„Politické hry sa skončili,“ tešila sa Meloniová, keď Senát, horná komora talianskeho parlamentu, sporný návrh posunul do druhého čítania. Minulý utorok zaň hlasovalo 109 poslancov, 77 bolo proti a jeden sa zdržal. Podľa premiérky ide o prvý krok k posilneniu demokracie.
„Položili sme základný kameň historickej reformy, ktorá z Talianska urobí stabilnú, konkurencieschopnú a dôveryhodnú krajinu. Už niet cesty späť,“ citoval denník La Stampa ministerku pre reformy Elisabettu Casellatiovú.
Odstavenie prezidenta
Základom „matky všetkých reforiem“, ako Meloniová plán nazýva, je, aby si budúcich premiérov vyberali občania vo voľbách. Dosiaľ sa to robilo tak, že to bolo zodpovednosťou prezidenta.
Po voľbách rokoval s predsedami politických strán a zostavením vlády poveril spravidla šéfa tej koalície, ktorá získala najväčší počet hlasov.
Výsledkom bývali časté spory a vládne krízy, ktoré viedli k neistote a ochromeniu štátnych inštitúcií. Od skončenia druhej svetovej vojny sa tak v Taliansku vystriedalo až 68 vlád, pričom mnohé vydržali iba rok či dva.
Čítajte viac Budú mať Taliani svoje Guantánamo? Migrantov pošlú do Albánska
Meloniová kritizuje najmä to, že premiérmi boli aj „technokrati“ ako Mario Monti a Mario Draghi alebo úplne neznámy Giuseppe Conte. Podľa nej by mal predseda vlády po novom oveľa väčšiu legitimitu, ak by bol víťazom volieb.
Strana, ktorej by voliči odovzdali najviac hlasov, by navyše dostala tzv. väčšinový bonus, vďaka čomu by disponovala pohodlnou väčšinou v oboch komorách parlamentu. Keby reformu schválili, postavenie prezidenta by sa tak oslabilo, že by prakticky zostal bez politického vplyvu.
„Všetky strany, pravica i ľavica, sa už 40 rokov snažia vyriešiť veľký problém s nestabilitou. My ideme k podstate veci. Taliani si budú vyberať nielen svojich zástupcov v parlamente, ale aj predsedu vlády,“ zdôvodnila Casellatiová.
Foto: SITA/AP, Sean Kilpatrick
Obdivuje diktátora
Pre opozičné strany sú Meloniovej plány neprijateľné. Ako varovali, Taliansku hrozí, že by opäť o všetkom rozhodoval jeden človek, ako to bolo za temných čias fašistického diktátora Benita Mussoliniho, ktorého popravili v apríli 1945.
Prirovnávanie k tomuto Hitlerovmu spojencovi nie je pre taliansku premiérku novinkou. Je známe, že ho obdivovala. V roku 1996, keď ako 19-ročná začínala s politikou, „duceho“ v rozhovore pre francúzsku televíziu bez ostýchania chválila.
„Pre mňa bol Mussolini dobrý politik. Všetko, čo robil, robil pre Taliansko, a to je niečo, čo u politikov, ktorých sme mali za posledných päťdesiat rokov, nenachádzame,“ podala svojský výklad histórie.
Čítajte viac Fašistický pozdrav už v Taliansku nie je trestný čin. Súd stanovil podmienky
Časom rétoriku zmiernila (uznala, že Mussolini robil „chyby“), no jej subjekt Bratia Talianska aj tak sprevádzala povesť neofašistickej krajne pravicovej strany.
Keď sa v októbri 2022 stala predsedníčkou vlády, v Európe zavládli obavy, akú politiku bude presadzovať. Mnohým sa potom uľavilo, keď sa k viacerým témam postavila zmierlivejšie. Jej sporná reforma však vyvoláva pochybnosti.
Podľa bývalého predsedu ústavného súdu Uga De Sierva je návrh „nanajvýš nebezpečný“. Pripustil síce, že v západných demokraciách sú príklady šéfov štátu, ktorých si ľudia volia a majú široké kompetencie, ako je to napríklad vo Francúzsku alebo v USA, ale ani oni nemajú v rukách všetku moc.
„V týchto systémoch existujú silné protiváhy, ktoré moc exekutívy vyrovnávajú. Také však v Meloniovej reforme úplne chýbajú,“ zdôraznil De Siervo.
Čítajte viac Krajná pravica v Taliansku chce školám nariadiť dodržiavať kresťanské tradície. Spustila sa vlna kritiky
Rozhodne referendum?
Protest proti reforme podpísalo aj 180 ústavných právnikov, medzi nimi viacerí bývalí predsedovia a podpredsedovia ústavného súdu.
Ako upozornili, premiérka sa usiluje vytvoriť akýsi „hybridný systém, ani parlamentný, ani prezidentský, ktorý v iných demokraciách nezažili“. Hocijaká vláda by tak podľa nich mohla prevziať kontrolu nad všetkými inštitúciami, a to bez akejkoľvek kontroly.
„Parlament by riskoval, že už nebude zastupovať krajinu a stane sa len sluhom vlády, čím by sa zničilo rozdelenie právomocí. Prezident republiky by sa zredukoval na úlohu notára,“ pripomenuli právnici vo verejnej výzve. „Zoči-voči tomu všetkému ani my… nemôžeme a nechceme mlčať,“ dodali na záver.
Foto: SITA/AP, Andrew Medichini
Námietky proti plánovanej zmene majú i mnohí ďalší – talianska biskupská konferencia, odbory, združenia občianskej spoločnosti či spolky bývalých partizánov.
Meloniovej sa dokonca podarilo zjednotiť rozhádanú opozíciu – sociálnych demokratov, Hnutie piatich hviezd aj ďalšie strany. Prvý raz od jej nástupu k moci zorganizovali spoločnú demonštráciu v Ríme, na ktorú prišli tisíce protestujúcich.
„Ste a vždy budete úbohými fašistami,“ hlásali transparenty v ich rukách. Poslancom, ktorí podporili Meloniovej návrh, pripomenuli, že prisahali na antifašistickú ústavu a svojím postojom ju zradili.
Čítajte viac Expert: Meloniová nie je Mussolini, ale z kultúry fašizmu vychádza
Napriek prvému úspechu v Senáte, nemá Meloniová ešte zďaleka vyhraté. Pri reforme ústavy sa totiž vyžaduje, aby v parlamente prešla až štyrmi čítaniami a na schválenie je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch jeho komorách.
V opačnom prípade by o návrhu hlasovali ľudia v referende. Predpokladá sa, že v parlamente zmena neprejde, a to, ako by sa k tomu postavili voliči, nie je zatiaľ vôbec isté.
Pokus o uzurpovanie si moci by sa tak pre „Mussoliniho v sukni“, ako 47-ročnú političku prezývajú, mohol ešte skončiť debaklom.