Velenie juhokórejskej armády podľa agentúry Jonhap tvrdí, že demarkačnú líniu prekročilo 20 až 30 severokórejských vojakov. Po varovných výstreloch z juhokórejskej strany sa však stiahli späť na územie KĽDR a juhokórejská armáda nezaznamenala žiadnu ďalšiu podozrivú aktivitu, píše agentúra AP. Vojaci z KĽDR paľbu neopätovali a velenie juhokórejskej armády sa nedomnieva, že by vojaci narušili hranicu úmyselne.
Od začiatku mesiaca ide o už druhé narušenie hranice zo strany vojakov severokórejskej diktatúry. „Naša armáda pozorne sleduje severokórejské vojenské aktivity v prihraničnej oblasti a zároveň sa chráni pred náhodnými situáciami,“ uviedol generálny štáb juhokórejskej armády vo vyhlásení. Podľa Soulu Severná Kórea zvyšuje stavebnú činnosť v pohraničných oblastiach na fronte, inštaluje napríklad protitankové prekážky, spevňuje cesty a kladie míny. Cieľom severokórejských aktivít v oblasti hraníc je pravdepodobne sťažiť severokórejským civilistom alebo vojakom útek na juh, vedenie v Pchjongjangu sa tak snaží posilniť kontrolu nad svojím obyvateľstvom, uviedol štáb juhokórejskej armády.
Čítajte viac Soul pozastavuje platnosť vojenskej dohody s KĽDRPri ďalšom incidente v demarkačnej zóne zaznamenala severokórejská armáda niekoľko strát v dôsledku výbuchu mín, uviedla podľa agentúry AFP juhokórejská armáda.
Čítajte viac KĽDR má nový salvový raketomet, Kim dozeral na ostrý testHraničné pásmo medzi KĽDR a Južnou Kóreou tvorí štyri kilometre široké demilitarizované pásmo, ktoré delí na dve rovnako široké časti demarkačnej línie. Oba štáty sú oficiálne stále vo vojnovom stave, keďže vojnu v rokoch 1950 až 1953 ukončilo len prímerie.
Do KĽDR má utorok pricestovať ruský prezident Vladimir Putin. Návštevu juhokórejské úrady pozorne sledujú kvôli obavám z rastúcej vojenskej spolupráce medzi Ruskom a KĽDR. Panujú obavy, že by Moskva mohla KĽDR pomôcť s jadrovým programom či vývojom balistických rakiet výmenou za dodávky munície a striel pre ruskú armádu, ktorá už viac ako dva roky bojuje na Ukrajine.
V článku, ktorý Putin poskytol severokórejskej tlači, ruský prezident tvrdí, že chce posilniť vzťahy s KĽDR. Vyzval napríklad na vytvorenie obchodných a platobných systémov, ktoré by dokázali obísť západné sankcie. Tie Putin opisuje ako „nelegálne a jednostranné reštrikcie“. O niektorých sankciách voči KĽDR rozhodla v minulých rokoch Bezpečnostná rada OSN, ktorej je Rusko stálym členom s právom veta. V marci však Moskva v rade zablokovala rezolúciu, ktorá by opäť o rok predĺžila prácu panelu expertov, ktorí na dodržiavanie sankcií OSN dohliadajú. KĽDR Putin tiež poďakoval za podporu ruskej vojny na Ukrajine.