Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 847 dní
- Objatia Putina s Kimom pozorne sleduje Si. Chce od nich rieku
- Lotyšsko stavia na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom prekážky a protitankové priekopy. Niektoré cesty rozkopali
- Rusko a KĽDR majú novú zmluvu. Podpísali dohodu o strategickom partnerstve
- V Rusku stíhaju viac ako 10-tisíc ľudí, lebo odmietajú bojovať proti Ukrajine. Tisíce vojakov dezertovalo
- Na Rusov chodíme, ako na ryby: Tajné ukrajinské komando prvýkrát verejne prehovorilo
Čítajte viac 846. deň: Ukrajinská armáda podľa Zelenského vytláča okupantov pri Charkove. Ruský Azov zachvátili plamene
21:17 Ukrajinské úrady založili národný register pre dokumentovanie prípadov sexuálneho násilia údajne spáchaného ruskými silami. Oznámila to v stredu námestníčka ukrajinského generálneho prokurátora Viktorija Litvinovová.
Register vznikol z pilotného projektu, vďaka ktorému sa v neprítomnosti už podarilo usvedčiť piatich ľudí. Bližšie informácie o týchto prípadoch však Litvinovová odmietla poskytnúť. „Predtým sme museli sami navštevovať územia, na ktorých sa bojuje. No teraz nás ľudia, jednotlivci, ktorí zažili sexuálne zneužívanie, vyhľadávajú pre informácie,“ uviedla prokurátorka.
Podľa Litvinovovej od začiatku invázie zatiaľ zaevidovali 303 prípadov sexuálneho násilia spojeného s konfliktom. Z týchto prípadov sa 112 týkalo mužov a 191 žien. Niektoré obete pritom zažili aj viacero sexuálnych útokov. Podľa vládnych predstaviteľov by mohol byť tento register v budúcnosti použitý pri vymáhaní finančných kompenzácií z Ruska pre obete.
Iniciatívu spojenú so založením registra ohlásili na Medzinárodný deň eliminácie sexuálneho násilia, pričom ju podporujú agentúry OSN i niekoľko západných vlád.
Massimo Diana z Populačného fondu OSN (UNFPA) upozornil na to, že skutočný počet obetí sexuálneho násilia bude v skutočnosti oveľa vyšší než počet evidovaný v registri. „Toto násilie je páchané na ženách a dievčatách, na mužoch a chlapcov. Nikto nie je oslobodený od rizika tohto ohavného činu,“ uviedol Diana.
UNFPA pomáha tiež so zriadením 12 podporných centier pre obete domáceho násilia a sexuálnych útokov po celej Ukrajine.
Na zvýšenie povedomia o tomto programe a na posmelenie obetí, aby sa nebáli prihlásiť, zorganizovali podujatie v galérii v Kyjeve. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanišynová na ňom odhalila maľbu, ktorá ma symbolizovať nádej, že všetky obete môžu zanechať svoje traumy v minulosti. (tasr, ap)
20:49 Ruský prezident Vladimir Putin pochválil Vietnam za jeho „vyvážený“ postoj ku konfliktu na Ukrajine v komentári zverejnenom v stredu v novinách komunistickej strany, v ktorom písal aj o energiách a obchode.
V článku v novinách Nhan Dan načasovanom na Putinovu návštevu Vietnamu pochválil šéf Kremľa túto komunistickú juhoázijskú krajinu za podporu „pragmatického spôsobu riešenia krízy“ na Ukrajine.
Vietnam oficiálne zaujíma neutrálnu zahraničnú politiku vo svojich vzťahoch k veľkým svetovým mocnostiam a Rusko neodsúdil za jeho inváziu na Ukrajinu.
Putin má pricestovať do Hanoja v noci a vo štvrtok sa plánuje stretnúť s lídrami Vietnamu. Ide o jeho prvú návštevu tejto krajiny od roku 2017, keď sa vo Vietname zúčastnil na summite Združenia pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC).
Ruský prezident v článku uviedol, že Rusko a Vietnam majú spoločné podobné názory aj na situáciu v ázijsko-pacifickom regióne. Pozícia Vietnamu v súvislosti s Juhočínskym morom sa pritom líši od pozície Číny, ktorá si nárokuje takmer celé toto more vrátane ropných a plynových polí vo výlučnej ekonomickej zóne Vietnamu, kde ťažia ruské spoločnosti.
Energetika je podľa Putina strategicky významnou oblasťou spolupráce medzi Vietnamom a Ruskom. Ruský prezident odkazoval práve na spoluprácu v oblasti fosílnych palív v Juhočínskom mori a na severe Ruska.
Šéf Kremľa v článku tiež spomenul iniciatívu na založenie Centra jadrovej vedy a technológií vo Vietname s podporou ruskej jadrovej agentúry Rosatom. Putin okrem toho v novinách poukázal na pokrok Vietnamu v oblasti financií a obchodu a na zvýšenie bilaterálneho obchodu medzi Ruskom a Vietnamom, ktorý je veľkým dovozcom ruských zbraní. (reuters, tasr)
19:12 Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu uviedol, že Severná Kórea pomáha Rusku zabíjať ukrajinských civilistov, a vyzval na väčšiu medzinárodnú izoláciu oboch krajín. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Niet pochýb o tom, že Severná Kórea dnes aktívne spolupracuje s Ruskom vo vojenskej oblasti a zámerne poskytuje zdroje na masové vraždenie Ukrajincov,“ povedal Podoľak.
Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un podpísali v stredu v Pchjongjangu zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami. Táto nová zmluva nahrádza základné dokumenty medzi Ruskom a Severnou Kóreou, podpísané v rokoch 1961, 2000 a 2001.
Spojené štáty a ich spojenci tvrdia, že Severná Kórea poskytuje Rusku muníciu a rakety, ktoré sú následne použité na Ukrajine. Kyjev hlásil nález úlomkov severokórejskej munície na bojisku.
Dodávky delostreleckej munície z KĽDR do Ruska pomáhajú Moskve udržiavať „vysokú intenzitu útokov“, uviedol Podoľak. „To má vplyv na priebeh udalostí vo vojne a výrazne zvyšuje počet civilných obetí,“ dodal.
Poradca zároveň kritizoval „absolútnu neschopnosť“ medzinárodných sankcií voči Rusku a Severnej Kórei. „Je zrejmé, že reštriktívne opatrenia uvalené na Rusko a Severnú Kóreu nestačia. Potrebujeme prísnejší prístup k skutočnej izolácii,“ zdôraznil.
18:35 Hasiči naďalej bojujú s požiarom, ktorý vypukol v ruskej Rostovskej oblasti v utorok po nočných útokoch dronmi. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na miestne úrady.
Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v utorok skoro ráno oznámil, že v meste Azov po útoku dronmi začali horieť nádrže s pohonnými hmotami. Oheň sa rozšíril na plochu 3200 štvorcových metrov.
Útok uskutočnila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), píše Reuters s odvolaním sa na zdroj z prostredia ukrajinských tajných služieb. Zásahové zložky podľa jeho vyjadrení do utorka popoludnia neboli schopné požiar uhasiť.
Kyjev podobné útoky na ruské energetické zariadenia uskutočnil aj v minulosti, pripomína agentúra AFP. Tvrdí, že sú to oprávnené ciele, pretože poskytujú palivo pre ruskú armádu. Rusko takisto počas svojej invázie uskutočnilo desiatky útokov na ukrajinské elektrárne, čím oslabilo energetickú sieť tejto krajiny.
16:28 Ruský vodca Vladimir Putin v stredu povedal, že Rusko a Severná Kórea spoločne bojujú proti hegemónii USA. Severokórejskému lídrovi Kim Čong-unovi sa poďakoval za vyvážený postoj jeho krajiny k Ukrajine.
„V súčasnosti spoločne bojujeme proti ‚hegemonistickým a neokolonialistickým‘ praktikám Spojených štátov a ich satelitov,“ povedal Putin. AFP sa odvolala na prezidentove vyjadrenia sprostredkované ruskými štátnymi tlačovými agentúrami.
Rastúca spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom spôsobuje znepokojenie v Južnej Kórei, v radoch západných krajín i na Ukrajine, konštatuje AFP. USA a ich spojenci tvrdia, že Severná Kórea poskytuje Rusku strelivo a rakety, ktoré sú následne použité na Ukrajine. Kyjev hlásil, že na bojisku našiel úlomky severokórejskej munície.
Čítajte aj Expert: Kim chce oslabiť vplyv USA vo svete. Aj preto podporuje Putinove imperiálne ambície
16:22 Veľkú väčšinu svojich pozemných síl, ktoré boli umiestnené v blízkosti Fínska, Rusko presunulo do vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu fínsky verejnoprávny vysielateľ Yle s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z fínskej vojenskej spravodajskej služby. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„V priemere 80 percent techniky a vojakov presunuli do vojny na Ukrajine,“ povedal pre Yle vysokopostavený zdroj z fínskeho vojenského spravodajstva. Podľa tohto zdroja je situácia podobná aj v iných ruských regiónoch okrem Moskovskej oblasti. Týka sa to hlavne pozemných síl, keďže v ruskej protivzdušnej obrane, letectve a námorníctve je naďalej relatívny dostatok personálu, uviedol vysielateľ Yle.
Čítajte aj Putin hrozí Fínom. Jeho slová naznačujú vojnu proti NATO, tvrdia experti
15:45 Rakety pre systém protivzdušnej obrany Patriot vyrábané v USA pre Švajčiarsko pôjdu napriek zmluvným záväzkom na Ukrajinu. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v stredu napísal švajčiarsky tabloid Blick. Dodal, že Bern si v USA pre systém Patriot objednal rakety typu PAC-3 za 340 miliónov dolárov. USA sa však rozhodli odložiť dodávku do Švajčiarka a rakety pošlú Ukrajine, ktorá tieto zbrane zúfalo potrebuje na ochranu pred ruskými vzdušnými útokmi. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Rakety PAC-3 sú najpokročilejšie strely pre systém protivzdušnej obrany Patriot a sú účinné aj proti balistickým raketám. Jedna strela PAC-3 stojí 4,1 milióna dolárov. Sú však veľmi žiadané, keďže európske krajiny sa v čase rastúceho napätia s Ruskom snažia posilniť svoju vlastnú protivzdušnú obranu.
Čítajte aj Španielsko dodá Ukrajine rakety Patriot
15:38 Začiatkom minulého týždňa vplávala do kubánskych vôd skupina ruských bojových lodí, medzi ktorými bola fregata Admirál Gorškov a jadrová ponorka Kazaň. Na Kube, kam dorazili ruské bojové lode, sa nachádza aj americká jadrová ponorka USS Helena. Časť vyrazila od smerom k Venezuele a ponorka zamierila na sever. Práve Kazaň zožal veľkú vlnu posmechu, pre jej poškodenie. Užívatelia na internete sa smejú, že sa po ceste rozpadla.
Čítajte aj Ruská jadrová ponorka bola pri pobreží Floridy. Zožala vlnu posmechu pre svoje poškodenie
14:39 Ruský politik Boris Nadeždin, ktorý sa neúspešne pokúšal zaregistrovať ako kandidát do prezidentských volieb v Rusku, sa vzdal mandátu poslanca zastupiteľstva mesta Dolgoprudnyj v Moskovskej oblasti, informovala v stredu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Podľa dohadov zo sociálnych sietí tak urobil pre to, aby mohol byť pozorovateľom na voľbách v jeseni tohto roka – poslanci totiž podľa zákona nesmú ako pozorovatelia monitorovať priebeh hlasovania. Samotný Nadeždin uviedol len to, že rozhodnutie vzdať sa mandátu komunálneho poslanca nebolo prijaté pod tlakom.
Voľby do zastupiteľstva v Dolgoprudnom by sa mali konať v septembri. Zatiaľ však neboli oficiálne vypísané.
V utorok vyšlo najavo, že Nadeždinov tím spolu so stranou Občianska iniciatíva spustili webovú stránku, na ktorej prezentujú kandidátov volieb do moskovského mestského zastupiteľstva.
Ide o politikov, ktorí podporujú platformu návratu Ruska „na cestu normálneho rozvoja“. Nateraz sú na nej len mená ľudí, ktorí chcú byť nezávislými kandidátmi a ktorých kandidatúru je možné podporiť podpisom online, a kandidáti centristickej opozičnej strany Jabloko.
Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu
13:55 Dve desiatky dronov, ktoré v noci na stredu vyslala do útoku ruská armáda, spôsobili škody na energetických zariadenia v pohraničných regiónoch i v centre Ukrajiny. Podľa agentúry AFP o tom informovali miestne úrady.
V Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny, ktorá susedí s Poľskom a bola ušetrená najhorších bojov, boli pri nálete dronov poškodené vedenia i elektrické zariadenia. Pri páde úlomkov zo zneškodnených ruských dronov iránskej výroby utrpeli zranenia dvaja civilisti vo veku 47 a 70 rokov. Vznikli aj škody na budovách, pričom jednou z nich je aj vedeckovýskumný inštitút.
„V noci nepriateľ zaútočil na energetické zariadenie v centrálnej oblasti (Ukrajiny). Niektoré zariadenia boli poškodené,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky s tým, že na miesto boli privolané záchranné zložky a polícia.
Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.
13:25 Rusko disponuje „značným množstvom“ západných aktív a majetku, ktoré by sa mohli stať cieľom odvetných opatrení Moskvy, ak Západ začne využívať výnosy zo zmrazeného ruského majetku v zahraničí. Podľa agentúry TASS to dnes uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.
Lídri krajín Skupiny G7 minulý týždeň oznámili dohodu na poskytnutí pôžičky Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov, ktorej záruku budú tvoriť výnosy zo zmrazeného ruského majetku. Moskva už skôr uviedla, že tento postup považuje za zločinný, a pohrozila bolestivou odplatou.
„Naša krajina disponuje značným množstvom západných aktív a majetku, ktoré sú v ruskej jurisdikcii. Na to všetko sa môže vzťahovať ruská odvetná politika, odvetné akcie,“ uviedla Zacharová na otázku ohľadom toho, akú reakciu chystá Moskva na kroky Západu.
Čítajte aj Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva
12:40 Jednotka „Kábul-9“ vznikla na začiatku rozsiahlej invázie Ruska proti Ukrajine. O jej existencii sa takmer nehovorí. Špeciálnu jednotku tvoria veteráni a ďalší skúsení vojaci ukrajinských ozbrojených síl. Bojovníci sa podieľali na odrazení ofenzívy ruských okupantov na Kyjev a okrem iného pomohli vlani oslobodiť dedinu Robotyne. Takisto spôsobili Vagnerovej skupine pri Bachmute devastačné straty.
Čítajte viac Na Rusov chodíme ako na ryby: Tajné ukrajinské komando prvýkrát verejne prehovorilo
12:27 Administratívnu budovu veterinárneho výskumného ústavu v ukrajinskom meste Ľvov na západe krajiny zničil v noci na stredu ruský útok dronmi Šáhid. Oznámil to starosta mesta Andrij Sadovyj aj šéf vojenskej administratívy Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj. Ide o budovu Štátneho vedecko-výskumného kontrolného ústavu veterinárnych liečiv a kŕmnych doplnkov. Šéf vojenskej administratívy konštatoval, že ruské bezpilotné lietadlá zničili strechu, múry a strop prvého poschodia na ploche viac ako 800 štvorcových metrov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
11:28 Až osem rokov väzenia hrozia Ukrajinci z mesta Derhači pri Charkove, ktorý Rusku poskytoval informácie o ukrajinských silách v okolí. Do ruských služieb ho zlákala Ruska, s ktorou sa zblížil na zoznamke v mobilnej aplikácii, uviedol dnes na svojom webe portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na informácie od ukrajinskej tajnej služby SBU a generálnej prokuratúry.
Ruská priateľka sa podľa prokuratúry vydávala za novinárku píšucu o dianí v Charkovskej oblasti a o miestnych ľuďoch. S nezamestnaným Ukrajincom nadviazala „romantický vzťah“ práve kvôli získaniu informácií o dislokácii ukrajinských jednotiek a vojenskej techniky. Muž sa potuloval mestom a tajne obstarával snímky z miest, kde sa nachádzali vojaci. Tieto informácie potom poslúžili na zameranie ruských rakiet a bezpilotných lietadiel. Strážcovia zákona informátora zadržali pri čine, napísal denník a dodal, že podozrivý čaká na súd vo vyšetrovacej väzbe.
11:16 Lotyšská vláda vyčlenila dodatočných desať miliónov eur pre ministerstvo obrany, aby pokračovalo v posilňovaní ochrany hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Posilňovanie hraníc sa začalo kladením prekážok a kopaním protitankových priekop. Niektoré cesty rozkopali. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.
Lotyšské ministerstvo obrany uviedlo, že od marca tohto roka vykonáva práce na posilňovaní východnej hranice a na tento účel chce krajina v najbližších piatich rokoch vyčleniť 303 miliónov eur. Momentálne na rozmiestnenie dočasných obranných prostriedkov Lotyšsko využíva aj súkromné pozemky občanov a firiem.
Posilňovanie lotyšskej východnej hranice je súčasťou vytvorenia Baltskej obrannej línie. Táto obranná línia má výrazne posilniť schopnosť pobaltských krajín zabezpečiť vojenskú obranu svojich hraníc a zbaviť Rusko možnosti vykonať rýchle vojenské operácie. Výstavba línie je v súlade s obrannými plánmi NATO.
Čítajte aj Neveríme, že Putin nezaútočí: Poľsko stavia bunkre a zákopy na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom
10:24 Dohodu o komplexnom strategickom partnerstve dnes na summite v severokórejskej metropole Pchjongjangu podpísali ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.
Rokovania medzi Putinom a Kimom trvalo asi dve hodiny. Hodinu a pol spolu hovorili za účasti delegácií, ďalšiu polhodinu potom hovorili medzi štyrmi očami, uviedla agentúra Interfax.
Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov podľa TASS povedal, že nový dokument nahradí predchádzajúce zmluvy z rokov 1961, 2000 a 2001. Potreba novej zmluvy je podľa Ušakova daná vývojom geopolitickej situácie vo svete a v regióne a tiež zmenami, ku ktorým v poslednom čase došlo v bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskou federáciou a KĽDR. Nový dokument nemá konfrontačný charakter, nie je namierený proti žiadnym krajinám, ale smeruje k zabezpečeniu väčšej stability v oblasti, dodal.
Čítajte aj Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR
9:52 V Rusku stíhajú viac ako 10-tisíc ľudí za to, že odmietli bojovať na Ukrajine. Vyplýva to z údajov, ktoré získalo nezávislé ruské médium Mediazona, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Čítajte aj Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných
Podľa údajov z vojenských súdov zverejnených na internete od septembra 2022, keď Kremeľ vyhlásil prvú vlnu mobilizácie, Mediazona zdokumentovala 10 025 prípadov. Z toho bolo 9 059 prípadov neoprávneného opustenia jednotky, 627 prípadov nesplnenia príkazov a 339 prípadov dezercie. Podľa Mediazony 8 594 ľudí už odsúdili.
9:48 Moskva čaká na odpoveď Washingtonu na svoje návrhy ohľadom výmeny väzňov, vyhlásil námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov v rozhovore, ktorý zverejnila štátna agentúra TASS. Tieto návrhy prichádzajú v čase, keď 26. júna má začať súd s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, zadržiavaným v Rusku už viac ako rok, pripomenula agentúra AFP.
„Lopta je na strane Spojených štátov a čakáme od nich odpoveď na nápady, ktoré sme im predložili,“ povedal diplomat. „Chápem, že určite niektoré z nich sa Američanom nepozdávajú, ale to je ich problém. Považujeme náš prístup za úplne odôvodnený a zdravo vyvážený. Počítame s tým, že práve takto k tomu (Američania) pristúpia,“ dodal bez ďalších podrobností.
Zhodou okolností ruský súd vo Vladivostoku dnes poslal na tri roky a deväť mesiacov do trestaneckej kolónie amerického vojaka obvineného z okradnutia svojej ruskej priateľky.
Čítajte aj Evan Gershkovich čelí obvineniam zo špionáže pre CIA v Rusku, detaily zverejnené
V utorok súd s ruskom Tatárstane odmietol prepustiť z väzby rusko-americkú novinárku s bydliskom v Česku Alsu Kurmaševovú. Ruské úrady vinia novinárku stanice Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL) z toho, že sa pri návšteve príbuzných nezaregistrovala ako takzvaná zahraničná agentka. Kurmaševová je tiež stíhaná za knihu odsudzujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine.
9:20 Ponorky na jadrový pohon ruskej Severnej flotily odpálili v rámci cvičenia v Barentsovom mori riadené strely na námorné ciele. Oznámila to v stredu zmienená flotila s tým, že manévre prebehli úspešne.
„Raketové krížniky jadrových ponoriek… Severnej flotily vykonali praktické streľby na námorné ciele v Barentsovom mori,“ informovala tlačová služba zmienenej flotily.
Ponorky na jadrový pohon Severodvinsk a Orel údajne odpálili rakety Kalibr a Granit na vzdialenosť približne 170 kilometrov na cieľ simulujúci oddiel výsadkových lodí nepriateľa.
Flotila ďalej informovala, že „podľa objektívnych kontrolných údajov“ sa bojové cvičenie skončilo úspešne. Dodala, že použité rakety opätovne potvrdili svoju „vysokú spoľahlivosť“. Oblasť, kde prebiehali manévre, bola uzavretá pre civilnú lodnú dopravu aj lety.
9:00 Severokórejský vodca Kim Čong-un v stredu na rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Pchjongjangu poukázal na úlohu Ruska pri udržiavaní strategickej rovnováhy vo svete a vyjadril plnú podporu pokračovaniu tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako sa v Rusku označuje vojna voči Ukrajine.
Ako informovala agentúra Reuters, Putin ocenil podporu, ktorú KĽDR poskytuje politike Moskvy vrátane tej voči Ukrajine. „Veľmi si vážime vašu dôslednú a neochvejnú podporu ruskej politike, a to aj smerom k Ukrajine,“ povedal Putin.
Poznamenal tiež, že interakcia medzi Ruskom a KĽDR je založená na zásadách rovnosti a vzájomného rešpektovania záujmov druhej strany.
Okrem toho sa ruský prezident na rokovaní zmienil o tom, že je pripravený nový zásadný dokument, ktorý bude tvoriť „základ vzťahov medzi Ruskom a KĽDR na dlhé roky“. Dodal, že vzájomné vzťahy sa výrazne zintenzívnili vďaka Kimovej vlaňajšej návšteve v Moskve.
Čítajte viac Objatia Putina s Kimom pozorne sleduje Si. Chce od nich rieku
Ruský prezident pripomenul, že Rusko a KĽDR vlani oslávili 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov a tento rok 75. výročie uzavretia prvého medzištátneho dokumentu – Dohody o hospodárskej a kultúrnej spolupráci.
„Ako viete, túto dohodu podpísal súdruh Kim Ir-sen počas svojej prvej návštevy Moskvy,“ pripomenul ruský líder. Kim na rokovaniach oboch delegácií uviedol, že vzťahy medzi Ruskou federáciou a KĽDR vstupujú do obdobianovej prosperity, ktorá „sa nedá porovnať ani s obdobím kórejsko-sovietskych vzťahov v minulom storočí“. Vyjadril aj presvedčenie, že počas Putinovej návštevy sa priateľstvo oboch krajín ešte viac posilní. Putinovu súčasnú návštevu v KĽDR Kim označil za významný okamih v histórii rusko-kórejských vzťahov.
Putin na rokovaní vyjadril nádej, že jeho ďalšie stretnutie so severokórejským vodcom sa uskutoční opäť v Moskve. Ako s odvolaním sa na agentúru RIA informovala agentúra AFP, Putin toto želanie vyslovil v úvode rusko-severokórejských rokovaní.
Bilaterálne rokovania v rozšírenom formáte sa konali vo vládnej rezidencii v Pchjongjangu a trvali asi 1,5 hodiny. Predpokladá sa, že lídri budú rokovať následne aj medzi štyrmi očami.
Ruský prezident pricestoval do Pchjongjangu na štátnu návštevu v noci na stredu, pričom na letisku ho vítal vodca KĽDR osobne.
V celej histórii bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a Severnou Kóreou ide o druhú návštevu ruskej hlavy štátu – Putin prvýkrát navštívil Pchjongjang v roku 2000.
7:33 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 130 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 529 750, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 48 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 984 tankov, 15 319 obrnených bojových vozidiel pechoty a 14 007 delostreleckých systémov.
7:15 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na stredu zneškodnila 19 z 21 dronov, ktorými na jej územie zaútočilo Rusko. Informoval o tom hovorca ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Podľa úradov úlomky z jedného zo zostrelených dronov spôsobili škody v dedine Malechiv pri Ľvove.
V Ľvovskej oblasti protivzdušná obrana zneškodnila všetkých päť bezpilotných lietadiel nepriateľa, uviedol Maksym Kozyckyj, šéf tohto regiónu pri hraniciach s Poľskom. Úlomky jedného z nich zasiahli viacpodlažný dom v Malechive na severnom predmestí Ľvova. Jeden človek utrpel zranenia, zničených bolo veľa okien. Neskôr bol nad touto obcou zneškodnený ešte jeden dron.
Ďalšie drony ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v Chersonskej, Mykolajivskej, Dnepropetrovskej, Kirovohradskej a Chmelnyckej oblasti, uviedol hovorca letectva.
7:12 Súd vo Vladivostoku ruskom Ďalekom východe v stredu odsúdil na tri roky a deväť mesiacov odňatia slobody 34-ročného amerického vojaka Gordona Blacka obvineného z krádeže a vyhrážania sa zabitím. Tiež mu nariadil zaplatiť 10.000 rubľov ako náhradu škody. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na ruské štátne médiá.
Blacka zatkli 2. mája vo Vladivostoku, kde bol na návšteve u Rusky Alexandry Vaščukovej, s ktorou zoznámil počas služby v Južnej Kórei. Zadržali ho po tom, čo ho po hádke nahlásila na polícii.
Vaščuková obvinila Blacka, že jej ukradol približne 10.000 rubľov (100 eur) a fyzicky ju napadol.
Black sa priznal, že je „čiastočne vinný“ z krádeže, obvinenia z vyhrážania sa zabitím Vaščukovej však odmietol.
Dvojica sa zoznámila v októbri 2022 prostredníctvom aplikácie Tinder. Vaščuková následne Blacka pozvala do Vladivostoku. Ten má pritom v štáte Texas manželku a dieťa.
Prokuratúra žiadala pre Američana trest odňatia slobody štyri roky a osem mesiacov v trestaneckej kolónii, zatiaľ čo obhajoba požadovala, aby bol Black zbavený všetkých obvinení.
Právnik amerického vojaka sa mieni proti verdiktu odvolať.
Ministerstvo obrany USA uviedlo, že Black porušil pravidlá tým, že cestoval do Ruska bez povolenia a cez Čínu.
V Rusku je v súčasnosti vo väzení niekoľko Američanov vrátane bývalého príslušníka námornej pechoty Paula Whelana a reportéra denníka Wall Street Journal Evana Gershkovicha, ktorých americká vláda označuje za neoprávnene zadržaných a snaží sa vyjednať ich prepustenie.
7:10 Požiar v skladoch ropných látok v meste Azov v Rostovskej oblasti ležiacej na juhu Ruska sa nepodarilo uhasiť ani po viac ako 24 hodinách. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne pohotovostné služby.
Niekoľko zásobníkov s ropou zachvátil požiar po útoku bezpilotného lietadla v utorok skoro ráno. Podľa ukrajinského spravodajského zdroja útok vykonala Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU).
„Požiar v Azove bol o 05.30 h (miestneho času) lokalizovaný na ploche 3200 metrov štvorcových,“ uviedla v stredu pohotovostná služba v aplikácii Telegram.
Podľa agentúry Reuters útok zasiahol sklady Azovskaja a Azovnefteprodukt, v ktorých je spolu 22 palivových nádrží.
Mesto Azov leží na rieke Don asi 16 kilometrov od Azovského mora.
Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie ráno podľa BBC oznámilo, že požiar v Azove likviduje viac ako 70 hasičov, 21 kusov techniky a hasičský vlak.
6:50 Poslanci švédskeho parlamentu v utorok večer schválili dohodu o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi (DCA). Obe krajiny ju podpísali vlani v decembri a umožní USA prístup k 17 vojenským základniam a výcvikovým priestorom vo Švédsku, ako aj skladovanie zbraní, vojenského vybavenia a munície.
Po takmer päťhodinovej rozprave hlasovalo za dohodu 266 poslancov, 37 bolo proti a 46 nebolo prítomných v rokovacej sále.
Hlavní oponenti, ľavicové a ekologické strany, tvrdili, že v dohode by malo byť explicitne uvedené, že Švédsko nepovolí na svojom území rozmiestniť jadrové zbrane.
Hovorca Strany zelených Daniel Hellden povedal, že dohoda urobila zo Švédska „cieľ pre jadrové zbrane“, pretože „budeme mať 17 základní, kde môžu Američania skladovať (vojenský) materiál“.
Stredopravicová menšinová vláda premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú podporujú krajne pravicoví Švédski demokrati, oponuje, že dohoda rešpektuje suverenitu Švédska.
„Švédsko je suverénny štát a žiadna iná krajina ho nemôže prinútiť, aby malo na svojom území jadrové zbrane,“ zdôraznil minister obrany Pal Jonson.
6:10 Nasadenie západných zbraní proti cieľom na ruskom území prináša výsledky, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. Spomalil sa postup ruských vojsk na severe Charkovskej oblasti.
Situáciu v tomto regióne, kde ruská armáda v máji vnikla na ukrajinské územie, ovplyvnilo zničených ruských pozícií a odpaľovacích plachiet pri hraniciach s Ukrajinou. „Funguje to. Presne tak, ako sme očakávali,“ povedal Zelenskyj.
Po májovej ruskej ofenzíve v Charkovskej oblasti zmiernili Spojené štáty a Nemecko svoju požiadavku, aby Ukrajinci nepoužívali nimi dodávané zbrane k útokom vo vnútri ruského územia.
Ukrajincom sa podľa Zelenského podarilo zbrzdiť ruskú ofenzívu na viacerých miestach na fronte.
Agentúra DPA píše, že ruské územné zisky sú v posledných týždňoch menšie, čo analytici dávajú do súvislosti s tým, že k ukrajinským obrancom sa po dlhšej prestávke znovu dostávajú dodávky západných zbraní. Ale aj tak má Rusko vo vojne trvajúcej dlhšie ako dva a štvrť roka stále navrch.
6:05 Ukrajinskí predstavitelia už začali s prípravnými prácami na zorganizovanie druhého mierového summitu. Na on-line tlačovom brífingu to v utorok večer podľa agentúry Reuters uviedol šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Jermak zdôraznil, že usporiadanie summitu bude možné až po tom, čo účastnícke štáty vypracujú spoločný plán, čo je proces, ktorý bude podľa jeho očakávania trvať niekoľko mesiacov. Dovtedy ešte treba urobiť veľa práce, dodal.
Prvý summit o obnove Ukrajiny sa uplynulý víkend konal vo Švajčiarsku a zúčastnili sa na ňom zástupcovia viac ako 90 krajín. Ukrajine a jej spojencom sa na ňom však nepodarilo presvedčiť niektoré štáty, aby sa pripojili k záverečnému vyhláseniu.
Na rokovaniach vo Švajčiarsku nebolo pozvané. Jermak povedal, že na druhý takýto summit by mohol byť pozvaný ruský predstaviteľ.
Rusko spustilo vo februári 2022 rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, čím vyvolalo najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Pred summitom vo Švajčiarsku zverejnilo požiadavky na ukončenie vojny. Ukrajina sa má výmenou za mierové rozhovory stiahnuť z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, teda regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje, a vzdať sa svojich ambícií vstúpiť do NATO. Tieto podmienky však Kyjev odmietol.