V marci prerušila česká vláda so slovenskou medzivládne rokovania. Znamená vaša návšteva, že uvažujete o ich obnovení?
Hlavne to znamená, že sa česko-slovenské vzťahy tvoria pravidelnou komunikáciou na mnohých úrovniach. Sem patria rokovania jednotlivých ministrov. Vytvárajú sa na rôznych pracovných úrovniach, ale aj medzi najvyššie postavenými ústavnými činiteľmi. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa nedávno lúčila v Prahe. A nový slovenský prezident Peter Pellegrini do Prahy pôjde na svoju prvú oficiálnu cestu. Čo sa týka vládnych konzultácií, z Bratislavy si odvážam jasnú správu, že Slovensko má záujem o ich obnovenie. Budeme sa tomu venovať, ale je to vec, ktorá je rozhodnutím celej českej vlády, a ja za ňu určite nebudem hovoriť.
Máte však pocit, že sa slovenská vláda správa inak, ako keď ste rokovania pred troma mesiacmi prerušili? Lebo hlavným dôvodom bolo, ako kabinet v Bratislave vníma ruskú vojnu proti Ukrajine.
Asi to nie je úplne na našej strane, aby sme nejakým spôsobom hodnotili, ako sa správa slovenská vláda, alebo aké sú jej postoje. Rozhodnutie vyplynulo z nejakej politickej situácie. Myslím si, že k tomu musíme pristúpiť s chladnou hlavou a vecne. A koniec koncov, čo zaznievalo na rokovaniach počas mojej návštevy, bolo, že poďme pracovať a vytvárať česko-slovenské vzťahy. Hľadajme, kde sa stretávame. Určite môžeme spolupracovať v bezpečnosti či v oblasti prepájania našich národov. Zaujímajme sa o to, ako sa dá priblížiť Česko a Slovensko mladej generácii. Pozrime sa na veľmi praktickú spoluprácu, napríklad v oblasti energetiky alebo hospodárstva, čo je naozaj dôležité. Ako hovorím, máme plno rôznych formátov, v rámci ktorých sa pravidelne stretávame. Dôležitá je symbolika, ale praktická spolupráca je tiež veľmi podstatná.
Súhlasíte teda aspoň do istej miery s tým, čo povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, že cesta prezidenta Pellegriniho môže byť gestom zmierenia?
Určite to je významný symbolický moment, ktorý jednoducho prinesie nový impulz do česko-slovenských vzťahov a vnesie určitý pokoj a možno aj to zmierenie do toho, ako vnímame česko-slovenské vzťahy. Na druhej strane je na nás, na predstaviteľoch vlády, aby sme si to potom odpracovali.
Spomenuli ste spoluprácu medzi Českom a Slovenskom v oblasti bezpečnosti. Čo konkrétne sa dá urobiť v tejto oblasti?
Spolupracovať môžeme od otázky, ako sa brániť nelegálnej migrácii, až po praktickú výmenu informácií, čo je tradičná doména, v ktorej sme veľmi úspešní. Je potrebné si to znovu potvrdiť a pripomínať.
Čítajte viac Liberáli strácajú a krajná pravica sa derie do vlád. Expert na EÚ vysvetľuje, čo to znamená
Pred mesiacom na Slovensku postrelili premiéra Roberta Fica. Taký čin sa dá zhodnotiť aj ako útok na demokraciu. Obávate sa politického násilia v polarizovaných spoločnostiach?
V prvom rade by som chcel vyjadriť hlboké znepokojenie nad aktom politického atentátu proti demokraticky zvolenému premiérovi na Slovensku. Je to niečo naozaj odsúdeniahodné. Všetkých nás to v Česku šokovalo a zároveň by som chcel povedať, že prajem pánovi premiérovi čo najrýchlejšie zotavenie, aby sa mohol vrátiť k svojim povinnostiam. Politické násilie je niečo, čo musíme jednoznačne odmietnuť. A musíme tiež odmietnuť cestu k politickému násiliu, teda výzvy na násilie vo všeobecnosti. Mali by sme sa v spoločnosti vzájomne viac počúvať a snažiť sa nachádzať cesty k zmierlivým a možno použijem slovo kompromisným riešeniam tak, aby nikto nemal pocit, že zostáva na okraji alebo že nebol vypočutý. Ale, samozrejme, zodpovednosť za takýto hanebný čin je vždy na páchateľovi. Je nevyhnutné, aby sme si to stále pripomínali. Bohužiaľ, žijeme v časoch, keď sa v Európe otvorila Pandorina skrinka rôznych hrôz a nešťastí. A zdá sa, že aj politické násilie sa objavuje čoraz častejšie.
Ako to vnímate v súvislosti s vývojom v Česku? V eurovoľbách sa vo vašej krajine presadili viaceré populistické až radikálne subjekty. Vaša strana Piráti však získala len 6,2 percenta hlasov.
Tieto rôzne fenomény vidím v mnohých krajinách. Aj v Nemecku sa eurovoľby skončili pomerne zaujímavo. (Na druhé miesto sa dostala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, pozn. red.). Je pravda, že moja strana tak trochu dostala na frak. Ale verím, že sa z toho v jesenných krajských voľbách otrasieme, ale musíme si to odpracovať. Viete, polarizácia je fenomén, ktorý veľmi živia sociálne siete. Je tiež potrebné vedieť s nimi pracovať, to znamená, že naša vláda je veľmi aktívna v strategickej komunikácii. Robíme veľa vecí, ktorých cieľom je, aby sme sa spoločenskej polarizácii čo najviac vyhli. Politické debaty a hádky, samozrejme, nevyhnutne prinášajú rôzne názory, ale nikdy by sme napríklad nemali prechádzať do osobných útokov.
Práve sa rozhoduje o tom, kto obsadí najdôležitejšie posty v inštitúciách Európskej únie. Lídri členských krajín rokujú o troch menách. Ursula von der Leyenová by mala naďalej šéfovať Európskej komisii, bývalý portugalský premiér António Costa by mohol predsedať Európskej rade a diplomaciu únie možno bude riadiť predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallasová. Aké sú v tomto pozície Česka? A čo hovoríte na výhrady slovenskej vlády, ktorá naznačuje, že Kallasová je príliš protiruská?
Túto partiu si musí zohrať pán premiér Petr Fiala, ktorý má všetky informácie. Samozrejme, na to má mandát od českej vlády, a asi teraz nie je vhodné, aby som do týchto debát vstupoval zo svojej pozície. Ja si určite dokážem predstaviť Kaju Kallasovú ako výbornú šéfku európskej diplomacie. Teraz máme nejaké návrhy na stole, ale ešte sme sa nedohodli, tak nechajme pracovať politikov.
Čítajte viac Delenie funkcií v EÚ: Pellegrini vysvetlil, čo žiada Slovensko a pri čom (asi) neustúpi
Keď sme sa rozprávali pred rokom, povedali ste, že by ste ponúkli Ukrajine členstvo v NATO. Stále je to váš postoj?
Česko určite podporuje, aby sa Ukrajina jedného dňa stala členom Severoatlantickej aliancie. Dôvod je jednoduchý. Ukrajina má záujem o NATO a je to demokratický štát. Mali by sme byť preto pripravení ponúknuť jej možnosť členstva. Ukrajina dnes bojuje aj za našu bezpečnosť, doslova za ňu krváca. Na druhej strane – buďme realisti. Vidíme, že v tejto chvíli Ukrajina nie je na členstvo v NATO pripravená a určite dnes či zajtra do aliancie nevstúpi. Sme však schopní robiť konkrétne kroky, aby sme Kyjev podporili. Roky existuje formát NATO-Ukrajina, ktorý je veľmi dôležitý. Aliancia v tejto chvíli rokuje, akým spôsobom by mohla dlhodobo a systematicky pomáhať Kyjevu v jeho obrannom úsilí a v obrannej vojne proti Rusku. Zatiaľ je to stále predmetom politických debát. Výsledok budeme mať až vo Washingtone alebo tesne pred washingtonským summitom.
Áno, už v júli sa koná vrcholná schôdzka aliancie v hlavnom meste USA. Čo od nej očakáva Česko v súvislosti s podporou Ukrajiny? Pred rokom sa na summite NATO vo Vilniuse tieto veci skutočne riešili na poslednú chvíľu.
Boli by sme radi, keby sa nezopakovala situácia z Vilniusu, teda, že sme skutočne ešte počas summitu rokovali, aby všetko bolo pripravené. Myslím si, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predstavil pomerne realistické návrhy. Či už to, čo sa nazýva misia, alebo to bude mať iný názov. Teda komplexná podpora pre Ukrajinu, ktorú poskytne aliancia v logistických veciach. Alebo aj jasný a spravodlivý plán, ako dlhodobo Ukrajinu podporovať. Momentálne spojenci dávajú rôzne množstvo zdrojov a ja si myslím, že aliancia má veľmi šikovný a výkonný aparát, ktorý k tomu môže férovo pristúpiť a vyhodnotiť to. Záleží na detailoch, pretože ide o veľké peniaze. Toto je všeobecná pozícia Česka, o ktorej sme diskutovali aj na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO pred troma týždňami v Prahe.
Čiže toto je spôsob, ako Ukrajine pomôcť a sú s tým partneri v Kyjeve spokojní, keď sa s nimi rozprávate?
Je to správna cesta. Priznám sa, že som o tom v tejto chvíli s ukrajinskými partnermi priamo nerokoval. Ale oni sú veľmi vďační za každú formu pomoci – vojenskej, nevojenskej, politickej, ekonomickej, praktickej či humanitárnej. Kyjev veľmi dobre chápe situáciu. Ale my si tiež uvedomujeme, že Ukrajina je pre nás hrádzou proti ruskému imperializmu.
Česko má veľkú iniciatívu, keď sa usiluje zohnať po celom svete delostrelecké granáty pre Ukrajinu. Na základe toho sa zrodila aj verejná zbierka na Slovensku, keďže vláda v Bratislave v tomto Prahu nepodporila. Nemal by však byť Západ schopný viac ako dva roky po začiatku totálnej ruskej invázie vyrábať dostatok vojenského materiálu, nie hľadať po celom svete muníciu?
Musíme byť pri podpore Ukrajiny maximálne praktickí. Ak vieme, že dokážeme nejakým spôsobom zaobstarať vojenský materiál mimo krajín Európskej únie, a môžeme ho prispôsobiť, a zaistiť, že bude kvalitne fungovať a plniť svoj účel, tak ho v zahraničí nakupujeme. Ja som túto aktivitu vždy naplno podporoval. Urobili sme veľký kus práce a teraz už začínajú prvé dodávky na Ukrajinu.
Takže munícia v rámci českej iniciatívy tam už je?
V týchto týždňoch už idú prvé dodávky na Ukrajinu. Vždy sa dá urobiť viac, ale je to mimoriadne zložitá debata. Diskutujeme o zdrojoch a peniazoch, ale aj o našom vlastnom prežití. A vždy z tých zložitých debát nakoniec vyjdeme silnejší a jednotnejší. Je to jasná správa Vladimirovi Putinovi, že jeho imperiálne agresívne chúťky nezostanú bez odpovede, že máme vôľu žiť a prežiť, že sa nenecháme ovládať tyraniou. Pozrite sa, ktorým smerom utekajú ľudia? Uteká niekto do Moskvy? Uteká niekto do Ruska? Rusi do Európy jazdia, prípadne sa snažia utiecť. Asi vedia prečo. Takže má zmysel brániť spôsob nášho života a musíme sa tomu veľmi intenzívne venovať. Som rád, že si to dobre uvedomuje aj EÚ. Máme veľa debát, rozchádzame sa v rôznych pozíciách a názoroch, ale dôležité je, že na konci máme jednotný postoj a za to ďakujem aj Slovensku.
Veľa sa v posledných týždňoch hovorí o ruských sabotážach. Česko také niečo zažilo už vo Vrběticiach. Naozaj si myslíte, že Západ je schopný brániť svoj spôsob života, ako ste to nazvali?
Musíme byť toho schopní. Povinnosťou českej vlády je brániť Česko a zaistiť bezpečnosť našich občanov.