848. deň: Američania pošlú Ukrajine strely pre systémy Patriot a NASAMS. Je to priorita, povedal Kirby

Spojené štáty prednostne pošlú protivzdušné strely Ukrajine, ktorá ich potrebuje vo vojne s Ruskom, uviedol vo štvrtok hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

20.06.2024 05:30 , aktualizované: 22:30
debata (353)

Najdôležitejšie udalosti

Ukrajinci odrážajú ruské útoky v Doneckej oblasti
Video
Ukrajinci tvrdia, že odrazili ruský útok v Doneckej oblasti. Okupanti vraj použili 28 kusov obrnenej techniky a 13 sa podarilo zničiť. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Na snímke z videa mesto Vovčansk počas...
Na snímke z videa mesto Vovčansk počas...
+4Žena reaguje počas prehliadky zničeného...
Vladimir Putin Čítajte viac 847. deň: Rusko stíha tisíce ľudí, ktorí odmietajú bojovať proti Ukrajine. Putin pochválil Vietnam

22:30 Južná Kórea by urobila „veľkú chybu“, ak by sa rozhodla posielať na Ukrajinu zbrane. Uviedol to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.

Putin povedal, že takýto krok Južnej Kórey by nezostal bez reakcie Moskvy. Zároveň odkázal, že v súvislosti s dohodou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorú lídri oboch krajín podpísali v stredu, sa Soul nemá čoho obávať.

Z danej dohody vyplýva, že Severná Kórea a Rusko sa dohodli na poskytnutí bezodkladnej vojenskej pomoci, ak bude druhá strana vystavená ozbrojenej agresii. „Južná Kórea sa nemá čoho obávať… Pokiaľ viem, (Soul) neplánuje agresiu voči KĽDR,“ uviedol Putin.

Južná Kórea dlhodobo dodržiava politiku, ktorá jej zakazuje dodávať zbrane do zón aktívnych konfliktov. Predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie však vo štvrtok v reakcii na Putinovu návštevu v KĽDR povedal, že Soul túto politiku prehodnotí.

Ruský prezident zároveň počas návštevy Vietnamu nevylúčil, že Rusko pošle Severnej Kórei zbrane. Podľa jeho slov by išlo o dôsledok vyzbrojovania Ukrajiny zo strany Západu.

„Tí, ktorí ich (zbrane na Ukrajinu) posielajú, si myslia, že s nami nebojujú. Ja som však povedal, aj v Pchjongjangu, že si potom vyhradzujeme právo dodávať zbrane do iných regiónov sveta… Nevylučujem to,“ citovala jeho slová agentúra AFP.

South Korea Russia Ukraine War Čítajte viac Juh proti severu. Rusi a Ukrajinci budú po sebe páliť kórejskými zbraňami

22:00 Tri severské krajiny sa dohodli na vytvorení arktického vojenského transportného koridoru. Slúžiť bude na presun personálu a vybavenia v rámci Nórska, Švédska a Fínska.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe označil tento krok za „významný míľnik“. Zároveň ide o najnovšie bezpečnostné opatrenie po nedávnom vstupe Fínska a Švédska do NATO.

Koridor bude viesť cez sever Nórska, Švédska a Fínska a zaistí rýchly presun, uviedol Stőre po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Na jeho výstavbu budú dohliadať ministerstvá obrany jednotlivých krajín. „Spoločne identifikujú prekážky, investujú do potrebnej infraštruktúry a zaistia efektívnu vojenskú mobilitu,“ informuje vyhlásenie.

Arktická oblasť nabrala v posledných rokoch veľký geopolitický význam. Topiaci sa ľad podľa všetkého otvorí dopravné trasy a sprístupní zdroje. V marci tam NATO usporiadalo aj štvormesačné vojenské cvičenia známe ako Steadfast Defender.

Moskva už pred niekoľkými rokmi zvýšila svoje kapacity v arktickej oblasti. Nachádza sa tam aj ich Severná flotila, ktorá zahŕňa množstvo ponoriek vybavených jadrovými hlavicami.

21:50 Rusko uvažuje o možnom pozmenení svojej jadrovej doktríny, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pri ukončení návštevy Vietnamu.

Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Putin uviedol, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na „nových prvkoch“ súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní.

„Vyvíjajú sa najmä výbušné zariadenia s extrémne nízkou silou. A vieme, že v odborných kruhoch na Západe sa objavujú myšlienky, že takéto prostriedky by sa mohli použiť na ničenie,“ priblížil šéf Kremľa. Podľa jeho slov na tom nie je „nič mimoriadne hrozné“, ale Rusko tomu musí venovať pozornosť.

Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal 7. júna.

Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.

Šéf Kremľa tiež vo štvrtok obvinil Severoatlantickú alianciu, že vytvára bezpečnostnú hrozbu pre Rusko a ďalšie krajiny v Ázii. „Vidíme, čo sa deje v Ázii: vytvára sa blokový systém… NATO sa tam už sťahuje ako na miesto trvalého pobytu. To samozrejme predstavuje hrozbu pre všetky krajiny v regióne vrátane Ruskej federácie. Sme povinní na to reagovať a urobíme to,“ uviedol.

Spojené štáty, znepokojené rastúcou vojenskou silou Číny, presadzujú, aby si NATO vymieňalo skúsenosti a budovalo väzby s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland, vysvetľuje Reuters.

18:55 Spojené štáty prednostne pošlú protivzdušné strely Ukrajine, ktorá ich potrebuje vo vojne s Ruskom, uviedol vo štvrtok hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Rozhodnutie sa vzťahuje najmä na strely pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS. „Dodávky týchto striel do iných krajín, ktoré sú v súčasnosti medzi čakateľmi, budú musieť byť posunuté,“ uviedol Kirby.

Prvú dodávku týchto striel by mali na Ukrajinu dopraviť v najbližších týždňoch. Zmena priorít by podľa Bieleho domu nemala ovplyvniť Taiwan ani Izrael.

Biely dom pripomenul, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas tohto týždňa kritizoval americké dodávky zbraní pre jeho krajinu. „Tie vyjadrenia boli hlboko znepokojujúce a s určitosťou sužujúce v spojitosti s množstvom podpory, ktorú sme poskytli a budeme naďalej poskytovať,“ uviedol Kirby.

18:50 Litovský parlament vo štvrtok odhlasoval zvýšenie daní s cieľom zvýšiť na budúci rok výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

Balík opatrení zahŕňa zvýšenie dane z príjmu právnických osôb i spotrebných daní na alkohol, tabak a palivo. Poslanci parlamentu (Seimas) sa tiež dohodli na založení tzv. obranných fondov. Tie budú zhromažďovať finančné prostriedky na posilnenie obranyschopnosti krajiny a civilnú ochranu.

Litva tento rok na svoju obranu vynakladá 2,7 percenta HDP, na budúci rok by to však vláda chcela posunúť na tri percentá.

Parlament takisto schválil vymenovanie brigádneho generála Raimundasa Vaikšnorasa za nového veliteľa armády. Do tejto funkcie ho nominoval prezident Gitanas Nauséda a jeho päťročné funkčné obdobie sa začína 24. júla.

Litva je členskou krajinou Európskej únie i NATO a má spoločné hranice s Ruskom. Od začiatku invázie na Ukrajinu je dôležitým spojencom Ukrajiny, pripomína AFP. Táto pobaltská krajina plánuje nakúpiť tanky a ďalšie systémy protivzdušnej obrany a na jej území bude pôsobiť brigáda nemeckej armády. Do konca roka 2027 tam má byť umiestnených približne 5000 nemeckých vojakov.

18:30 Rusko uvažuje o možnom pozmenení svojej jadrovej doktríny, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pri ukončení návštevy Vietnamu.

Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Putin, To Lam Čítajte viac Vietnamský a ruský prezident chcú posilniť vzájomné vzťahy

Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal 7. júna.

Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.

18:05 Traja ľudia zahynuli a ďalší štyria utrpeli zranenia vo štvrtok pri ruskom útoku na dedinu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámila to miestna prokuratúra, píše TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.

Útok zasiahol dedinu Rozkišne, ktorá leží asi 25 kilometrov od frontovej línie. Podľa prvotných informácií útočili ruské sily raketometom Smerč určeným na odpaľovanie kazetovej munície, informovala regionálna prokuratúra.

Dodala, že medzi zranenými je aj 14-ročný chlapec, ktorý bol prevezený do nemocnice. Pri útoku boli poškodené domy, autá a čerpacia stanica, napísala prokuratúra v oznámení.

16:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Rumunsku, ktoré sa rozhodlo poskytnúť Ukrajine jeden systém protivzdušnej obrany Patriot. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters a Zelenského vyjadrenia na sociálnej sieti.

„Ďakujem Rumunsku a (rumunskému) prezidentovi Klausovi Iohannisovi za prijatie rozhodnutia poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot,“ napísal Zelenskyj. Posilní to podľa jeho slov protivzdušnú obranu Ukrajiny a pomôže jej to lepšie chrániť svojich obyvateľov a kritickú infraštruktúru pred ruským „terorom“ zo vzduchu. „Oceňujem rázne vodcovstvo Rumunska a svedomitú podporu pre Ukrajinu,“ dodal.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že krok Rumunska pomôže posilniť bezpečnosť celého východoeurópskeho regiónu i Európy.

16:30 Strelil sa Vladimir Putin uzavretím paktu s Kim Čong-unom do nohy? Južnú Kóreu touto spojeneckou dohodou ruský prezident vyprovokoval k prehodnoteniu jej postoja k dodávkam zbraní Ukrajine. Juhokórejský poradca pre národnú bezpečnosť Čang Ho-ťin odsúdil „komplexnú strategickú zmluvu“, ktorú vodcovia Ruska a Severnej Kórei podpísali v stredu v Pchjongjangu.

South Korea Russia Ukraine War Čítajte viac Juh proti severu. Rusi a Ukrajinci budú po sebe páliť kórejskými zbraňami

15:26 Južná Kórea prehodnotí svoju dlhodobú politiku, ktorá jej zakazuje dodávať zbrane priamo Ukrajine, uviedol vo štvrtok predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie potom, ako ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský líder Kim Čong-un v stredu podpísali dohodu o vzájomnej obrannej spolupráci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Plánujeme prehodnotiť otázku poskytovania zbrojnej podpory Ukrajine,“ povedal predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie novinárom niekoľko hodín potom, ako ruský prezident opustil Pchjongjang.

Soul dlhodobo dodržiava politiku, ktorá mu zakazuje predávať zbrane do zón aktívnych konfliktov, pripomína AFP. Spojené štáty a Ukrajina však Južnú Kóreu vyzývajú, aby to prehodnotila.

Putin počas svojej návštevy v KĽDR podpísal zmluvu o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá obsahuje aj prísľub, že obe krajiny si v prípade útoku navzájom pomôžu. Južná Kórea vo štvrtok v spojitosti s touto dohodou vyjadrila znepokojenie.

Hovorca juhokórejského ministerstva zahraničných vecí na brífingu v Soule avizoval, že Soul bude reagovať na akékoľvek činy, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť „tým, že bude spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom vrátane našich spojencov a spriatelených štátov“.

14:49 Najvyššia rada národnej obrany (CSAT) vo štvrtok rozhodla, že Rumunsko daruje ozbrojeným silám Ukrajiny jeden z dvoch funkčných systémov protivzdušnej obrany dlhého dosahu Patriot. So spojencami sa však chce predtým dohodnúť na jeho nahradení podobným systémom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Agerpress a Reuters.

„Vzhľadom na výrazné zhoršenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine v dôsledku neustálych a masívnych útokov Ruska na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, najmä na energetický sektor, ako aj na regionálne vplyvy tejto situácie na bezpečnosť Rumunska, členovia rady sa v úzkej koordinácii so spojencami rozhodli darovať Ukrajine systém Patriot“, píše sa v tlačovej správe zverejnenej po zasadaní CSAT.

Patriot je taktický mobilný protivzdušný... Foto: SITA/AP, Sean Murphy
Russia Ukraine War Patriot Missiles Patriot je taktický mobilný protivzdušný raketový systém. Má viacero verzií, jedna z nich má maximálny dostrel 160 kilometrov.

Najvyššia rada národnej obrany je orgán kreovaný ústavou Rumunska prijatou v roku 1991. Organizuje a jednotným spôsobom koordinuje aktivity súvisiace s obranou a bezpečnosťou krajiny.

Jej predsedom je prezident republiky a jeho zástupcom predseda vlády. Ďalšími členmi sú viacerí ministri, šéfovia tajných služieb, náčelník generálneho štábu armády a prezidentský poradca pre národnú bezpečnosť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojich veľkých miest „najmenej“ sedem systémov Patriot.

Rumunsko kúpilo od USA sedem systémov Patriot, za ktoré zaplatilo štyri miliardy dolárov. Spojené štáty zatiaľ dodali štyri, zvyšné tri majú prísť do roku 2027. Tretí systém má byť funkčný do konca tohto roka, štvrtý by mal byť aktívny začiatkom budúceho roka.

Systémy Patriot zatiaľ Ukrajine poskytli USA a Nemecko.

13:43 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 170 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 530 920, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 987 tankov, 15 337 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 052 delostre­leckých systémov a 1 105 raketometov.

11:40 Štyria ukrajinskí civilisti zomreli a ďalší 14 utrpeli zranenia pri útokoch, ktoré proti Ukrajine počas uplynulého dňa podnikla ruská armáda. Moskva celkovo zaútočila na trinásť ukrajinských oblastí. Mŕtvych a zranených civilistov hlásili zo štyroch oblastí. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

V meste Toreck a v dedine Rozkišne v Doneckej oblasti zahynuli dvaja ľudia, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Útok na dedinu Vilchivka v Charkovskej oblasti podľa miestnych úradov zabil jednu ženu. Ďalší civilista prišiel o život pri ruských útokoch proti Chersonskej oblasti, oznámil jej gubernátor Oleksandr Prokudin.

11:20 Týždenník Politico spresnil, že diplomati EÚ už v stredu naznačovali, že dohoda o ďalšom sankčnom balíku, o ktorom predstavitelia 27-člennej Únie rokovali vyše mesiaca, "je na spadnutie.

V stredu ešte dohodu blokovalo Nemecko. Z návrhu napokon vypadlo opatrenie, podľa ktorého by dcérske spoločnosti firiem z EÚ v tretích krajinách nesmeli svoj tovar reexportovať do Ruska. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že EÚ sa snaží zabrániť vývozu tovarov dvojakého použitia do Ruska, napríklad čipov do pračiek, ktoré by Rusko mohlo využiť na výrobu zbraní.

Vladimir Putin Čítajte viac Európa prelomí tabu a zasiahne prvý raz ruský plyn

Nemecko podľa diplomatického zdroja agentúry Reuters žiadalo o vypracovanie analýzy vplyvov takéhoto opatrenia a je teda možné, že ho EÚ zavedie v budúcnosti.

Nové reštriktívne opatrenia sa dotknú aj lukratívneho ruského plynárenského sektoru – zahŕňajú zákaz prekládok ruského skvapalneného plynu. Odborníci na trhu s plynom však upozorňujú, že toto opatrenie bude mať na Rusko len malý vplyv, keďže Európa sama nakupuje ruský plyn a prekládky ruského LNG v Európe s cieľom prepravy do Ázie predstavujú len asi desať percent celkového ruského vývozu LNG.

10:45 Členské štáty Európskej únie sa na úrovni veľvyslancov vo štvrtok dohodli na 14. balíku sankcií proti Rusku za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu. Cieľom tohto sankčného balíka je posilniť účinnosť existujúcich sankcií a predísť ich obchádzaniu, oznámilo na sociálnej sieti X belgické predsedníctvo v Rade EÚ. Nové sankcie sú zamerané okrem iného na skvapalnený zemný plyn (LNG), uvádza Euronews.

Ruský torpédoborec Admirál Levčenko Čítajte viac Ruský protiponorkový torpédoborec v plameňoch. Zapálili ho sankcie

9:05 V sklade pohonných látok v Adygejskej republike na severnom Kaukaze vypukol v noci na štvrtok po útoku dronom požiar. Ako informoval gubernátor Murat Kumpilov, požiar sa medzičasom podarilo uhasiť.

Dronový útok na sklad ropných produktov hlásia aj z Tambovskej oblasti v centre európskej časti Ruska, doplnila britská stanica BBC s tým, že úlomok dronu poškodil jeden zo zásobníkov, ktorý začal horieť.

Tlačová agentúra TASS okrem toho citovala zvodku ruského ministerstva obrany, podľa ktorého protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila 15 dronov vypustených nad ruské územie z Ukrajiny. Medzi nimi bolo i šesť bezpilotných lietadiel, ktoré sa ocitli nad Adygejskou oblasťou. Ďalšie tri drony boli zlikvidované nad Krasnodarským krajom na juhozápade európskej časti Ruska.

Ruské spravodajské kanály na platforme Telegram dodali, že v oblasti, ktorá bola jedným z terčov útoku, sa nachádza rafinéria spoločnosti Lukoil i sklad ropných látok. Kým jedno zariadenie – v obci Afiopskij – patrí pod Krasnodarský kraj, sklad v obci Enem sa rozprestiera už na území Adygejskej republike oblasti. Oba objekty delí len asi šesť kilometrov.

Miestne médiá informovali o jednej obeti – žene, ktorá prišla o život v meste Slaviansk-na-Kubani pod troskami domu poškodeného úlomkami dronu.

Ďalšie tri drony boli podľa ruského ministerstva obrany zostrelené nad Brianskou oblasťou a po jednom nad Belgorodskou, Rostovskou a Oriolskou oblasťou.

Poplach bol v noci na štvrtok vyhlásený v niekoľkých oblastiach Ruska, ktoré zo severu hraničia s Ukrajinou, ako aj vo Voronežskej a Lipeckej oblasti v južnej časti európskeho Ruska.

Krátko predtým sa na platforme Telegram objavili aj správy o útoku niekoľkých bezpilotných lietadiel z mora v smere na Sevastopol na Ruskom okupovanom Kryme. Citované zdroje tvrdia, že všetky drony boli zostrelené. (tasr)

7:41 Pri útoku ruskej armády bola v noci na štvrtok vážne poškodená ďalšia tepelná elektráreň na Ukrajine. Informovala o tom ukrajinská energetická spoločnosť DTEK, ktorej elektráreň patrí.

Z vyhlásenia spoločnosti vyplýva, že pri útoku ruskej armády boli zranení traja zamestnanci elektrárne. Kde sa tento energetický objekt nachádza, spoločnosť DTEK nespresnila.

Spoločnosť Ukrenerho vo štvrtok ráno oznámila, že počas nočného náletu kamikadze dronov boli poškodené zariadenia energetickej infraštruktúry v štyroch oblastiach Ukrajiny: Vinnyckej, Dnepropetrovskej, Doneckej a Kyjevskej. Bližšie podrobnosti nateraz nie sú známe.

Podľa britskej stanice BBC tieto objekty mohli poškodiť zostrelené drony a ich úlomky. Ukrajinské letectvo vo svojej zvodke zo štvrtka rána uviedlo, že protivzdušnej obrane sa v noci na štvrtok podarilo zneškodniť päť z deviatich rakiet odpálených ruskou armádou a všetkých 27 dronov vypustených nad územie Ukrajiny.

Podľa zvodky ruská armáda v noci zaútočila na Ukrajinu troma balistickými raketami Iskander-M, ktoré boli vystrelené z Voronežskej oblasti na juhozápade európskej časti Ruska, a šiestimi raketami s plochou dráhou letu z oblasti Kaspického a Azovského mora. Zo zvodky vyplýva, že nie všetky z troch balistických rakiet a jednej riadenej strely sa ukrajinskej obrane podarilo zlikvidovať. (reuters, tasr)

5:30 Desiatky miliárd vojenskej pomoci od spojencov Ukrajine nestačia na boj s Ruskom. Preto sa obracia aj na obchodníkov so zbraňami. Tí sa snažia využiť príležitosť a zarobiť – ceny niektorých zbraní vzrástli počas vojny na Ukrajine až päťnásobne, uviedol britský denník The Sunday Times. Rast cien potvrdil tiež Volodymyr Pikuzo, ktorý založil ukrajinskú agentúru zabezpečujúcu obstarávanie pre armádu. Na porážku Ruska je podľa neho potrebných možno až 800 miliárd dolárov, uviedol rozhovore pre britský denník.

„Darované zbrane nám nestačia,“ uviedol a dodal, že počas prvých mesiacov ruskej invázie približne 60 % zbraní na bojisku dodal Západ, zvyšok kúpila priamo Ukrajina. „Toto však bolo len 10 % našich skutočných potrieb,“ povedal pre Sunday Times.

Aby Ukrajina zvrátila vývoj vojny, bude musieť minúť ekvivalent čínskeho vojenského rozpočtu vo výške 200 miliárd USD „tri alebo štyrikrát“, hovorí. To sa zhoduje s hodnotením vysokých predstaviteľov britskej armády, pričom jeden z nich sa domnieva, že Ukrajina potrebuje ďalších 300 miliárd USD, aby sa vyrovnala ruskej produkcii.

Keď sa vojna začala, zásoby západných zbraní na Ukrajine boli značne obmedzené. Pikuzo uviedol, že mnohé štáty uvalili de facto zbrojné embargo po Putinovej ilegálnej anexii Krymu v roku 2014 a odmietli posielať Ukrajine zmysluplné dodávky. Pikuzo hovorí, že sa báli provokovať Rusko a obávali sa „jadrovej eskalácie“. Domnieva sa, že to bolo jednou z príčin ruskej invázie – Rusko bolo presvedčené, že Ukrajina na vojnu nie je pripravená.

The Sunday Times ešte pred týmto rozhovorom získal z ukrajinských zdrojov zoznam s cenami vybranej munície – ceny predošlé aj súčasné. V odvetví, ktoré je známe svojou neprehľadnosťou, je ťažké určiť, čo je za touto rýchlou infláciou, uviedol britský denník. Pikuzo odmietol zoznam komentovať, ale uznáva, že cena zbraní stúpa.

Ceny munície (v USD)
produkt cena pred vojnou koľko chce platiť Kyjev koľko si pýtajú priekupníci
122mm raketa Grad 900 4 700 6 000
155mm M107 800 3 000 4 800
125mm tankový 1 200 3 900 7 420
152mm delostrelecký pre D20 1 200 2 300 5 727
122mm delostrelecký pre D30 850 1 700 2 300
105mm delostrelecký 400 1 200 1 800
82mm mínometný 70 230 453
Zdroj: The Sunday Times z ukrajinských zdrojov
FMG - Assembly of mortars 1 Čítajte viac Riaditeľ MSM: Ľudia nám do závodu nosia životopisy každý deň. Slovenská zbrojovka rastie, investície sa šplhajú na 200 miliónov eur

5:25 Dohoda medzi Ruskom a Severnou Kóreou podpísaná v stredu stanovuje, že obe krajiny bezodkladne vynaložia všetky dostupné vojenské prostriedky na pomoc partnerovi v prípade vojny. Podľa agentúr Reuters a AP to uviedol Pchjongjang vo svojom prvom vyjadrení po rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom. Na pakt so znepokojením reagoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg či japonská vláda.

Putin a Kim podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Severokórejská štátna agentúra KCNA podľa AP uviedla, že sa obe krajiny zaviazali „bezodkladne nasadiť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii“, aby si poskytli „vojenskú a ďalšiu pomoc“. AP poznamenáva, že zmluva môže posilniť spoluprácu oboch k Západu nepriateľských krajín na najvyššiu úroveň od konca studenej vojny.

Rusko podľa Putina na základe paktu nevylučuje vojensko-technologickú spoluprácu s KĽDR.

Putin v Pchjongjangu, s Kimom rozdávali úsmevy

Šéf Kremľa navštívil severokórejskú metropolu prvý raz po 24 rokoch.

Fotogaléria
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a...
Vladimir Putin (vľavo) a severokórejský vodca...
+12Obyvatelia Severnej Kórey sa 19. júna 2024...

„Musíme si byť vedomí toho, že autoritárske mocnosti sa čoraz viac zbližujú. Vzájomne sa podporujú spôsobom, ktorý sme predtým nevideli,“ reagoval na správu šéf NATO Stoltenberg počas návštevy Kanady. Japonská vláda dala najavo vážne znepokojenie z Putinových slov o spolupráci v oblasti vojenských technológií.

USA a ich spojenci v oblasti, teda práve Japonsko a Južná Kórea, majú podľa Reuters obavy, že Rusko by Severnej Kórei mohlo pomôcť s jej raketovými a jadrovými programami, ktoré má zakázané na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Šéf Kremľa počas prvej návštevy KĽDR za posledných 24 rokov sľúbil, že s izolovanou komunistickou krajinou prehĺbi obchodné a bezpečnostné väzby a podporí ju v jej odpore proti USA. Putin sa z KĽDR presunul do Vietnamu, s jeho vrcholnými predstaviteľmi by mal rokovať vo štvrtok.

© Autorské práva vyhradené

353 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine