846. deň: Ukrajinská armáda podľa Zelenského vytláča okupantov pri Charkove. Ruský Azov zachvátili plamene

Ukrajinská armáda podľa prezidenta Volodymyra Zelenského postupne vytláča ruských vojakov z Charkovskej oblasti. „Naše sily postupne vytláčajú ruských vojakov z Charkovskej oblasti. A ja za to ďakujem každému bojovníkovi a každej jednotke, ktoré si jasne plnia svoje úlohy," povedal Zelenskyj. Skladisko s ropnými produktmi v Rostovskej oblasti postihol v noci rozsiahly požiar. Sklad sa nachádza pri meste Azov. Podľa gubernátora Vasilija Golubjeva požiar vypukol kvôli útoku dronov.

18.06.2024 06:10 , aktualizované: 23:29
Volodymyr Zelenskyj, summit vo Švajčiarsku,... Foto: ,
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 16. júna 2024 počas summitu o mieri na Ukrajine vo švajčiarskom Obbürgene.
debata (225)

Najdôležitejšie udalosti

Na videosnímke z 18. júna 2024 hasiči zasahujú...
Na videosnímke z 18. júna 2024 hasiči zasahujú...
+1Na videosnímke z 18. júna 2024 hasiči zasahujú...
Ukrajinci odrážajú ruské útoky v Doneckej oblasti
Video
Ukrajinci tvrdia, že odrazili ruský útok v Doneckej oblasti. Okupanti vraj použili 28 kusov obrnenej techniky a 13 sa podarilo zničiť. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Stíhačka / F-16 / Čítajte viac 845. deň: Pred príchodom stíhačiek F-16 Moskva zosilňuje útoky. Kanada nechce vyslať vojenských inštruktorov na Ukrajinu

23:29 Lotyšská vláda v utorok oznámila, že bude ďalej posilňovať hranice s Ruskom pre bezpečnostné obavy, ktoré v Lotyšsku vyvolala invázia Ruska na Ukrajinu. Lotyšské ministerstvo obrany ďalšie posilnenie hraníc oznámilo po inšpekcii prezidenta Edgarsa Rinkevičsa počas výstavby hraničného plota.

„Vláda vyčlenila ďalších 300 miliónov eur, ktoré budú použité v nasledujúcich piatich rokoch na posilnenie hraníc vrátane opatrení namierených proti pohybu nepriateľa na našom území,“ uviedol rezort obrany vo vyhlásení.

Podľa Rinkevičsa by tieto opatrenia mali zahŕňať protitankové prekážky známe ako ježkovia a dračie zuby. „Naša politika je jasná. Ani jediný centimeter lotyšského územia nebude nebránený,“ uviedol prezident.

Veliteľ lotyšskej pohraničnej stráže generál Guntis Pujats na tlačovej konferencii priblížil lotyšské opatrenia pri posilňovaní hraníc od začiatku konfliktu na Ukrajine. Podľa jeho slov nosia od začiatku invázie všetci pohraničníci útočné pušky spolu s ručnými zbraňami.

„Sú vybavení vestami a helmami ako vojaci, aby boli pripravení na možné provokácie z Ruska a Bieloruska,“ povedal Pujats o ich výzbroji. Zároveň opísal situáciu na hraniciach s Ruskom ako relatívne pokojnú.

Lotyšsko zdieľa s Ruskom 283 kilometrov dlhú hranicu. Na jej posilnenie plánuje do konca roku 2025 vybudovať plot s ostatným drôtom. Podľa lotyšskej pohraničnej stráže je už hotových 130 kilometrov tohto plota.

Lotyšsko je skalným podporovateľom Ukrajiny a rovnako ako ostatné pobaltské krajiny Estónsko a Litva sa obáva o svoju bezpečnosť v dôsledku invázie na Ukrajinu a snaží sa zaistiť svoje hranice s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. (dpa, afp, tasr)

23:07 Ukrajina pripravila základ pre vytvorenie spoločnej roamingovej komunikačnej zóny s ostatnými štátmi EÚ. Občania 27 krajín by tak mohli telefonovať, posielať správy a používať internet na území Ukrajiny bez dodatočných poplatkov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schválil zákon o elektronickej komunikácii v utorok, vďaka čomu Kyjev splnil jednu z podmienok európskej integrácie. „Ďalším krokom k získaniu pozitívneho hodnotenia z európskej strany je začať rokovať o vstupe do jednotnej roamingovej zóny s EÚ,“ uviedol ukrajinský minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov.

Ukrajina sa stala prvou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, ktorý túto požiadavku splnil. Kandidátskym štátom sa pritom stala v závere roku 2022. Európska únia po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 zrušila poplatky za roaming pre Ukrajincov pre vysoký počet utečencov. (tasr, dpa)

22:32 V Rusku v utorok zadržali novinára Arťoma Kriegera, ktorého obvinili z podpory organizácií opozičného politika Alexeja Navaľného, uviedlo nezávislé médium SOTA.

SOTA ozrejmila, že podľa obvinenia pracoval Krieger pre Fond boja proti korupcii (FBK) Alexeja Navaľného. Organizácie spájané s Navaľným Moskva považuje za „extrémistické“ a ruské úrady počas uplynulých mesiacov zadržali najmenej troch novinárov na základe podobného obvinenia a hrozia im prísne tresty.

Na zverejnených záberoch nezávislého média vidno, ako muži odvádzajú Kriegera, zatiaľ čo iní prehľadávajú jeho dom.

Arťom Krieger pracuje pre SOTA od roku 2020 a pokrýva najmä témy protestov v Rusku a súdne pojednávania s odporcami vojny proti Ukrajine. Je synovcom Michaila Kriegera, ktorý si vo väzení odpykáva 7-ročný trest za kritiku invázie na Ukrajine. Novinár nechcel opustiť Rusko „napriek evidentným rizikám“, uviedla SOTA. Nezávislé médium zároveň ozrejmilo, že novinár s FBK nespolupracoval. (afp, tasr)

21:57 Švédske ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že si predvolalo ruského veľvyslanca v súvislosti s narušením vzdušného priestoru Švédska ruským bombardérom SU-24. Ministerstvo uviedlo, že veľvyslancovi bude tlmočiť „svoj postoj proti ruskému narušeniu švédskeho vzdušného priestoru, ku ktorému došlo v piatok 14. júna“, približne tri mesiace po vstupe škandinávskej krajiny do NATO.

Švédsko v sobotu oznámilo, že ruský bombardér narušil v piatok jeho vzdušný priestor juhovýchode od ostrova Gotland v Baltskom mori. Vzdušné sily varovali ruské lietadlo najskôr slovne. Keď to nerešpektovalo a neodchýlilo sa z kurzu, vyslali k nemu dve stíhačky JAS-39 Gripen. Rusko ešte na tieto tvrdenia Švédska nereagovalo.

Ostrov Gotland je od ruskej enklávy Kaliningrad vzdialený len necelých 350 kilometrov. Švédsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie začiatkom marca. Rovnako ako susedné Fínsko sa rozhodlo odkloniť od dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022.

Fínsko pritom minulý týždeň v osobitnom vyhlásení taktiež uviedlo, že má podozrenie, že jeho vzdušný priestor narušili 10. júna štyri ruské vojenské lietadlá. (afp, tasr)

21:52 Čínska podpora ruského zbrojárskeho priemyslu predlžuje vojnu na Ukrajine a „musí byť zastavená“. Uviedol to v utorok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Peking poskytuje dôležitú podporu, ktorá umožňuje „Rusku udržiavať v chode obrannú priemyselnú základňu a vojnovú mašinériu“, povedal Blinken na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. „Takže to musí skončiť,“ dodal.

Šéf NATO opäť upozornil Čínu pred následkami, ak bude naďalej podporovať Moskvu. „Čína nemôže mať oboje. Nemôže naďalej udržiavať normálne obchodné vzťahy s krajinami v Európe a zároveň podnecovať najväčšiu vojnu, akú sme v Európe zažili od druhej svetovej vojny,“ vyhlásil.

Si Ťin-pching / Vladimir Putin / Čítajte viac Šéf NATO hovorí o sankciách pre Čínu, pokiaľ bude naďalej podporovať Rusko

Čína sa v otázke vojny na Ukrajine snaží vystupovať ako neutrálna strana a tvrdí, že Kyjevu ani Moskve neposiela vojenskú pomoc – na rozdiel od Spojených štátov a ďalších západných spojencov Ukrajiny.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou iba prehĺbilo. Peking však spochybňuje tvrdenia Západu, že prispieva k vojenskému ťaženiu Moskvy. (afp, tasr)

18:56 Ukrajina obvinila ruské sily zo sťatia ukrajinského vojaka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. „Pri leteckom prieskume na jednej z bojových pozícii v Doneckej oblasti objavila ukrajinská armáda poškodené obrnené vozidlo ukrajinských obranných síl. Nachádzala sa na ňom sťatá hlava ukrajinského obrancu,“ uviedla ukrajinská generálna prokuratúra na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina ruské sily operujúce v okrese Volnovacha dostali príkaz, aby nebrali ukrajinských vojakov do zajatia a namiesto toho ich zabíjali sťatím hlavy.

Generálna prokuratúra k príspevku zverejnila aj fotografiu obrneného vozidla spozorovaného z ukrajinského dronu. Na kapote je rozmazaná časť v oblasti, kde sa nachádza sťatá hlava.

Moskva tieto tvrdenia Ukrajiny bezprostredne nekomentovala a AFP upozorňuje, že nedokázala nezávisle overiť obvinenia ukrajinskej prokuratúry.

Kostin podľa generálnej prokuratúry uviedol, že tento incident nezostane nepotrestaný a vyzval „celý civilizovaný svet, aby izoloval a potrestal“ Rusko. Generálna prokuratúra uviedla, že začala vyšetrovanie porušenia vojnových zákonov a vopred premyslenej vraždy.

18:20 Pre poskytovanie citlivých informácií ruským jednotkám súd odsúdil ukrajinského občana na 15 rokov vo väzení, uviedli v utorok prokurátori Doneckej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Podľa prokuratúry sa nemenovaný muž dopustil vlastizrady v máji minulého roka, keď poskytol ruským ozbrojeným jednotkám informácie o polohe ukrajinskej armády. „Ruský agent, ktorý nasmeroval nepriateľský útok na ukrajinské ozbrojené sily a obrnené vozidlá, je už odsúdený,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Muž pôvodom z Kosťantynivky zdieľal na sociálnej sieti Telegram údaje o rozmiestnení jednotiek ukrajinského delostrelectva. Za to mu ruský sprostredkovateľ prisľúbil finančnú odmenu, ktorú však nikdy nedostal.

Organizácia Spojených národov minulý rok informovala, že ukrajinskí prokurátori začali trestné konanie už vo viac ako 6.600 prípadoch „proti jednotlivcom pre kolaboráciu (s Ruskom) či iné vojnové zločiny“ od začiatku vojny.

17:23 Ukrajina by mohla od Talianska dostať rakety dlhého doletu Storm Shadow. Podľa talianskeho denníka Il Fatto Quotidiano to uviedli nemenované zdroje, podľa ktorých by deviaty balík talianskej pomoci mal zahŕňať „dodávku“ rakiet Storm Shadow a ďalší systém protivzdušnej obrany SAMP/T. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent. Dodanie systému SAMP/T talianska vláda verejne potvrdila.

16:40 Rusko si čoraz častejšie volí cestu vydierania a podplácania Nemcov, aby si tak zaistilo ich špionážne služby. Túto zmenu urýchlilo vyhostenie viac ako 600 ruských diplomatov z európskych krajín, uvádza Spolkový úrad na ochranu ústavy (BFV). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Rusko sa intenzívne snaží vykompenzovať stratu svojich agentov v Nemecku,“ uviedol šéf BFV Thomas Haldenwang počas tlačovej konferencie. Ruské spravodajské služby investovali podľa BFV veľké množstvo financií do náboru špiónov v Nemecku aj napriek tomu, že sa Západ snaží obmedziť ich vplyv od začiatku invázie na Ukrajine vo februári 2022.

Dvoch nemeckých občanov obvinili úrady z vlastizrady už počas augusta 2023. Za svoje služby dostali odhadom približne 400-tisíc eur. „Tieto sumy ukazujú, že ruské spravodajské služby majú enormné finančné zdroje, prostredníctvom ktorých dokážu dosiahnuť svoje ciele,“ uvádza správa BFV. Najčastejšie sa zameriavajú na Nemcov, ktorí žijú v Rusku alebo ľudí, ktorí pravidelne cestujú do Nemecka vrátane diplomatov.

Bohuš Garbár Čítajte aj Vyzvedačstvo pre Rusko a branie úplatkov. Súd poslal Garbára do väzenia, nezaplatil totiž pokutu

16:24 Sympatie Poliakov voči Ukrajincom klesajú, napísal v utorok denník Rzeczpospolita.

Noviny citovali zo štúdie tímu pod vedením Roberta Staniszewského z Varšavskej univerzity (UW) a Univerzity ekonomických a humanitných vied vo Varšave (AEH). Podľa nej „pozitívny postoj Poliakov k pomoci poskytovanej Ukrajincom a k nim samotným sa rozplýva“.

„V tomto prieskume nás prekvapil výrazný pokles vo všetkých otázkach, s výnimkou školského vzdelávania ukrajinských detí, ktoré je trvalo vysoké,“ uviedol Staniszewski. „Možnosť chodiť do školy podporuje 82 percent opýtaných,“ dodal.

Väčšina respondentov však bola proti ukrajinským základným učebným osnovám. Polovica z nich tvrdí, že ukrajinské deti by sa mali riadiť poľskými učebnými osnovami, zatiaľ čo 40 percent bolo za novú verziu určenú oboma krajinami.

Prieskum ukázal, že hlavným dôvodom rastúcej negativity voči východným susedom je ich „náročný prístup“.

Staniszewski pre Rzeczpospolitu povedal, že čoraz viac ľudí si všíma kultúrne rozdiely medzi oboma národmi. Respondenti podľa jeho slov po prvýkrát poukázali na „východnú mentalitu a sovietsku kultúru“ Ukrajincov, ktorá sa prejavuje „v nedostatočnej starostlivosti o spoločné dobro“.

Znížil sa aj počet ľudí presvedčených, že Poľsko by malo podporovať Ukrajinu, uviedol denník. „Určite“ tomu verí len 31 percent opýtaných, zatiaľ čo v januári 2023 to bolo 62 percent. Nesúhlas s takouto pomocou vzrástol na 19 percent.

Germany Russia Ukraine Čítajte aj Utečenci strácajú kontakt s Ukrajinou. Čo ukázal prieskum v Poľsku, Nemecku a Česku?

16:05 Švajčiarske úrady vyšetrujú ruského diplomata, ktorý čelí podozreniu, že si chcel nezákonne zaobstarať zbrane a nebezpečné látky. Informoval o tom švajčiarsky denník Tages-Anzeiger a podľa agentúry DPA dnes švajčiarska spolková prokuratúra potvrdila, že v tejto súvislosti požiadala vládu o súhlas so stíhaním politického trestného činu. Prokuratúra a polícia už v rámci „zabezpečovacích opatrení“ vykonali domové prehliadky, oznámil úrad DPA.

Podľa Tages-Anzeiger sa vyšetrovanie sústreďuje na diplomata, ktorý je akreditovaný na ruskom veľvyslanectve v Berne. Tento údajný agent sa dostal do podozrenia len niekoľko týždňov pred víkendovým švajčiarskym summitom o mieri na Ukrajine.

Vyšetrovaný muž si pre svoje pokusy o získanie zbraní podľa denníka vybudoval sieť kontaktov. Tages-Anzeiger píše, že takto získaný materiál by bolo možné použiť na atentáty. „Trváme na tom, že spolková prokuratúra v tejto súvislosti podľa aktuálneho stavu vyšetrovania nemá k dispozícii žiadne dôkazy o plánovaní atentátu vo Švajčiarsku,“ citovala však prokuratúra DPA.

zelenskyj, summit, švajčiarsko, ukrajina, Čítajte aj Zelenskyj na mierovom summite: Keby Rusko malo záujem o mier, nebola by žiadna vojna

Spolková prokuratúra požiadala vládu o zrušenie diplomatickej imunity muža. Okrem toho úrad oznámil, že vyšetruje ďalšie dve osoby kvôli podozreniu, že porušili zákonné opatrenia týkajúce sa nakladania s vojenským materiálom, sankcií a kontrol exportu.

Európske krajiny upozorňujú, že v poslednom čase čelia hybridnej vojne Moskvy proti EÚ, a niektoré presadzujú, aby EÚ obmedzila pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore. „Vyzvedačstvo, propaganda alebo dokonca príprava sabotážnych činov sú hlavnou pracovnou náplňou veľkého počtu ruských ‚diplomatov‘ v Európskej únii,“ uviedli nedávno ministri zahraničných vecí Česka, Dánska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Holandska, Poľska a Rumunska v liste adresovanom šéfovi úniovej diplomacie Josepovi Borrellovi.

16:00 Najvyšší súd v ruskom Tatársku zamietol žiadosť rusko-americkej novinárky žijúcej v Česku Alse Kurmaševovej o prepustenie z väzby. Informoval o tom dnes denník Kommersant s odvolaním sa na jej právneho zástupcu. Ruské úrady vinia novinárku stanice Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL) z toho, že sa v krajine nezaregistrovala ako takzvaná zahraničná agentka.

Kurmaševová, ktorá má ruské aj americké občianstvo, do Ruska odcestovala vlani v máji z rodinných dôvodov. V júni toho istého roku ju pred spiatočným letom zadržali na letisku v Kazani a úrady jej zabavili americký aj ruský pas. Novinárka potom v Rusku čakala na vrátenie cestovných dokladov. V októbri ju úrady obvinili z porušenia zákona o zahraničných agentoch, konkrétne z toho, že sa sama neprihlásila úradom ako takzvaná zahraničná agentka.

Podľa médií ruská justícia viní reportérku tiež zo šírenia „falošných správ“ o ruskej armáde, ako Moskva označuje informácie, ktoré nezodpovedajú oficiálnemu popisu ruskej invázie na Ukrajinu. Konkrétne je Kurmaševová stíhaná za knihu odsudzujúcu konflikt na Ukrajine, nazvanú „Nie vojne. Štyridsať príbehov Rusov, ktorí sa postavili proti invázii na Ukrajinu“, ktorá vyšla predvlani a Kurmaševová sa na nej podieľala.

rusko Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní

15:31 Zákon o prechode Ukrajiny k európskej regulácii roamingu, ktorý ukrajinský parlament schválil v závere mája, podpísal prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. Ide o jednu z podmienok pre to, aby Ukrajinci neplatili dodatočné poplatky pri používaní svojich mobilných telefónov v Európskej únii a aby klienti európskych operátorov neplatili dodatočné poplatky na Ukrajine.

Rokovania o pristúpení Ukrajiny k jednotnej roamingovej zóne sa však ešte len uskutočnia. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

15:25 Ukrajinská armáda podľa prezidenta Volodymyra Zelenského postupne vytláča ruských vojakov z Charkovskej oblasti po tom, ako Moskva 10. mája odštartovala útok na túto oblasť a podarilo sa jej postúpiť desať kilometrov za hranice.

„Naše sily postupne vytláčajú ruských vojakov z Charkovskej oblasti. A ja za to ďakujem každému bojovníkovi a každej jednotke, ktoré si jasne plnia svoje úlohy," povedal Zelenskyj. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Počas jedného mesiaca ofenzívy Moskvy na severovýchode Ukrajiny bolo podľa ukrajinskej armády zabitých alebo zranených 4-tisíc ruských vojakov. Rusko v Charkovskej oblasti stále kontroluje niekoľko dedín v dvoch smeroch, a to v okolí obce Lypci a v okolí mesta Vovčansk.

UA Vojak / UA Armáda / Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?

14:55 Nadácia Integra spolu s ukrajinským partnerom a s podporou štátneho programu rozvojovej pomoci SlovakAid zorganizovali na Ukrajine špeciálny psychosociálny program, ktorá sa zameriava na spracovanie traumy u detí a ich matiek zasiahnutých vojnou. V Černihivskej oblasti na Ukrajine pracovali psychológovia s 280 ľuďmi a v Kyjeve zorganizovali konferenciu pre 250 učiteľov a psychológov. TASR o tom informovala Erika Kremská z Nadácie Integra.

Na dvojtýždenných pobytoch v Černihivskej oblasti pracovali psychológovia s účastníkmi individuálne aj v skupinách. Deti sa venovali aj arteterapii a športovým či kreatívnym aktivitám.

Účastníci uviedli po absolvovaní programu zlepšenie spánku, zníženie úzkosti a depresií. Podľa slov koordinátorky projektu Ivany Čorbovej až 90 percent účastníkov predtým nikdy nevyužívalo psychologickú po­moc.

Nadácia Integra okrem pobytov zorganizovala aj konferenciu pre približne 250 zúčastnených učiteľov a psychológov na tému „Detstvo na pozadí vojny“. Projekt prebiehal od 1. januára do 30. apríla 2024 a bol financovaný z oficiálnej rozvojovej pomoci SR.

14:35 Bývalého profesora politológie na univerzite v estónskom meste Tartu odsúdil v utorok súd v Estónsku na šesť rokov a tri mesiace väzenia za zhromažďovanie informácií v prospech Ruska. Odsúdeným je ruský občan Viačeslav Morozov, ktorý v Estónsku roky pracoval a mal tam povolenie na pobyt, informovalo v utorok Rádio Sloboda (RFE/RL).

Ako uviedli estónske médiá, Morozov bol uznaný za vinného z konania v záujme a v mene cudzej spravodajskej služby proti Estónskej republike. Morozov tak nebol odsúdený za špionáž, ktorá sa trestá vyšším trestom.

Súd v okrese Harju považoval za preukázané, že Morozov v záujme ruských spravodajských služieb výmenou za finančnú odmenu zhromažďoval informácie o vnútornej, obrannej a bezpečnostnej politike Estónska, ako aj o ľuďoch a infraštruktúre s tým spojenej. Tieto informácie odovzdával kontaktným osobám počas svojich návštev v Rusku.

Morozova zadržali začiatkom januára tohto roka. Následne bol vzatý do vyšetrovacej väzby.

Podľa generálneho riaditeľa estónskej služby pre vnútornú bezpečnosť (ISS) Marga Pallosona je Morozovova kauza dôkazom snahy ruských spravodajských služieb preniknúť do rôznych sfér života v Estónsku, vrátane vedeckej sféry.

14:17 Dvaja údajní ruskí špióni zadržaní v roku 2022 v Slovinsku by mohli byť súčasťou širšej výmeny väzňov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Uviedol to americký denník The Wall Street Journal (WSJ), podľa ktorého by do výmeny mohol byť zahrnutý tiež jeho novinár Evan Gershkovich zadrhávaný v Rusku.

Podľa WSJ sa očakáva, že slovinský súd v utajenom procese s údajnými agentmi ruskej rozviedky SVR Arťomomdulcevom a Annou Dulcevovou vynesie rozsudok v najbližších týždňoch. Obžalovaným hrozí za špionáž až osemročný trest väzenia.

Dvojica, ktorá sa vydávala za argentínsky pár, žila s dvoma deťmi školského veku na severe Ľubľany. Ich spravodajským cieľom bola podľa vyšetrovateľov Agentúra EÚ pre spoluprácu energetických regulačných úradov (ACER) so sídlom v slovinskom hlavnom meste. Slovinsko tiež využívali ako základňu pre cesty do Talianska, Chorvátska a ďalších európskych krajín, kde tamojším ruským agentom odovzdávali pokyny z Moskvy.

CIA Čítajte aj Evan Gershkovich čelí obvineniam zo špionáže pre CIA v Rusku, detaily zverejnené

Podľa WSJ bolo Slovinsko za umiestnenie ruských agentov ideálnou voľbou. Má totiž bezvízový styk s väčšinou európskych krajín a zároveň obmedzené možnosti kontrarozviedky. Podobné špionážne dvojice či jednotlivci boli od začiatku rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 odhalené aj v ďalších európskych krajinách vrátane Česka, Grécka, Holandska, Nórska alebo Bulharska.

12:56 Nový výcvikový program poľskej armády zameraný na mládež láka tisícky Poliakov vrátane žien. Na prvom z takýchto letných kurzov, ktorý sa začal minulý týždeň, sa zúčastňuje 3500 Poliakov. Kurzy nazvané Prázdniny v armáde budú tri a účastníkom v podstate ponúknu základný vojenský výcvik. Celkovo sa do nich prihlásilo vyše 11-tisíc ľudí, informuje poľský denník Dziennik Gazeta Prawna (DGP).

Poľská armáda / Poľskí vojaci / Poľský vojak / Čítajte viac Tisícky mladých Poliakov sa hlásia na výcvikové kurzy armády. Prejdú si základnou 'vojenčinou'

12:33 Útok dronov na mesto Azov v Rostovskej oblasti na juhu Ruska, ktorý viedol k vznieteniu zásobníkov s ropnými látkami, bol špeciálnou operáciou ukrajinskej tajnej služby SBU. S odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej tajnej služby o tom v utorok informovala agentúra Reuters.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v utorok ráno oznámil, že v Azove vzplanuli zásobníky s ropnými produktmi a ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie hlásilo požiar jedného z nich.

Nateraz nebolo oficiálne oznámené, na aký objekt drony zaútočili. Na území Azova sa nachádza sklad ropy Azov, pobočka spoločnosti Donnefteprodukt, ako aj rafinéria ropy Azovskij, poznamenal podľa britskej stanice BBC ruský denník Kommersant.

Zdroj BBC tvrdí, že požiar zasiahol ropné sklady Azovskaja a Azovnefteprodukt, ktoré majú spolu 22 „palivových nádrží“.

Vladimir Putin, Moskva, Rusko Čítajte aj V Rusku rýchlo dochádza benzín kvôli útokom na rafinérie, zvýšilo dovoz z Bieloruska

Útoky na ropné rafinérie v Rusku sú tento rok čoraz častejšie. Zdroj stanice BBC na margo toho uviedol, že Ukrajina bude „pokračovať vo vykonávaní“ takýchto útokov, aby znížila „ekonomický potenciál nepriateľa“.

11:57 Ruský vodca Vladimir Putin odvolal štyroch námestníkov ministra obrany a na jedno z uvoľnených miest vymenoval svoju príbuznú Annu Civilovovú. Informuje o tom web Kyiv Independent. Civilovová, ktorá je dcérou Putinovho zosnulého bratranca, bude na ruskom ministerstve obrany zodpovedná za sociálnu a bytovú podporu vojakov. Je šéfkou ruskej uhoľnej ťažobnej spoločnosti JSC Kolmar Group a od roku 2022 sa na ňu vzťahujú sankcie britskej vlády.

Putin minulý mesiac vymenoval za nového ministra obrany Andreja Belousova, ktorý nahradil dlhodobého šéfa rezortu Sergeja Šojgua. Šojgu bol terčom kritiky pre slabý výkon ruskej armády vo vojne na Ukrajine. V apríli zatkli Šojguovho námestníka Timura Ivanova na základe obvinení z prijatia úplatku. Ivanov, ktorý mal na starosti výstavbu vojenských zariadení, je odvtedy vo väzení.

anna putina-2 Čítajte aj Putin sa postaral o praneter. Vymenoval ju za námestníčku ministra obrany. Jej manžel šéfuje rezortu energetiky

11:25 Nemecko čelí hybridným útokom a špionáži predovšetkým z Ruska, ale tiež z Číny, hrozbu pre bezpečnosť krajiny predstavujú tiež islamský extrémizmus, prudký nárast prípadov antisemitizmu a krajnej pravice s ľavicou. Vyhlásila to dnes spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová, keď predstavovala výročnú správu Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV), ako sa oficiálne volá nemecká civilná kontrarozviedka.

Šéf BfV Thomas Haldenwang vyhlásil, že pri hodnotení bezpečnostnej situácie v Nemecku v minulom roku nemožno povedať veľa pozitívneho.

„Našu demokraciu musíme aktívne brániť. Je síce silná, ale pod značným tlakom,“ povedala hneď na úvod Faeserová. „Bezpečnostná situácia zostáva napätá. Brutálny ruský útok na Ukrajinu naďalej ohrozuje bezpečnostné usporiadanie Európy. A strašná eskalácia na Blízkom východe po teroristickom útoku (palestínskeho radikálneho hnutia) Hamasu na Izrael má žiaľ dopady aj pre nás.“ uviedla.

Tusk Čítajte aj Plánovanie atentátov a sabotáži v Poľsku: obžalovaní ruskí špióni zmizli

11:10 Bývalého juhokórejského vojaka, ktorý dobrovoľne bojoval po boku ukrajinských síl, odsúdili v utorok v Soule na 1,5-ročný podmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd ho usvedčil z nelegálneho vstupu na Ukrajinu, a teda porušenia juhokórejského zákazu cestovania do tejto krajiny, informuje TASR podľa agentúry Jonhap.

Bývalý príslušník juhokórejských námorných síl I Kchun, ktorý sa neskôr stal youtuberom, odišiel na Ukrajinu v marci 2022, aby tam v bojoch podporil Kyjev brániaci sa voči ruskej agresii. Do svojej vlasti sa však vrátil už po troch mesiacoch so zraneniami kolena, ktoré utŕžil v bojoch.

Následne bol obvinený z porušenia štátneho zákazu cestovania na Ukrajinu, ktorý Južná Kórea zaviedla vo februári 2022 z dôvodu bezpečnostných obáv vyplývajúcich z vojny s Ruskom.

10:55 Ukrajinskí občania aj s prejdenými dokladmi môžu v Maďarsku získať povolenie na pobyt, kým v krajine platí núdzový stav a ešte pol roka po jeho ukončení. Napísal to dnes na svojom webe portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na nariadenie maďarskej vlády, vydané minulý týždeň.

Núdzový stav maďarská vláda pôvodne vyhlásila kvôli pandémii covidu-19 a potom kvôli vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Odvtedy ho pravidelne predlžuje, naposledy sa tak stalo v apríli, pripomenul denník. Týmto spôsobom teda aj Ukrajinci s cestovnými pasmi, ktorých platnosť vypršala, môžu získať povolenie na pobyt v krajine. Nariadenie sa ale netýka postupov pri získaní maďarského občianstva, dodala Ukrajinska pravda.

Ukrajina v apríli prestala poskytovať konzulárne služby v zahraničí ukrajinským občanom v brannom veku, aby ich prinútila k návratu do vlasti. Tam im však hrozí povolanie do armády, bojujúcej už viac ako dva roky vo vojne rozpútanej Ruskom.

Viktor Orbán Čítajte aj Rana pre Budapešť. Bruselu musí zaplatiť penále 80 miliárd forintov. Neprijateľné, hromží Orbán

10:40 Na 12 rokov väzenia odsúdil vojenský súd v Moskve mladú občianku Ukrajiny, ktorú predtým uznal za vinnú zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde a účasti v „teroristickej organizácii“.

Týchto činov sa Chrystyna Ľubašenková podľa súdu dopustila vlani v máji, keď z reproduktorov z okna svojho prenajatého bytu pri Moskve pustila nahrávku s protivojnovým prejavom a hymnou Ukrajiny a keď v Moskve vypustila balóny s priviazanou s bielo-modro-bielou vlajkou používanou odporcami vojny vedenej Ruskom proti Ukrajine.

Sprostredkovanie protivojnového prejavu a hymny bolo vyšetrovateľmi kvalifikované ako šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Vypustenie modrých a žltých balónov z vyhliadky na Vrabčích horách v Moskve súd označil za prejav príslušnosti odsúdenej k teroristickej organizácii. Bielo-modro-biela vlajka je totiž aj symbolom légie Sloboda Ruska, ktorá na Ukrajine bojuje po boku ukrajinskej armády a ktorú ruské úrady vyhlásili za teroristickú.

Vladimir Putin Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy

Ľubašenková a jej právnik pred súdom vypovedali, že oba skutky spáchala na objednávku, pričom pod prísľubom peňazí.

K ďalším akciám ju objednávatelia nútili vyhrážkami a vydieraním, že jej dve dcéry, ktoré zostali so starými rodičmi vo Švajčiarsku, budú rodine odobrané a pôjdu do detského domova.

Ako napísal spravodajský web Mediazona, Ľubašenková po vypuknutí vojny na Ukrajine ušla so svojimi deťmi a chorými rodičmi z Kyjeva do Švajčiarska, kde jej neskôr náhodný známy sľúbil peniaze na cestu do Moskvy a odmenu za vykonanie protivojnového protestu.

Neskôr mal aj ďalšie požiadavky a keď ich Ľubašenková odmietla, začal sa jej údajne vyhrážať.

Kým advokát pred súdom žiadal zamietnuť prípad pre nedostatok dôkazov o trestnom čine, prokurátor trval na 15-ročnom treste, dodala BBC.

Alexandra Skočilenková, Petrohrad, ruský súd, Moskva, Rusko Čítajte aj Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania

9:15 Nedávny útok ukrajinského dronu zrejme poškodil jednu, možno dve vzácne ruské neviditeľné stíhačky na leteckej základni hlboko v tyle ruského územia. Tento úder poukázal na problém ruského vojenského letectva. Bez ohľadu na to, koľko má lietadiel, musí ich mať niekde zaparkované. A dokonca aj stovky kilometrov hlboko na ruskom území môžu na tieto letecké základne zaútočiť lacné drony, napísal server Business Insider.

ruská základňa, zničená stíhačka Su-57 Čítajte viac Pýcha ruského letectva v troskách: čím Ukrajinci zlikvidovali neviditeľné stíhačky?

8:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a belgický premiér Alexander de Croo v pondelok podpísali memorandum o porozumení s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti pozemnej obrany.

Obe krajiny v rámci tohto memoranda nadobudli po desať percent akcií v spoločnosti John Cockerill Defense, obrannej jednotke belgického výrobcu John Cockerill.

„Táto kapitálová investícia bude čoskoro formálne schválená a zabezpečená uzavretím investičnej dohody a akcionárskej zmluvy, ktoré definujú právny a finančný rámec operácie,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Spoločnosť John Cockerill Defense len pred piatimi mesiacmi podpísala dohodu so švédskou spoločnosťou Volvo o kúpe spoločnosti Arquus, popredného francúzskeho dodávateľa vojenských vozidiel.

„Tento očakávaný nákup prispeje k posilneniu spolupráce medzi Francúzskom a Belgickom v strategickom sektore… proces prebieha už dlhodobo a prechádza fázami potrebnými na jeho uzavretie,“ oznámila strojárska skupina John Cockerill so sídlom v Belgicku.

Prezident Francúzska Macron a belgický premiér de Croo podpísali memorandum o porozumení na okraj mimoriadneho summitu lídrov Európskej únie v Bruseli, na ktorom sa v pondelok diskutovalo o tom, koho nominovať na najvyššie posty EÚ po voľbách do Európskeho parlamentu.

8:15 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 230 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 528 620 ľudí, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 16 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 32 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 974 tankov, 15 307 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 959 delostre­leckých systémov.

8:05 Na ruskom území boli útoku dronov v noci na utorok vystavené ropné zásobníky v meste Azov v Rostovskej oblasti, potvrdil gubernátor Vasilij Golubev. Niektoré zdroje uvádzajú, že horí továreň na výrobu metanolu. Očití svedkovia vypovedali o najmenej piatich mohutných výbuchoch.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie bez špecifikovania dejiska požiaru informovalo, že ho likviduje asi 200 hasičov, do 50 kusov techniky a hasičský vlak. K obetiam na životoch údajne nedošlo. Škody na životnom prostredí údajne tiež nevznikli, dodala britská stanica BBC.

8:00 Ukrajinské letectvo v utorok informovalo, že jeho systémy protivzdušnej obrany zničili všetkých desať dronov, ktoré Rusko vypustilo v noci na utorok do útokov na Ukrajinu.

Ako spresnila agentúra Reuters, drony vypustené z juhu boli zničené nad Záporožskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

6:50 Odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte v utorok vyjadril „opatrný optimizmus“, že sa mu podarí získať podporu Maďarska, ktoré doteraz ešte neodobrilo jeho kandidatúru na post generálneho tajomníka NATO. Uviedol to po rokovaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Bruseli.

„Som opatrne optimistický, pokiaľ ide o Maďarsko,“ povedal pre média Rutte, ktorý je favoritom na post nového šéfa NATO. Nahradiť by mal súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga. Podporu mu už vyjadrilo viacero vplyvných krajín Severoatlantickej aliancie, píše AFP.

Maďarský premiér začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chce, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.

France Obit Delors Čítajte viac Viktor Orbán sa zaťal. Favorit na šéfa NATO cez neho neprejde

Rutte s Orbánom rokovali počas mimoriadneho summitu Európskej rady v Bruseli. Rutteho hovorca pre denník Financial Times ich konverzáciu označil za dobrú a otvorenú.

France Russia Ukraine War EU Summit Čítajte viac Favorit na šéfa NATO má tri prekážky: Orbána, ženu a málo peňazí na armádu

Orbán podľa Rutteho ospravedlnenie nežiadal. Maďarský premiér uviedol, že Rutte by jeho podporu mohol získať, ak bude súhlasiť s minulotýždňovou dohodou medzi Stoltenbergom a Orbánom. Dohodli sa na podmienkach neúčasti Budapešti na pomoci Ukrajine.

Okrem Maďarska nemá Rutte ani podporu Rumunska, pripomína AFP. Bukurešť má vlastného kandidáta na tento post, a to súčasného prezidenta Klausa Iohannisa, ktorému sa na jeseň končí mandát a za prezidenta kandidovať opäť nemôže.

Stoltenbergov mandát vyprší v októbri a jeho nástupcu musí jednohlasne zvoliť všetkých 32 členov Aliancie.

6:45 Viacero nádrží s palivom v meste Azov v ruskej Rostovskej oblasti v utorok ráno zachvátil požiar po tom, čo v tejto oblasti útočili bezpilotné lietadlá.

„Na základe predbežných údajov tam nie sú žiadne obete,“ uviedol v aplikácii Telegram gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie v aplikácii Telegram uviedlo, že oheň sa rozšíril na 5000 kubických metrov. Na hasení sa zúčastňuje niekoľko desiatok hasičov a 21 kusov hasičskej techniky. Reuters nebola schopná tieto informácie bezprostredne overiť. Ukrajina sa k záležitosti bezprostredne nevyjadrila.

Rusko i Ukrajina popierajú útoky na civilné ciele. Kyjev však tvrdí, že jeho útoky na územie Ruska majú podkopať ruské vojnové úsilie ničením vojenskej, energetickej a dopravnej infraštruktúry.

6:35 Až 23 členských krajín NATO by tento rok malo splniť cieľ investovať do obrany najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Povedal to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu.

„Spojenci v rámci NATO tento rok navyšujú výdavky na obranu o 18 percent, povedal Stoltenberg v Bielom dome. "Je to dobré pre Európu a dobré pre Ameriku,“ dodal.

Členské krajiny NATO sa k výdavkom na úrovni dvoch percent HDP zaviazali na summite v roku 2014. Vtedy tento cieľ spĺňali len tri členské krajiny – Británia, Grécku a USA, pripomína AFP. V roku 2021 to bolo šesť krajín, píše agentúra AP.

Americký exprezident Donald Trump, ktorý je súperom súčasného prezidenta Joea Bidena v novembrových prezidentských voľbách, je voči niektorým členským krajinám NATO dlhodobo kritický, pripomína AFP. Vo februári pohrozil, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách ukončí bezpečnostné záruky pre členov aliancie, ak nebudú podľa neho dostatočne finančne prispievať do Aliancie.

Stoltenberg Washington navštívil v súvislosti s júlovým summitom NATO, ktorý sa bude konať v hlavnom meste USA pri príležitosti 75. výročia založenia Severoatlantickej aliancie. Lídri členských krajín by tam mali prijať plán na vzájomne koordinovanú pomoc pre Ukrajinu pod názvom Podporná misia NATO pre Ukrajinu s názvom NSATU.

6:30 Bojaschopní Ukrajinci, ktorí pred vojnou ušli do Nemecka, to budú mať ťažšie. Desaťtisíce z nich tam totiž stále nepracujú a žijú iba zo sociálnych dávok, čo miestnych politikov pohoršuje. Podľa nich je chyba, že Berlín na jednej strane podporuje Kyjev a na druhej strane živí Ukrajincov, ktorí sa nechcú vrátiť domov, aby nemuseli bojovať. Finančnú pomoc pre týchto mužov preto navrhujú obmedziť.

Ukrajina, Čítajte viac Dezertérov živiť nebudeme. Nemci chcú skresať sociálne dávky pre ukrajinských mužov

6:15 Prevažná väčšina Ukrajincov naďalej považuje Volodymyra Zelenského za svojho legitímneho prezidenta, a to aj napriek predĺženiu jeho funkčného obdobia bez volieb, keďže krajina sa od februára 2022 nachádza vo vojnovom stave s Ruskom, informuje tlačová agentúra DPA.

Ako vyplýva z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky v pondelok zverejnil Medzinárodný sociologický inštitút v Kyjeve (KMIS), 70 percent z celkového počtu 2011 respondentov si myslí, že Zelenskyj by mal zostať vo funkcii až do skončenia vojny. Len 22 percent opýtaných bolo proti.

Výsledky sú v rozpore s tvrdením Moskvy, že Zelenského mandát už dávno vypršal a už nie je legitímnym lídrom krajiny, píše DPA.

Zelenského funkčné obdobie by sa bolo oficiálne skončilo 20. mája 2024. Takmer pätina územia Ukrajiny je však okupovaná, čo znemožňuje konanie akýchkoľvek volieb. Zabraňuje tomu tiež vojnový stav zavedený po invázii vo februári 2022.

Podľa prieskumu KMIS je s pôsobením Zelenského vo funkcii prezidenta spokojných 56 percent Ukrajincov, zatiaľ čo nespokojných je 37 percent. V prieskume zo septembra minulého roka Zelenského schvaľovalo 77 percent respondentov.

Celkovo 58 percent respondentov sa vyslovilo za to, aby sa v rokovaniach s Ruskom nerobili žiadne kompromisy. Opačný názor vyjadrilo 30 percent oslovených.

Zároveň sa 65 percent respondentov domnieva, že o cieľoch akýchkoľvek rozhovorov s Ruskom by sa malo konať referendum.

6:10 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok ocenil podporu Severnej Kórey pre ruskú vojnu na Ukrajine a tiež vyjadril tejto krajine podporu zo strany Ruska, informujú agentúry AFP, Jonhap a Reuters.

„Vysoko si ceníme, že Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) pevne podporuje špeciálnu operáciu Ruska uskutočňovanú na Ukrajine,“ uviedol Putin v článku pre severokórejskú štátnu tlačovú agentúru KCNA.

Ruský prezident v utorok pricestuje na štátnu návštevu KĽDR s cieľom posilniť vzťahy medzi týmito dvomi krajinami, pripomína AFP.

Obe krajiny podľa jeho slov aktívne rozvíjajú mnohostranné partnerstvo. Putin pripomenul, že Moskva i severokórejský líder Kim Čong-un na pôde OSN zastávajú rovnakú pozíciu.

Rusko bude podľa Putinových slov v budúcnosti vždy podporovať Severnú Kóreu a obe krajiny svoje vzájomné vzťahy posunú na vyššiu úroveň.

Kremeľ v pondelok oznámil, že Putin uskutoční v dňoch 18. a 19. júna „priateľskú štátnu návštevu“ Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Ide o jeho prvú návštevu tejto krajiny od roku 2000, pripomína AFP.

Severokórejský líder Kim Čong-un vlani v septembri pricestoval na ruský Ďaleký východ, kde absolvoval rokovania s Putinom. Južná Kórea, USA i Ukrajina následne uviedli, že Pchjongjang dodáva Rusku zbrane, ktoré Moskva používa vo vojne na Ukrajine, čo je v rozpore so sankciami OSN voči Rusku. KĽDR však takéto tvrdenia odmieta.

© Autorské práva vyhradené

225 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine