Registrácia kandidátov, ktorí sa chcú uchádzať o 577 mandátov v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, bola ukončená v nedeľu o polnoci. Prvé kolo volieb sa bude konať 30. júna. Rozhodujúce druhé kolo je naplánované na 7. júla.
Kandiduje v nich aj staršia sestra trojnásobnej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, Marie-Caroline, ktorá bude o hlasy voličov bojovať mene krajne pravicového Národného združenia (RN) v regióne Sarthe v strednom Francúzsku.
Čítajte aj Desaťtisíce Francúzov protestovali proti krajnej pravici, môže vyhrať predčasné voľby
Agentúra AFP poznamenala, že veľká časť voličov vo Francúzsku i analytikov nerozumie dôvodom, pre ktoré Macron ide do rizika v podobe vypísania predčasných parlamentných volieb.
Macronovo rozhodnutie malo okrem toho aj okamžitý vplyv na politickú scénu: vznikla aliancia ľavicových strán – Nový ľudový front -, ktorý združuje socialistov i krajnú ľavicu.
Táto aliancia cez víkend zažila svoju prvú krízu po tom, ako niektorí prominentní poslanci z krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) zistili, že neboli navrhnutí za kandidátov predčasných volieb a postup vedenia LFI označili za čistky.
Čítajte aj Vzostup nacionalistov: vo Francúzsku vyhrali s veľkým náskokom, Macron sa púšťa do obrovského risku
Za Nový ľudový front však bude kandidovať pomerne neobľúbený exprezident Francois Hollande (PS), dodal denník Le Monde.
V pravej časti politického spektra vodca Republikánov (LR) Éric Ciotti presadzuje volebný pakt s krajne pravicovým RN, čo vyvolalo hnev vnútri strany.
Časť straníkov sa Ciottiho pokúsila odvolať, ale súd v Paríži minulý piatok ich snahy zablokoval. K chaosu prispieva aj to, že vedenie LR vo volebnom obvode v Nice postavilo proti Ciottimu svojho kandidáta.
Ciottiho za jeho predvolebný manéver cez víkend kritizoval aj francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy, podľa ktorého mal Ciotti koalíciu s RN konzultovať s vedením LR a dať o nej hlasovať členom strany.
Sarkozy v rozhovore vyjadril obavy, že Republikánom hrozí, že ich RN pohltí. Spochybnil súčasne aj Ciottiho rozhodnutie podporiť lídra RN Jordana Bardellu ako kandidáta na premiéra. Bardella „nikdy nič neriadil“, upozornil Sarkozy a položil otázku, či Francúzsko dokáže viesť niekto, kto je „taký mladý a taký neskúsený“.
Čítajte aj Macron hrá po prehre v eurovoľbách vabank. Ako môže jeho pád ovplyvniť úniu?
Podľa AFP by sa Macron mal tento týždeň – po účasti na summite G7 v Taliansku a na ukrajinskej mierovej konferencii vo Švajčiarsku – vrátiť k domácej politike a predvolebnej kampani.
Jeho kolegovia zo strany Obroda (RE) sa však netaja názorom, že kampaň by mal viesť podstatne populárnejší premiér Gabriel Attal. RE totiž v prieskumoch verejnej mienky stále výrazne zaostáva za RN a Macronovi ako prezidentovi hrozí vládnutie s politickým subjektom – RN, ktorého politiku odmieta. Macron pritom rozhodne vylúčil, že by abdikoval. Jeho mandát na poste prezidenta sa končí roku 2027.
Bývalý socialistický premiér Lionel Jospin, ktorý sa v roku 2002 po neúspechu v prezidentských voľbách stiahol z politiky, varoval pred nebezpečenstvom vyplývajúcim zo súčasnej situácie pre Macrona.
Objasnil, že Macron prinútil Francúzsko k „uponáhľanej“ kampani a „dáva RN šancu dostať sa vo Francúzsku k moci“.
„Nie je to zodpovedné,“ povedal pre Jospin v rozhovore pre denník Le Monde, pričom Macrona obvinil z „arogancie“ a dodal, že „moment prekvapenia“, ktorým bolo vypísanie predčasných volieb, na víťazstvo v nich nestačí.