Pripomeňme najprv, že Klarsfeld sa narodil v septembri 1935 v Bukurešti židovským rodičom, ale v Rumunsku nevyrastal, pretože rodina sa ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny odsťahovala do Francúzska. Jeho skrývajúca sa mama prežila holokaust, naopak, otca zabili v nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz, ktorý sa nachádzal na poľskom území okupovanom Nemcami. Malý Serge, ktorý unikol pred gestapom, zostal nažive v sirotinci, v ktorom sa podarilo utajiť jeho židovský pôvod.
Klarsfeld sa podujal pátrať po nacistických príšerách spolu so svojou manželkou Beatou Klarsfeldovou. Táto rodáčka z Berlína, ktorá má 85 rokov, je Nežidovka, otca mala príslušníka wehrmachtu, ale stala sa z nej protinacistická aktivistka. Ich najväčším úlovkom bol Klaus Barbie. Mäsiara z Lyonu (ako prezývali šéfa gestapa v tomto francúzskom meste) Klarsfeldovci vypátrali v roku 1971. Odhalili, že niekdajší esesák žije v Bolívii, ktorá ho neskôr vydala na trestné stíhanie do Francúzska, kde ho odsúdili na doživotie.
Obaja ukončili pátracie aktivity, keď bolo jasné, že už nikto z hlavných páchateľov nemôže byť nažive. Neodmlčali sa však. Na jar 2017 v denníku Libération zverejnili text, v ktorom varovali pred prezidentskou kandidátkou krajnej pravice. Apelovali na voličov, aby v druhom kole volieb určite odovzdali svoj hlas Emmanuelovi Macronovi, pretože Marine Le Penová bola z ich pohľadu neprijateľná.
Klarsfeldovci napríklad poukázali na jej slová, ktorými poprela zodpovednosť kolaborujúcich Francúzov za brutálne zatýkanie 13-tisíc Židov v lete 1942 v Paríži. Klarsfeld mal Le Penovú v zuboch už predtým: „Treba bojovať proti demagógom, ako je ona," zdôraznil napríklad v roku 2015 pre televízny kanál France 24.
S odstupom rokov však názor Klarsfelda na stranu, v ktorej patrí hlavné slovo Le Penovej, vyzerá celkom inak. (Už nie je šéfka Národného združenia, funkciu prenechala mladému Jordanovi Bardellovi, ktorý je však považovaný za jej bábku, pričom v roku 2027 by znovu chcela kandidovať v prezidentských voľbách.)
Čítajte viac Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?Klarsfeld tvrdí, že Národné združenie, ktoré sa predtým niekoľko desaťročí volalo Národný front, takpovediac prešlo pubertou a podporuje Židov. „Budem hlasovať za Národné združenie. Na osi môjho života sa nachádza obrana prenasledovaných Židov, obrana Izraela, a som konfrontovaný s extrémnou ľavicou s náznakmi antisemitizmu i s násilným antisemitizmom," uviedol Klarsfeld pre televíznu stanicu TF1. Za nebezpečnú krajnú ľavicu považuje stranu Nepoddajné Francúzsko, o ktorej povedal, že je jednoznačne protižidovská. Naopak, Národné združenie už vníma viac-menej ako štandardnú politickú stranu, ktorá stojí po boku francúzskych Židov i židovského štátu.
Čítajte viac Francúzsky exprezident chce zachraňovať Macrona, ktorý ho vytlačil z Elyzejského palácaTreba poznamenať, že Klarsfeld nie je obdivovateľ Le Penovej, skôr by sa dalo povedať, že ju toleruje ako akceptovateľnú političku aj s jej Národným združením. „Uľavilo sa nám, nehovorím, že sme šťastní, ale uľavilo sa nám, keď sme ju počuli odsúdiť Pétaina i zatýkanie v Paríži v roku 1942, a že sa postavila za Izrael," podotkol Klarsfeld, ktorý nepriamo povedal, čo si myslí aj jeho manželka. (Generál Philippe Pétain bol hlavný kolaborant vichystického Francúzska pod dohľadom Adolfa Hitlera.)
A prečo vlastne Klarsfeld urobil politickú obrátku? V žalúdku mu leží Nepoddajné Francúzsko, ktoré prejavuje prílišné sympatie s Palestínčanmi v Gaze, odkiaľ pochádzali teroristi, ktorí v októbri minulého roku povraždili stovky nevinných civilistov v židovskom štáte. Predstavitelia krajnej ľavice sa dokonca nezúčastnili ani na pochode proti antisemitizmu, ktorý sa po masakre v Izraeli uskutočnil v uliciach Paríža.
Pochopiteľne, že Le Penová po výrokoch Klarsfelda neskrýval nadšenie. „Je chvíľa, keď seba potrebujeme nájsť, aby sme odmietli hrozbu, ktorú stelesňuje istá ľavica čo zradila svoju dušu a svoju dôstojnosť," napísala na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Samozrejme, že úplne opačne reagovali predstavitelia Nepoddajného Francúzska. Poslanec Manuel Bompard odkázal Klarsfeldovi, že sa mýli. „Náš boj proti antisemitizmu, rasizmu a strachu z moslimov sa nachádza v našom srdci," zdôraznil pre televíziu BFMTV, keď ubezpečil, že krajných ľavičiarov nie je možné obviňovať z netolerancie alebo až z nenávisti k Židom.
Treba ešte doplniť niekoľko faktov, aby človek mal úplný obraz o zmýšľaní Klarsfelda. (Niektoré médiá za hranicami Francúzska jeho ďalšie slová vynechali.) Lovec nacistických zločincov poznamenal, že v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu nehlasoval za Národné združenie. Vo francúzskych parlamentných voľbách to nepochybne zase urobí v ich prvom kole (národné voľby budú dvojkolové – 30. júna a 7. júla). Klarsfeld povedal, že svoj hlas odovzdá krajnej pravici v prípade, že v jeho volebnom okrsku by v druhom kole volieb vzniklo riziko víťazstva kandidáta Nepoddajného Francúzska.
Postoj Klarsfelda neunikol ani pozornosti znalcov dejín. Významný historik Laurent Joly, ktorý sa venuje ére holokaustu, netají svoje zdesenie: „Klarsfeld vyzýva hlasovať za Národné združenie v prípade druhého kola volieb proti Nepoddajnému Francúzsku! Je to hrozne smutné a podľa mňa ide o ťažkú chybu," napísal na sociálnej sieti Facebook.
Je Klarsfeld so zmeneným názorom na krajnú pravicu osamotený medzi Francúzmi židovského pôvodu? Nie.
Noviny Le Monde ešte pred eurovoľbami zverejnili prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplynulo, že 18 percent francúzskych Židov sa chystalo odovzdať svoj hlas Národnému združeniu. Dôvod? Sympatizujú zrejme hlavne s plánmi dôrazného postupu lepenovcov proti ilegálnemu prisťahovalectvu z moslimských krajín a s oveľa tvrdšímo krokmi štátu voči islamistom žijúcim vo Francúzsku, čo je prostredie, kde vzniká podhubie terorizmu vrátane nenávisti k Židom.
Je krajná pravica vo Francúzska iná v porovnaní s podobnými politickými silami inde v Európe?
Áno. Jej členovia nie sú zrkadlom napríklad bezduchých nacionalistov s rasistickým zmýšľaním, ktorí velebia prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Ani ako radikáli zo strany Alternatíva pre Nemecko, z ktorých mnohí by sa nepochybne radi videli v období nacizmu. Ani ako extrémisti v Španielsku, ktorí nevidia nič zlé na niekdajšom diktátorskom režime, na čele ktorého stál generál Francisco Franco.
V niečom sa Le Penová zmenila. Už nie je verná kópia svojho otca Jeana-Marieho Le Pena, ktorý v roku 1972 založil Národný front (terajšie Národné združenie). Nenávistného politického matadora, ktorý má už 95 rokov, pred deviatimi rokmi vylúčila zo strany (v tom čase mal funkciu čestného predsedu).
Le Pen sa vysmieval Židom, nemal ich rád, zľahčoval holokaust (čo z jeho úst vychádzalo kedysi, zaznelo by istotne aj teraz). Tvrdil napríklad, že až šesť miliónov Židov nemohlo byť zavraždených počas druhej svetovej vojny. Naopak, Le Penová sa od akéhokoľvek antisemitizmu dôrazne dištancovala. Nevedno však, či účelovo, aby o nej mohli hovoriť ako o „normálnej političke", alebo v nej aspoň štipka antisemitizmu zostala…