cisterien a 12 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú 7 958 tankov, 15 287 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 927 delostre­leckých systémov, 11 167 strate­gických a taktických bezpilotných lietadiel, 18 991 vozidiel a cisterien a 2 337 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

7:00 Prezident Peter Pellegrini je v úrade len dva dni, ale už mu prischla úloha, s ktorou by za bežných okolností nemal veľa spoločného. Hlava štátu dnes odcestuje do Bruselu, aby zastupovala Slovensko na neformálnom summite Európskej únie.

Ursula von der Leyenová Čítajte viac V EÚ sa rozdeľuje moc, Slovensko bude zastupovať Pellegrini

6:55 Na procese s moskovskou pediatričkou Nadeždou Bujanovovou zaznel údajný záznam výsluchu dieťaťa, ktorý pre ňu môže byť osudný. Šesťdesiatosemročná lekárka, ktorú udala Anastasia Akinšinová, exmanželka padlého vojaka, čelí obvineniu podľa paragrafov o dezinfomáciách o ruskej armáde a šírení politicky motivovanej nenávisti. Hrozí jej až desať rokov väzenia.

Legitimny ciel Dozd Čítajte viac "Povedala, že otec bol legitímny cieľ." Slová 7-ročnej vojnovej siroty môžu ruskú lekárku dostať na dlhé roky za mreže

6:50 Svetové mocnosti v čase geopolitického napätia modernizujú svoj jadrový arzenál, ktorý naberá na význame. Uviedol to v pondelok Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej výročnej správe o jadrových zbraniach vo svete, píše TASR s odvolaním na agentúru AFP.

Diplomatické úsilie o kontrolu jadrových zbraní zaznamenalo veľký úpadok aj v dôsledku napätých medzinárodných vzťahov v súvislosti s konfliktami na Ukrajine a v Pásme Gazy, skonštatoval SIPRI.

„Od studenej vojny sme neboli svedkami toho, že by jadrové zbrane zohrávali v medzinárodných vzťahoch takú významnú úlohu,“ uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.

Výskumníci zo SIPRI poznamenali, že Rusko vlani vo februári oznámilo pozastavenie účasti na Novej dohode START. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu
Video
Teruko Jahataová ako osemročná prežila v Hirošime výbuch americkej atómovej bomby. Čo odkazuje ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého režim sa od invázie na Ukrajinu atómovkami vyhráža? Archívne video.

Vo výročnej správe sa tiež spomína, že Moskva v máji podnikla neďaleko hraníc s Ukrajinou vojenské cvičenia s nácvikom použitia taktických jadrových zbraní.

Deväť krajín (USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael), ktoré disponujú jadrovými zbraňami, podľa SIPRI vlani pokračovalo v modernizácií svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové jadrové zbraňové systémy.

NATO nacvičuje jadrové odstrašenie
Video
Manévre NATO Steadfast Noon (Nezlomné poludnie) sú zamerané na jadrové odstrašenie. Archívne video. Zdroj: NATO

SIPRI vo svojej výročnej správe napísal, že v januári bolo celosvetovo na skladoch pripravených na možné použitie 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12.121. V stave „vysokej operačnej pohotovosti“ bolo udržiavaných približne 2100 balistických rakiet, dodal.

Týka sa to najmä jadrového arzenálu Ruska a Spojených štátov, ktoré vlastnia takmer 90 percent všetkých jadrových zbraní na svete. SIPRI však po prvýkrát predpokladá, že v stave vysokej operačnej pohotovosti má niektoré hlavice aj Čína.

„Zatiaľ čo celkový počet jadrových hlavíc na svete naďalej klesá v dôsledku postupnej demontáže zbraní z čias studenej vojny, žiaľ, naďalej zaznamenávame medziročný nárast počtu operačných jadrových hlavíc,“ skonštatoval riaditeľ SIPRI Dan Smith. Tento trend bude podľa neho v nasledujúcich rokoch pravdepodobne pokračovať a možno sa aj zrýchli, čo označil za mimoriadne znepokojujúce.

Výskumníci zo SIPRI tiež zdôraznili, že medzinárodná bezpečnosť sa v uplynulom roku naďalej zhoršovala vplyvom vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy. „Nachádzame sa v jednom z najnebezpeč­nejších období v histórii ľudstva,“ varoval Smith. Svetové mocnosti požiadal, aby „ustúpili a uvažovali“. „V ideálnom prípade spoločne,“ dodal.

6:30 Ak Rusko nebude súhlasiť s podmienkami mierového summitu, prinútime ho, aby sa vzdalo, uviedla talianska premiérka Georgia Meloniová po stretnutí vo Švajčiarsku, kde sa summit konal.

„Brániť Ukrajinu znamená zjednotiť všetko úsilie medzinárodného spoločenstva na ochranu Ukrajiny. Ak Rusko nebude súhlasiť s podmienkami, donútime ho, aby sa vzdalo. Musíme stanoviť minimálne podmienky pre túto diskusiu,“ povedala podľa serveru RBK-Ukraina.

Meloniová opäť zdôraznil, že vojna na Ukrajine je agresiou proti štátu. „Mier neznamená kapituláciu, ako naznačuje prezident Putin svojou najnovšou deklaráciou. To nie. Zamieňanie mieru s podrobením by vytvorilo nebezpečný precedens pre každého,“ uviedla.

Prijaté vyhlásenie nie je taká radikálne ako Meloniová. „Sme presvedčení, že dosiahnutie mieru vyžaduje zapojenie všetkých strán a dialóg medzi nimi,“ uvádza záverečná deklarácia väčšiny účastníkov. „Charta Spojených národov, vrátane princípov rešpektu k územnej celistvosti a zvrchovanosti všetkých štátov, môže a bude slúžiť ako základ na dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine,“ pokračuje text. Na stiahnutie Rusov z okupovaných častí Ukrajiny priamo nevyzýva.

Samit po vyše dvoch rokoch ruskej agresie na Ukrajine bol účastníkmi označovaný ako prvý krok na zložitej ceste k spravodlivému mieru. Viacerí štátnici uvádzali, že trvalé ukončenie konfliktu nemožno dosiahnuť bez Ruska, ktoré sa na rokovaniach nezúčastnilo a medzitým pokračovalo v snahe rozšíriť svoje územné zisky v susednej krajine.

Záležať však bude pochopiteľne aj na situácii na bojisku, ktoré sa aktuálne pre Ukrajincov nevyvíja príliš dobre. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podmienil mierové rokovania s Kyjevom maximalistickými požiadavkami vrátane zvýšenia svojich územných ziskov na Ukrajine. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza sa o jeho návrhoch vo Švajčiarsku nediskutovalo.

„Časom musí nastať fáza, keď za stôl zasadnú aj zástupcovia Ruska. Nemôže sa tak ale diať za podmienok neprijateľných pre napadnutú krajinu, nerešpektujúcich Chartu OSN a najmä právo na sebaobranu, suverenitu a teritoriálnu integritu,“ uviedol po summite český prezident Pavel na sociálnej sieti X.

vojna na Ukrajine, mierový summit vo Švajčiarsku, Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj získal 85 podpisov pod deklaráciu z mierového summitu. Viaceré veľké krajiny sa nepripojili

6:25 Ak bude Rusko pokračovať v útokoch na elektrárne, v prípade najhoršieho scenára podľa najväčšej ukrajinskej súkromnej energetickej spoločnosti DTEK by mohli Ukrajinci v zime stráviť až 20 hodín denne bez elektriny a kúrenia, uviedla BBC. Časť problému je v tom, že ukrajinské tepelné a vodné elektrárne je ťažké a drahé opraviť.

„Oprava niektorých bude trvať roky a iné sa možno nikdy nedostanú späť do režimu online,“ povedala Maria Caturianová z Ukrenerga, ukrajinského národného energetického operátora.

Už teraz však budú Ukrajinci čeliť dlhším odstávkam elektriny, pripomína server Ukrainska pravda. Niekoľko týždňov až do konca júla bude situácia oveľa ťažšia ako dnes, uviedol Volodymyr Kudryckyj, šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo.

„Bude to spôsobené opravami na blokoch jadrových elektrární. Preto sa asi na mesiac alebo mesiac a pol musíme pripraviť na to, že v našich životoch budú prítomné rozvrhy dodávok, ktoré môžu byť dosť významné, najmä vo večerných hodinách, v čase najvyššej spotreby,“ povedal.

Nórsko poskytne Ukrajine 1,1 miliardy nórskych korún (96 miliónov eur) určených práve na pomoc pri oprave energetickej infraštruktúry a zabezpečení dodávok elektrickej energie do krajiny pred budúcou zimou, uviedol v nedeľu nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

„Rusko uskutočňuje masívne a systematické útoky s cieľom paralyzovať energetickú sieť, ale Ukrajinci pracujú dňom i nocou, aby udržali nevyhnutné dodávky elektriny pre obyvateľstvo,“ uviedol Störe vo vyhlásení.

Podľa nových odhadov bolo zničených viac ako 50 percent ukrajinskej výrobnej kapacity elektrickej energie, napísala AFP.

„Vedieme s Ukrajinou úzky dialóg o tom, ako môže tieto prostriedky čo najefektívnejšie využiť. Samotní Ukrajinci majú najlepší prehľad o tom, čo je potrebné,“ povedal Störe a dodal, že s opravami infraštruktúry je dôležité začať pred príchodom zimy.

© Autorské práva vyhradené

696 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine