Zatiaľ bez dohody
Schôdzka lídrov európskej dvadsaťsedmičky bola neformálna a nezrodila sa na nej žiadna dohoda. Tá sa očakáva na riadnom summite na budúci týždeň. No je už jasné, kto sú kandidáti na najvyššie posty v rámci EÚ. Na čele Európskej komisie (EK) chce pokračovať jej súčasná šéfka Ursula von der Leyenová, ktorá zastupuje ľudovcov. Európsku radu by mohol viesť bývalý socialistický premiér Portugalska António Costa. A diplomaciu únie by rada riadila liberálna estónska premiérka Kaja Kallasová.
S ľuďmi do všetkých týchto pozícií musí súhlasiť Európska rada. Sú to vrcholní predstavitelia členských štátov a o obsadení postov môžu rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že kandidátka či kandidát prejdú, ak budú mať minimálne podporu 55 percent členských štátov, teda 15, ktoré majú spolu 65 percent obyvateľov EÚ. Je tiež nevyhnutné, aby šéfku alebo šéfa EK odobril Európsky parlament. Po voľbách doň zasadne 720 poslancov a frakcie ľudovcov, socialistov a liberálov v ňom budú mať spolu väčšinu 420 hlasov
Povedú teda najbližších päť rokov úniu von der Leyenová, Costa a Kallasová? V minulosti sa neraz stalo, že favoriti na hlavné funkcie v EÚ vyšli naprázdno. Nie je to vylúčené ani teraz, ale zdá sa, že na trojici mien by sa nakoniec členské krajiny mohli zhodnúť, respektíve sa nenájde dosť štátov, ktoré by mohli nominantov zablokovať.
Slovenská vláda sa však netají tým, že má výhrady a za podporu kandidátov niečo požaduje, čo Pellegrini v Bruseli označil za bežný postup. Vyzerá to tak, že najmenší problém má zostava Smer-Hlas-SNS s von der Leyenovou. Ale ani v jej prípade nepovedal Pellegrini priamo áno na otázku Pravdy, či s ňou vláda súhlasí.
„Budeme o tom hovoriť na riadnom summite o týždeň a musíte odo mňa očakávať nejakú taktiku,“ reagoval prezident. Podľa neho je cieľom vlády, aby v novej komisii získal Maroš Šefčovič pozíciu podpredsedu so silným ekonomickým portfóliom.
V prospech slovenského eurokomisára hovoria dlhoročné skúsenosti, veď je najdlhšie slúžiacim členom EK v histórii. Šefčovič má zároveň s von der Leyenovou dobré vzťahy. Nie je však isté, či skutočne dosiahne na dôležitý post, keďže vláda v Bratislave rieši s eurokomisiou veci týkajúce sa možného porušovanie zásad právneho štátu.
„Nemôžem teraz cez médiá vyjadriť všetkým podporu a potom sa snažiť pre Maroša Šefčoviča vybojovať nejakú pozíciu. Rešpektujeme rozloženie síl. No podporu vyjadríme jednotlivým menám až vtedy, keď budeme vedieť, čo za to Slovensko dokáže vybojovať. Či už je to pani von der Leyenová alebo niekto iný, my chceme vidieť, aké bude postavenie Slovenska, či bude zodpovedať tomu, aké skúsenosti má Maroš Šefčovič a čo nám môže Európska únia alebo budúca eurokomisia ponúknuť,“ uviedol Pellegrini.
Slovensko podporí holandského premiéra Rutteho za šéfa Severoatlantickej aliancie
Slovensko podporí kandidatúru holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO. Uviedol to v Bruseli prezident Peter Pellegrini. Hlava štátu povedala, že Rutte má ako budúci šéf Severoatlantickej aliancie pomôcť zaistiť ochranu vzdušného priestoru Slovenska. Pellegrini okrem toho holandského politika požiadal, aby po zvolení do novej funkcie zohľadnil geografický princíp pri obsadzovaní pozícií v NATO na nižších úrovniach riadenia. Okrem Holanďana má o post generálneho tajomníka aliancie záujem aj rumunský prezident Klaus Iohannis. Šéfa NATO vyberajú členské krajiny jednomyseľne. Po vyjadrení Pellegriniho sa ešte čaká na to, či Rutteho bude naďalej blokovať Maďarsko, ale zdá sa, že aj Budapešť ustúpi.
Návrat Smeru a Hlasu k socialistom?
Jasnejšie výhrady vyjadril prezident ku Costovi a Kallasovej. V prípade portugalského expremiéra je vraj problém v tom, že podporoval zmrazenie členstva Smeru a Hlasu v Strane európskych socialistov. Bude musieť ľavica prijať dve slovenské vládne strany späť, inak Costa nebude môcť rátať s hlasom Bratislavy?
„Mojou úlohou teraz nie je lobovať za to, aby sa niektoré politické strany vrátili do nejakých frakcií. Ale aj tu vládne jednoducho rozloženie síl na základe politických rodín a na Slovensku, či sa to niekomu páči alebo nie, máme legitímne demokraticky zvolenú sociálno-demokratickú vládu na čele s premiérom, ktorý pochádza zo sociálno-demokratickej strany a druhý najsilnejší politický partner vo vláde Slovenskej republiky je takisto sociálno-demokratická strana,“ vyhlásil Pellegrini, podľa ktorého je normálne, že by sa Costa mal usilovať napraviť si vzťahy zo Slovenskom, ktoré sú údajne pošramotené.
Návrat Smeru a Hlasu do eurosocialistickej organizácie by znamenal, že ľavica by mala päť miest v Európskej rade namiesto súčasných štyroch. No sociálni demokrati vyčítali slovenským stranám spoluprácu s nacionalistickou SNS a na tom sa nič nezmenilo.
Čítajte viac Estónska premiérka sa pýta Fica a Orbána: Čo chcete, ak sa vám nepáči pomoc pre Ukrajinu?
Čo sa týka postu šéfa diplomacie EÚ, vláde v Bratislave očividne do oka nepadla estónska premiérka Kallasová. Tá je známa svojím jednoznačným postojom k ruskej agresii.
„Ak nepomôžeme Ukrajine, tak aká je v skutočnosti alternatíva? Že Rusko vyhrá. Čo bude potom? Prečo si myslíte, že potom budeme v bezpečí, keď zabudneme na Ukrajinu a nebudeme ju práve teraz podporovať? To je otázka, na ktorú v podstate neodpovedajú. Takže si myslím, že sa musíme ďalej rozprávať,“ povedala Kallasová vlani v októbri na summite EÚ na adresu premiéra Fica a maďarského predsedu vlády Viktora Orbána.
„Ak si chce estónska premiérka získať širokú podporu lídrov, mala by asi nejakým spôsobom prezentovať svoje videnie svetovej politiky. Lebo zatiaľ je to jej premiérsky postoj, ktorý je logický vo vzťahu k tomu, že susedí s krajinou, ktorá je agresorom na Ukrajine, alebo teda je v tej časti, kde sa cíti extrémne ohrozená. Možno tomu prispôsobuje rétoriku, ale my sme sa zhodli s premiérmi a prezidentmi, že dnes svetová politika nie je len o Rusku a Ukrajine. Máme Izrael, Gazu, máme iné časti sveta, ktoré majú problémy, alebo ktoré sa začínajú rozvíjať takým tempom, že ak s nimi nebudeme mať naozaj dobré vzťahy, tak máme problém. Potrebovali by sme od nej počuť, ako si predstavuje, že bude európska ministerka zahraničných vecí na všetky štyri svetové strany,“ dodal Pellegrini.