Juhokórejský poradca pre národnú bezpečnosť Čang Ho-ťin odsúdil „komplexnú strategickú zmluvu“, ktorú vodcovia Ruska a Severnej Kórei podpísali v stredu v Pchjongjangu.
Čítajte viac Objatia Putina s Kimom pozorne sleduje Si. Chce od nich rieku
„Vláda vyjadruje vážne znepokojenie a odsudzuje podpísanie komplexnej dohody o strategickom partnerstve medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorej cieľom je posilniť vzájomnú vojenskú a hospodársku spoluprácu,“ uviedol Čang podľa agentúry Yonhap na brífingu v prezidentskom úrade.
Čang uviedol, že akákoľvek spolupráca, ktorá priamo alebo nepriamo napomáha vojenskému posilneniu Severnej Kórey, je porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a bude podliehať medzinárodnej kontrole a sankciám. Prisľúbil tiež, že Soul prijme zodpovedajúce opatrenia.
„Plánujeme prehodnotiť otázku zbrojnej podpory Ukrajine,“ povedal Čang a naznačil zmenu v juhokórejskej politike neposkytovania smrtiacich zbraní Ukrajine.
Poradca pre národnú bezpečnosť nespresnil, o akú výzbroj či muníciu by mohlo ísť. Soul podľa neho „bude udržiavať strategickú nejednoznačnosť, pokiaľ ide o typy zbraní,“ ktoré Kyjevu dodá.
„Namiesto toho, aby sme vopred odhalili naše plány, budú konkrétne opatrenia zverejnené neskôr. Bude zaujímavé vidieť, ako Rusko zareaguje,“ konštatoval Čang.
Podľa agentúry Yonhap by mohlo ísť o systémy protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina zúfalo potrebuje proti ruským náletom.
Južná Kórea tiež uvalí dodatočné sankcie na štyri ruské lode, päť organizácií a osem jednotlivcov zapojených do transferu zbraní a ropy medzi Ruskom a Severnou Kóreou, povedal Čang.
Predstaviteľ Soulu označil za „znepokojujúce“, že Pchjongjang a Moskva s ich historickou zodpovednosťou za rozpútanie kórejskej vojny začiatkom 50. rokov minulého storočia a terajšej agresie proti Ukrajine si vzájomne prisľúbili vojenskú pomoc založenú na hypotetickom scenári preventívneho útoku. „Je to mylný a iracionálny argument, ktorý ignoruje medzinárodnú zodpovednosť a normy,“ povedal.
Vo svetle prehlbujúcich sa väzieb medzi Pchjongjangom a Moskvou vláda v Soule prisľúbila, že bude rázne reagovať na akékoľvek bezpečnostné hrozby v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom.
„Ďalej posilníme spojenectvo zamerané na odstašovanie medzi Južnou Kóreou a USA a bezpečnostnú spoluprácu medzi Južnou Kóreou, Spojenými štátmi a Japonskom, aby sme eliminovali severokórejské jadrové a raketové hrozby,“ povedal Čang.
Južná Kórea doteraz smrtiace zbrane na Ukrajinu priamo nedodávala. Začiatkom mája prezident republiky Jun Sok-jol naznačil, že tento postoj mieni dodržiavať aj naďalej.
Čítajte viac Kórejská munícia pre Kyjev? Soul odposluch z uniknutých dokumentov Pentagonu spochybňuje
Juhokórejské zbrane ale ani doposiaľ vo výzbroji Ukrajinských ozbrojených síl nechýbali. Kyjev ich dostával cez sprostredkovateľov. Pred protiofenzívou Ukrajinských ozbrojených síl na jar 2023 tak Ukrajinci získali viac ako juhokórejských 300– tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Ukrajincom to v tom čase umožnilo vypáliť 7 tisíc granátov denne, kým Rusi vtedy dokázali za 24 hodín použiť iba 5 tisíc.
Tento pomer sa však neskôr obrátil v prospech ruských agresorov, a to v značnej miere zásluhou severokórejskej delostreleckej munície. Jej dodávky výrazne zosilneli obzvášť po návšteve Kim Čong-una v Rusku v septembri minulého roku. Pchjongjang podľa odhadu Soulu dodal Moskve od začiatku vojny na Ukrajine už prinajmenšom 4,8 milióna kusov delostreleckých granátov. Pre porovnanie, Európska únia nedokázala splniť svoj sľub z jari 2023, že do roka dodá Kyjevu milión delostreleckých granátov.
Šéf Kremľa navštívil severokórejskú metropolu prvý raz po 24 rokoch.
Soul už pred stredajšou návštevou Putina v KĽDR varoval Moskvu, že by „nemala prekročiť určité hranice“. Poradca juhokórejského prezidenta Čang nespresnil o aké „červené čiary“ má ísť ale médiá to dali do súvislosti s tým, že úrad juhokórejského prezidenta dostal spravodajské informácie o pripravovanej dohode medzi Ruskom a KĽDR.
Klauzula o vojenskej pomoci v novej zmluve takmer doslova opakuje text sovietsko-severokórejskej dohody z roku 1961, hovorí Fjodor Tertickij, vedúci výskumník na Kunmingskej univerzite v Soule. „Z pohľadu Soulu je to, čo sa teraz stalo, veľmi zlé. O možnom znovuoživení takejto únie sa diskutovalo tu aj v Tokiu ako o najhoršom scenári,“ cituje Tertického BBC. „Posolstvo Moskvy a Pchjingjangu je veľmi jasné: obnovujeme spojenecké vzťahy, ktoré sme mali v roku 1961,“ poznamenal.
Najdôležitejšia veta v texte paktu podľa ruského experta pôsobiaceho v Soule znie nasledovne: „V prípade, že jedna zo zmluvných strán bude vystavená ozbrojenému útoku ktoréhokoľvek štátu alebo koalície štátov a ocitne sa tak vo vojnovom stave, druhá zmluvná krajina okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami.“ Krátko po príchode Putina do Kremľa v roku 2000 bol dokument z roku 1961 nahradený Zmluvou o priateľstve a dobrom susedstve, ktorá klauzulu o vojenskej pomoci neobsahovala a celkovo bola dostatočne vágna. Do čerstvo uzavretého paktu sa však spomínaná veta z roku 1961 v doslovnom znení vrátila, pripomína Tertickij