Opatrenie prešlo len tesne, proti boli podľa diplomatických zdrojov ČTK Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Fínsko a Švédsko.
Za nariadenie po niekoľkých mesiacoch debaty na domácej pôde zahlasovala aj rakúska ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová, čo napokon umožnilo jeho prijatie, píše agentúra AP. Nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.
Slovensko normu taktiež podporilo, napriek tomu, že minister životného prostredia Tomáš Taraba nariadenie kritizoval. V minulosti vyhlásil, že zákon nepodporí.
Cieľom je zmierniť dopady klimatických zmien a prírodných katastrof, Únii to pomôže splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu.
Čítajte aj Boj proti klimatickej kríze: Návrh eurokomisie hovorí o znížení emisií o 90 percent do roku 2040
Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad suchozemských, pobrežných a sladkovodných, lesných, poľnohospodárskych a mestských ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.
Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.
Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov, lebo v posledných desaťročiach sa početnosť a diverzita voľne žijúcich opeľovačov hmyzu v Európe dramaticky znížila.
Čítajte aj Taraba naráža na Európsku komisiu. Jeho zmeny sa musia presunúť na september
Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami. Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.
Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25 000 kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.
Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.
Presadili sme vlastné záujmy, hlási ministerstvo
Slovensku sa podarilo na európskej úrovni presadiť vlastné záujmy tak v oblasti ochrany medveďov, ako aj v otázke zákona o obnove prírody, uviedlo ministerstvo životného prostredia SR.
Ako uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, Európska komisia (EK) uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou, čo vníma ako obrovský posun. Zároveň dodal, že finálne znenie zákona o obnove prírody navyše umožní Slovensku získať významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít, ako je aj Chemko Strážske. „Slovensko dnes plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, a preto to bude mať na našu krajinu len finančne pozitívny dopad,“ spresnil Taraba.
Čítajte aj Taraba sa dohodol s KDH na zmene zákona, ktorý bude riešiť odstrel medveďa
O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom. Taraba zdôraznil, že Slovensko podporilo iba znenie zákona, ktoré garantuje významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nemá dopad na poľnohospodárstvo. „Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20-percentnej ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ podotkol Taraba.
Šéf envirorezortu tiež poukázal na význam regulácie medvedej populácie v slovenskom kontexte ako otázky bezpečnosti ľudí a ochrany biodiverzity. Slovensko ocenilo vyváženú a korektnú komunikáciu s EK a plánuje v nej pokračovať.
Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ a stane sa priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch.
Komisia do roku 2033 preskúma uplatňovanie nariadenia a jeho vplyv na sektory poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a lesného hospodárstva ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky.
Rakúsko podnikne právne kroky proti nariadeniu
Rakúska ľudová strana (ÖVP) prisľúbila, že pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ) podnikne právne kroky proti prijatiu nariadenia o obnove prírody členskými štátmi EÚ. Za toto nariadenie hlasovala aj rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová – v rozpore s kancelárom Karlom Nehammerom a vládou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Počas hlasovania ho podporila aj rakúska ministerka Gewesslerová zo strany Zelených, čo napokon umožnilo jeho prijatie. V Rakúsku to však rozhnevalo koaličného partnera ÖVP.
Kancelár Nehammer (ÖVP) oznámil, že vláda na európskom súde podá sťažnosť proti „nezákonnému“ hlasovaniu. „Nikto nie je nad zákonom,“ uviedol vo vyhlásení s tým, že v Rakúsku podá na Gewesslerovú samostatné trestné oznámenie s argumentom, že „zneužila svoju funkciu“ a podľa neho konala vedome v rozpore s ústavou.
Ministerka rozhodnutie hlasovať za nariadenie zamerané na obnovu zničených ekosystémov označila za odvážne a legálne. „Dnešné rozhodnutie je víťazstvom prírody,“ zdôraznila.
Ministerskému zasadnutiu v Bruseli predsedal belgický minister životného prostredia Alain Maron. Ešte pred hlasovaním spor označil za „vnútornú záležitosť Rakúska“.
Najnovšia nezhoda medzi Nehammerom a Gewesslerovou je najvážnejšia od vzniku koaličnej vlády ľudovcov a Zelených v roku 2020. Pravdepodobne ovplyvní aj volebnú kampaň pred parlamentnými voľbami v septembri.