Tá rieka sa volá Tuman, po rusky Tumannaja, po kórejsky Tumangang a po čínsky Tchu-men ťiang. Je vyše päťsto kilometrov dlhá, tečie prevažne po čínsko-sverokórejskej hranici a až posledných 17 kilometrov pred ústím do Japonského mora preteká medzi Ruskom a KĽDR.
Historicky celá táto oblasť patrila Číne. Až pekinská konvencia, ktorá v roku 1860 dala bodku za druhou ópiovou vojnou, prinútila oslabenú Ríšu stredu postúpiť územie vo Vonkajšom Mandžusku cárskemu Rusku. Táto obrovská oblasť ohraničená Amurom a Japonským morom a na juhu riekou Tuman dnes predstavuje celý ruský Prímorský kraj a juhovýchodnú časť Chabarovského kraja.
Čína už pol druha storočia túži po priamom prístupe k Pacifiku. Jej sen po dlho narážal na nepochopenie zo strany Moskvy a Pchjongjangu. Čínske lode sa tak môžu plaviť po rieke len po dedinu Fang-čuan a na dolný tok, ktorý by im umožnil voľný prístup k moru, potrebujú špeciálne povolenie od Ruska a Severnej Kórey. Väčším plavidlám na poslednom 15-kilometrovom úseku navyše stojí v ceste Most priateľstva vybudovaný na hraniciach Ruska a KĽDR ešte v polovici minulého storočia.
Pozorovatelia očakávajú, že počas terajšej návštevy Putina v Pchjongjangu sa začnú lámať ľady. „Čína, Rusko a Severná Kórea môžu čoskoro začať diskutovať o tom, ako umožniť lodiam plaviť sa po hraničnej rieke do Japonského mora,“ napísal magazín Nikkei Asia.
Foto: SITA/AP, Wikipedia
Tento anglojazyčný japonský týždenník vo svojej prognóze vychádza zo záverečného vyhlásenia, ktoré minulý mesiac po pekinských rokovaniach prijali Putin a Si. Zahrnuli do neho totiž aj zmienku , že obe krajiny sa zapoja do „konštruktívneho dialógu“ so Severnou Kóreou o rieke Tuman.
Šéf Kremľa navštívil severokórejskú metropolu prvý raz po 24 rokoch.
Čína v uplynulých rokoch opakovane naliehala na Rusko a Severnú Kóreu, aby umožnili čínskym plavidlám voľne sa plaviť po rieke do Japonského mora, pričom navrhla vytvorenie špeciálnej ekonomickej zóny pozdĺž jej brehov.
„Rusko sa tejto myšlienke zdráhalo v obave, že by to zvýšilo vplyv Číny v severovýchodnej Ázii. Jeho postoj sa však mení s tým, ako sa mení dynamika moci medzi Moskvou, Pekingom a Pchjongjangom,“ píše Nikkei Asia.
V dôsledku západných sankcií prijatých po invázii na Ukrajinu v roku 2022 je Rusko čoraz viac závislé od obchodovania s Čínou. Jeho vývoz energetických nosičov do Číny sa od začiatku ukrajinskej vojny výrazne zvýšil. Moskva sa tiež spolieha na Peking v oblasti elektronických súčiastok a automobilov. Dovoz z Číny sa v uplynulom roku zvýšil o 37 percent.
Sankcie tiež zblížili Rusko a Severnú Kóreu . Pchjongjang podľa odhadu Soulu dodal Moskve od začiatku vojny na Ukrajine najmenej 4,8 milióna delostreleckých granátov, výmenou za to dostal popri fosilných palivách a potravinách aj technológie na realizáciu špionážneho satelitného programu.
Putin sa počas návštevy KĽDR bude snažiť o užšiu bezpečnostnú spoluprácu s Pchjongjangom, najmä pokiaľ ide o dodávky vojenského materiálu, predpovedá ruský exilový analytik Iľja Abišev.
„Keďže vojna na Ukrajine vstupuje do zdĺhavého štádia, Rusko intenzívne hľadá dodávateľov zbraní v mnohých krajinách sveta. Severná Kórea sa ukázala ako ideálny partner. Vysoko militarizovaná ekonomika jej umožnila vytvoriť jeden z najväčších svetových arzenálov granátov a rakiet, čo je presne to, čo ruská armáda teraz najviac potrebuje. Mnohé severokórejské zbrane boli navyše vyvinuté na základe starých sovietskych modelov, používajú rovnaké kalibre, a preto sú kompatibilné s modernou ruskou vojenskou technikou. Niektoré z nich sú takmer presnými kópiami ruských modelov – napríklad severokórejská raketa KN-23, ktorú už Rusko odpálilo na Ukrajinu, je veľmi podobná ruskej 9M723 pre operačno-taktický komplex Iskander-M,“ cituje experta spravodajský portál britskej BBC.
Ani embargo, ktoré medzinárodné spoločenstvo uvalilo na KĽDR pre jej vojenský jadrový program, obchodovanie Moskvy s Pchjongjangom nedokáže ohroziť.
Čítajte viac Čo chce Peking od Moskvy? Čínsky expert: Rusko vojnu prehrá
„Obe krajiny čelia takým prísnym sankciám, že je ťažké ich vystrašiť nejakými novými obmedzeniami. Spoločná pozemná a námorná hranice súčasne zjednodušuje logistiku zásobovania a znemožňuje zachytávať kontajnery, v ktorých sa v rozpore s rezolúciami OSN prepravujú zbrane a strelivo,“ poznamenal Abišev.
Wang Wen, dekan Inštitútu finančných štúdií Renminskej univerzity je presvedčený, že Severná Kórea, ktorá je tiež závislá od Pekingu a intenzívne prehlbuje svoje vzťahy s Kremľom, bude s čínskou požiadavkou na voľné sprístupnenie dolného toku Tumenu súhlasiť. A to napriek tomu, že projektu môže dočasne padnúť za obeť aj Most priateľstva, kadiaľ prechádza jediná železničná spojnica medzi Ruskom a Severnou Kóreou.
Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...
Jeho konštrukcia sa klenie nad hladinou hraničnej rieky iba vo výške sedem metrov a tvorí tak prekážku pre väčšie plavidlá s ktorými Čína počíta. Peking preto zvažuje možnosť zbúrania mosta a plánuje tiež prehĺbenie a rozšírenie rieky na jej dolnom toku.
"Umožnenie plavby väčším plavidlám zlacní prepravu čínskych tovarov po mori a podporí obchodnú výmenu so severovýchodnou Áziou vrátane Japonska a Južnej Kórey,“ povedal Wang.
Čítajte viac Putin daroval Kimovi luxusnú limuzínu Aurus. Porušil tým rezolúciu OSN
Zmena by ale mohla výrazne ovplyvniť aj bezpečnosť v regióne. Rusko-čínske a rokovania o rieke Tuman a ich perspektívne rozšírenie na trojstranné za účasti KĽDR, vyvolávajú podľa Šisako Masuovej, profesorky na univerzite v Kjúšu, vážne obavy v Tokiu. .,,Prístup do Japonského mora budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou aj čínske lode pobrežnej stráže," povedala expertka pre Nikkei Asia. „Čína si robí nárok na ostrovy Senkaku a jej lode by mohli získať prístup na sporné územie, čo znamená, že japonská pobrežná stráž bude musieť zvýšiť svoje sily v regióne,“ dodala.
Vzťahy Moskvy a Pekingu v minulosti vážne zaťažovali územné spory. V sovietskych časoch medzi oboma susedmi prepukli aj ostré prihraničné boje. Putin ale už pred časom súhlasil s odstúpením ostrovov Tarabarov, Vinogradov, Korejskij, Romaškin a časti ostrova Boľšoj Ussurijskij na rieke Amur Číne.
Veľký Ussurijský ostrov leží v ústí rieky Ussuri do rieky Amur. Na ostrov si desaťročia robili nároky Rusko a Čína. Spor sa podarilo vyriešiť až v roku 2008. Západná časť ostrova odvtedy patrí Číne, východná Rusku.
Moskva však prešla mlčaním, keď vlani v auguste predstavila čínska štátna kartografická služba súbor máp, kde bol celý ostrov Veľký Ussurijskij priradený k čínskemu územiu. Vo vysvetlivke k mape sa uvádzalo, že bola „vypracovaná v súlade s národnými normami pre návrh hraníc v Číne a ďalších krajinách po celom svete“.
Čítajte viac Čína „zabrala“ ruský ostrov. Putin neurobí nič, myslí si expert
„Kremeľ rozhodne venuje veľkú pozornosť čínskym mapám – najmä tým oficiálnym – ktoré tvrdia, že ruské územie v skutočnosti patrí Číne. No, ak je aj Putin nahnevaný, nemôže sa nahlas sťažovať, keďže Moskva sa v dôsledku západných sankcií stala závislou od ekonomických vzťahov s Pekingom,“ reagoval pre magazín Newsweek expert na ruskú zahraničnú politiku Mark Katz z Univerzity Georgea Masona.