Opatrenie prešlo len tesne, proti boli podľa diplomatických zdrojov ČTK Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko.
Za nariadenie po niekoľkých mesiacoch debaty na domácej pôde zahlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová, čo napokon umožnilo jeho prijatie, píše agentúra AP. Nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.
Slovensko normu taktiež podporilo, napriek tomu, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nariadenie kritizoval. V minulosti vyhlásil, že zákon nepodporí.
Cieľom je zmierniť dopady klimatických zmien a prírodných katastrof, Únii to pomôže splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu.

Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad suchozemských, pobrežných a sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.
Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.
Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov, lebo v posledných desaťročiach sa početnosť a diverzita voľne žijúcich opeľovačov hmyzu v Európe dramaticky znížila.

Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.
Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25 000 kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.
Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.
Presadili sme vlastné záujmy, hlási ministerstvo
Slovensku sa podarilo na európskej úrovni presadiť vlastné záujmy tak v oblasti ochrany medveďov, ako aj v otázke zákona o obnove prírody, uviedlo ministerstvo životného prostredia SR.
Ako uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, Európska komisia (EK) uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou, čo vníma ako obrovský posun. Zároveň dodal, že finálne znenie zákona o obnove prírody navyše umožní Slovensku získať významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít, ako je aj Chemko Strážske. „Slovensko dnes plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, a preto to bude mať na našu krajinu len finančne pozitívny dopad,“ spresnil Taraba.

O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom. Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dopad na poľnohospodárstvo. „Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20-percentnej ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ podotkol Taraba.
Šéf envirorezortu tiež poukázal na význam regulácie medvedej populácie v slovenskom kontexte ako otázky bezpečnosti ľudí a ochrany biodiverzity. Slovensko ocenilo vyváženú a korektnú komunikáciu s EK a plánuje v nej pokračovať.
Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a stane sa priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch.
Komisia do roku 2033 preskúma uplatňovanie nariadenia a jeho vplyv na sektory poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky.
Rakúsko podnikne právne kroky proti nariadeniu
Rakúska ľudová strana (ÖVP) prisľúbila, že pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ) podnikne právne kroky proti prijatiu nariadenia o obnove prírody členskými štátmi EÚ. Za toto nariadenie hlasovala aj rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová – v rozpore s kancelárom Karlom Nehammerom a vládou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.
Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.
Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.
Ministerskému zasadnutiu v Bruseli predsedal belgický minister životného prostredia Alain Maron. Ešte pred hlasovaním spor označil za „vnútornú záležitosť Rakúska“.
Najnovšia nezhoda medzi Nehammerom a Gewesslerovou je najvážnejšia od vzniku koaličnej vlády ľudovcov a Zelených v roku 2020. Pravdepodobne ovplyvní aj volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami v septembri.