Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 852 dní
- List z Charkova: Ďalšia správa pre Haag
- Ruskí blogeri ostro kritizujú Kremeľ. Moskva rozmiestňuje vojenskú techniku do civilných oblastí na Kryme
- Uvoľňuje Moskva kritéria odpálenia atómoviek? Rusko začalo revíziu jadrovej doktríny
- Členské štáty EÚ schválili 14. balík sankcií proti Rusku. Dotýka sa oblasti LNG
- Zelenskyj odvolal veliteľa Spojených síl Ozbrojených síl generála Sodoľa
Čítajte viac 851. deň: Kyjev útočil na Sevastopoľ strelami ATACMS, Moskva z toho viní USA. Celá Ukrajina sa ponorí do tmy
21:43 Spojené štáty sa ohradili proti tvrdeniu Ruska, ktoré im pripísalo zodpovednosť za ukrajinský útok na anektovaný Krymský polostrov. Ukrajina podľa USA prijíma vlastné rozhodnutia o cieľoch svojich útokov, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Nedeľňajší ukrajinský útok americkými raketami ATACMS na Ruskom ovládané mesto Sevastopol na Kryme si vyžiadal štyri obete na životoch vrátane dvoch detí a ďalších 151 osôb utrpelo zranenia.
Ruské ministerstvo obrany v reakcii na Telegrame napísalo, že zodpovednosť za útok na „mierumilovných obyvateľov“ nesie Washington, ktorý dodal Kyjevu raketu, zatiaľ čo americkí vojenskí špecialisti poskytli príslušné údaje pre jej zacielenie.
„Ukrajina prijíma vlastné rozhodnutia o cieľoch a vykonáva vlastné vojenské operácie,“ vyhlásil hovorca Pentagónu Charlie Dietz.Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť dodal, že každý stratený život je tragédia. „To určite zahŕňa tisíce nevinných Ukrajincov, ktorých zabili ruské sily od začiatku agresívnej vojny na Ukrajine,“ zdôraznil.
Moskva si na rezort diplomacie predvolala americkú veľvyslankyňu Lynne Tracyovú a obvinila USA z vedenia „hybridnej vojny“ proti Rusku a účasti na konflikte na Ukrajine. Rusko po spornom referende anektovalo Krym v roku 2014 a považuje ho za svoje územie, hoci podľa väčšiny krajín medzinárodného spoločenstva patrí tento polostrov Ukrajine.
20:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vymenoval brigádneho generála Andrija Hnatova za veliteľa Spojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny. Hnatov vo funkcii vystriedal generálporučíka Jurija Sodoľa, informovala agentúra Reuters.
Zelenskyj svoje rozhodnutie oznámil prostredníctvom videopríhovoru k občanom, ktoré od začiatku vojny rozpútanej Ruskom máva každý deň. Jeho rozhodnutie v tejto veci nasledovalo po sérii medializovaných správ o Sodoľových zlyhaniach.
Naposledy sa na Sodoľa sťažoval Bohdan Krotevyč, ktorý je náčelníkom štábu brigády Azov pôsobiacej v rámci ukrajinskej Národnej gardy. Major Krotevyč v pondelok vo svojom statuse na platforme Telegram napísal, že prokuratúru vyzval „na začatie vyšetrovania jedného vojenského generála“, ktorý „zabil viac ukrajinského vojenského personálu ako ktorýkoľvek ruský generál“. Generálovo meno nebolo v Krotevyčovom príspevku uvedené, ale podľa ukrajinskej tlače je zrejmé, že ide o generálporučíka Sodoľa.
Vo svojom statuse Krotevyč dodal, že veliteľov nižších hodnotí postavia pred súd napríklad za stratu pozorovateľského stanovišťa, ale generála „za stratu regiónov a desiatok miest a stratu tisícov vojakov“ nesúdia.
Sodoľovo odvolanie žiadala aj poslankyňa ukrajinského parlamentu Marijana Bezuhlá.
Sodoľ pôsobil aj ako veliteľ ukrajinskej námornej pechoty. Do funkcie veliteľa spoločných síl ozbrojených síl Ukrajiny bol vymenovaný vo februári v rámci zmien v armáde po odchode generála Valerija Zalužného.
20:15 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) v pondelok informoval o vyslaní nového veľvyslanca SR na Ukrajinu. Bude ním doterajší veľvyslanec s osobitným poslaním pre Ukrajinu Pavel Vízdal. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Šéf diplomacie priblížil, že vojnový konflikt na Ukrajine je pre Slovensko najakútnejšou zahranično-politickou a bezpečnostnou výzvou. „Prioritou v tejto oblasti pre nás naďalej ostáva poskytovanie humanitárnej pomoci, podpora mierového riešenia a čo najskoršieho ukončenia konfliktu,“ dodal.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Rezort diplomacie podotkol, že Slovensko ukotvilo napĺňanie svojich zahranično-politických a hospodárskych záujmov v súvislosti s Ukrajinou v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 – 2027. Zároveň aj v Spoločnom vyhlásení predsedov vlád SR a Ukrajiny v Užhorode a v Pláne spoločných aktivít medzi SR a Ukrajinou, takzvanej Cestovnej mape, na ktorej sa v Michalovciach dohodli oba štáty počas spoločného zasadnutia vlád.
„Výsledkom je dohoda na realizácii konkrétnych cezhraničných projektov aj v oblasti dopravnej infraštruktúry či energetiky, čo momentálne predstavuje mimoriadne dôležitú pomoc pre tamojších obyvateľov a ich život,“ povedal Blanár.
Ako priblížil nový veľvyslanec, diplomatické zastúpenie na Ukrajine bude pod jeho vedením pokračovať v posilňovaní bilaterálneho dialógu. „Mám jasné priority, ktoré budem na Ukrajine implementovať. Nosnými piliermi nášho programu je rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, spolupráca pri poskytovaní pomoci Ukrajine s orientáciou na humanitárne projekty a rozvojovú agendu, prehĺbenie ekonomickej spolupráce, integrácia Ukrajiny do európskych štruktúr,“ ozrejmil.
Slovensko má podľa MZVEZ záujem podieľať sa na obnove a povojnovej rekonštrukcii východného suseda a slovenské veľvyslanectvo v Kyjeve bude poskytovať maximálnu súčinnosť štátnym i neštátnym aktérom v konkrétnych obchodných príležitostiach.
18:55 Štrnásty balík sankcií EÚ proti Rusku, ktorý bol v pondelok odobrený Radou EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu, nepoškodí záujmy Slovenska. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Marek Eštok po skončení rokovaní, informuje bruselský spravodajca TASR.
Eštok pripomenul, že okrem nového balíka sankcií rokovali diplomati EÚ aj o vzťahoch s krajinami západného Balkánu, čo Slovensko považuje za veľmi dôležité, a tiež o súčasnej situácii v Gruzínsku.
Nové reštriktívne opatrenia okrem iného zakážu investície aj poskytovanie tovarov, technológií a služieb na dokončenie ruských projektov v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG). Zariadenia EÚ sa už nesmú používať na prekládku ruského LNG do tretích krajín, čo sa týka prekládok z lode na loď a z lode na pevninu. Ide o opatrenie, ktoré neovplyvňuje dovoz plynu do EÚ, ale iba reexport do tretích krajín cez Úniu.
EÚ na svoj sankčný zoznam pridala ďalších 116 osôb a právnych subjektov zodpovedných za konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a prijala nové opatrenia a nástroje na potlačenie obchádzania doteraz prijatých sankcií.
„Formálne bol schválený 14. balík sankcií. Tak ako aj doteraz, my sa riadime mottom, aby tie sankcie postihovali viac agresora ako členské krajiny a Slovensko. Príprava balíka bola prerokovaná v spolupráci s ostatnými rezortmi, aby sa nedotýkali záujmov Slovenska. Nie sú tam žiadne elementy, ktoré by sa dotýkali ekonomických záujmov Slovenska,“ vysvetlil Eštok. Spresnil, že sa to týka aj sprísnených opatrení EÚ v oblasti ruského skvapalneného plynu.
18:16 Južná Kórea zaujala „pevný postoj“ voči Rusku v dôsledku zlepšujúcich sa vzťahov medzi Moskvou a Severnou Kóreou. Ako v najnovšej správe o vojne na Ukrajine uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), pokus Ruska hrozbami odradiť Soul od poskytnutia pomoci Ukrajine zlyhal.
Juhokórejský riaditeľ pre národnú bezpečnosť Čang Ho-džin v nedeľu povedal, že typ vojenskej podpory, ktorú Južná Kórea poskytne Ukrajine, závisí od hĺbky a vývoja ruskej vojenskej spolupráce so Severnou Kóreou. Ruský vodca Vladimir Putin minulý týždeň povedal, že Soul by urobil „veľmi veľkú chybu“, ak by sa rozhodol dodávať zbrane Ukrajine.
Úrad juhokórejského prezidenta dohodu Kima a Putina vo vyhlásení označil za hrozbu pre juhokórejskú bezpečnosť a varoval, že negatívne ovplyvní vzťahy Soulu s Moskvou. Spomenutý predstaviteľ povedal, že v reakcii na dohodu Soul zváži otázku poskytovania zbraní Ukrajine na pomoc v boji proti ruskej invázii.
Južná Kórea je rastúci vývozca zbraní s dobre vybavenou armádou podporovanou Spojenými štátmi. Ukrajine však dosiaľ poskytovala len humanitárnu a inú pomoc, ktorá nezahŕňa zbrane, pričom to odôvodnila svojou dlhodobou politikou nevyzbrojovania krajín, ktoré sú aktívne zapojené v konflikte.
16:41 Náčelník ukrajinského pluku Azov vyzval tamojší Štátny úrad pre vyšetrovanie (SBI), aby prešetril ťažké straty spôsobené velením ukrajinského generála. Ako referuje web Ukrajinská pravda, náčelník pluku Bohdan Krotevyč požaduje, aby SBI vyšetril konanie generála ukrajinských ozbrojených síl.
Krotevyč a následne ani SBI neuviedli meno veliteľa ukrajinskej armády, ale podľa webu Ukrajinská pravda ide o Jurija Sodolu. Krotevyč obviňuje generála zo zneužívania moci a nekompetentného velenia, ktoré viedlo k strate veľkej časti územia Ukrajiny, a žiada preveriť veliteľa, či to náhodou nebola spolupráca s Ruskom.
„Napísal som list Štátnemu úradu pre vyšetrovanie, v ktorom som žiadal vyšetrenie vojenského generála, ktorý podľa mňa nechal zabiť viac ukrajinských vojakov ako ktorýkoľvek ruský generál. Vadí mi, že odsudzujú veliteľov práporov za stratu pozorovateľského stanovišťa, ale neodsudzujú generála za stratu oblastí a desiatok miest a stratu tisícov vojakov,“ skonštatoval Krotevyč.
Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole
16:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil novému šéfovi Správy štátnej bezpečnosti Ukrajiny, aby „vyčistil“ jej rady od ľudí, ktorí ju diskreditujú. Stalo sa tak po tom, ako boli dvaja jej dôstojníci obvinení zo sprisahania s cieľom zavraždiť vysokých ukrajinských predstaviteľov. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v máji uviedla, že v rámci vyšetrovania zadržala dvoch plukovníkov ukrajinskej Správy štátnej bezpečnosti (UDO). Sú obvinení zo spolupráce s Ruskom pri plánovaní vraždy Zelenského a ďalšieho najvyššieho politického a vojenského vedenia štátu vrátane šéfa vojenskej rozviedky Kyryla Budanova. UDO zaisťuje bezpečnosť rôznych štátnych činiteľov.
Zelenskyj, ktorý v pondelok predstavil plukovníka Olexija Morozova zamestnancom, povedal, že jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby do tohto úradu nastupovali len tí, ktorí vidia svoju budúcnosť spojenú s Ukrajinou. Išlo o jeho prvé vyjadrenie od zatknutia dvojice obvinených agentov.
„A, samozrejme, UDO musí byť očistená od každého, kto si pre seba nevybral Ukrajinu, alebo kto diskredituje Správu štátnej bezpečnosti,“ uviedol Zelenskyj na platforme Telegram.
Čítajte aj Ako Kyjev prekazil sprisahanie zradných plukovníkov? Objavili sa nové fakty o pláne únosu Zelenského a likvidácie Budanova
15:58 Európska únia potvrdila 1,4 miliardy eur z výnosov ruských aktív zmrazených v Európe pre Ukrajinu, plynie z informácií diplomatických zdrojov. Prvá časť peňazí určených na vojenskú pomoc krajine, ktorá sa bráni ozbrojenej ruskej agresii, by mala do Kyjeva zamieriť na budúci týždeň. Platby doteraz blokovalo Maďarsko, avšak podľa analýz právnikov z Rady EÚ Budapešť nemôže vyslanie peňazí zastaviť. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjárto už podľa agentúry Reuters uviedol, že maďarský právny tím skúma, ako rozhodnutie spochybniť.
„Existuje legálny postup, ako sa vyhnúť akejkoľvek blokácii,“ uviedol už pred rokovaním šéf úniovej diplomacie Josep Borrell. Podľa neho ruský prezident Vladimir Putin cestuje, kde môže, aby pre svoju krajinu získal ďalšie zbrane. Šéf únijnej diplomacie narážal na Putinove cesty do KĽDR a Vietnamu. „Pripravuje sa na dlhú vojnu, a preto aj my musíme Ukrajinu viac podporiť,“ doplnil Borrell.
Čítajte aj Kremeľ nadšený nebude. EÚ našla spôsob, ako obísť Orbána pri vyzbrojení Ukrajiny zo zmrazených ruských aktív
Šéf únie hovoril v prípade výnosov o celkovej sume 2,5 miliardy eur pre tento rok. Práve časť z týchto peňazí by mala na Ukrajinu zamieriť už na budúci týždeň, teda na začiatku júla, ďalšie financie potom o niekoľko týždňov neskôr.
Členské štáty potvrdili už na konci mája zhodu na tom, že výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe budú využité pre Kyjev. Na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF) má byť použitých 90 percent výnosov, zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a využitých pri rekonštrukcii Ukrajiny.
15:47 Ukrajina v pondelok opäť obvinila Rusko zo zintenzívnenia útokov s použitím zakázaných nebezpečných chemikálií vrátane slzotvorného plynu, informovala agentúra AFP.
Ukrajinská armáda pritom upozornila, že použitie chemických zbraní alebo chemických látok, ktoré sú určené na potláčanie nepokojov, je vo vojne zakázané a predstavuje porušenie Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, skladovania a použitia chemických zbraní a o ich ničení (CIAC). Moskva tento dohovor ratifikovala.
Z použitia chemických zbraní proti ukrajinským silám obvinili Rusko aj Spojené štáty, a to už v máji. Moskva to vtedy poprela.
Čítajte aj Zákop v plameňoch, nemali ani sekundu. Rusi nasadili zakázanú chemickú zbraň
14:38 Najmenej štyria ľudia zomreli a 34 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informoval o tom šéf tohto regiónu Vadym Filaškin.
„Rusi vystrelili na mesto dve rakety Iskander-M,“ uviedol Filaškin.
Medzi zranenými sú dve deti vo veku 12 a 13 rokov. Sú v stredne ťažkom, resp. ťažkom stave. Jeden obytný dom je zničený, ďalších 16 je poškodených.
Pokrovsk leží neďaleko frontovej línie.
13:59 Poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak uviedol, že Krym je okupovaným územím Ukrajiny, kde sa odohráva plnohodnotná vojna, ktorú Moskva sama rozpútala.
„Na Kryme nie sú a nemôžu byť žiadne ‚pláže‘, ‚turistické zóny‘ ani ďalšie vymyslené známky ‚mierového života‘,“ napísal na telegrame. Dodal, že Rusko využíva polostrov na útoky proti Ukrajine a schováva sa pri tom za civilistov. Tie označil za „civilných okupantov“.
13:54 Predseda francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella v pondelok oznámil, že Francúzsko nepošle na Ukrajinu vojakov a ani strely dlhého doletu, ak sa jeho strana v predčasných parlamentných voľbách dostane k moci.
Nová vláda by podľa jeho slov Ukrajine poskytla logistickú podporu a obranné vybavenie. Vyslanie vojakov či striel dlhého doletu však vylúčil.
Mladý líder Bardella vyhlásil, že Francúzsko by pod jeho vedením naďalej podporovalo Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Odmietol ale možné vyslanie francúzskych vojakov aj dodávky „rakiet striel dlhého doletu a vojenského materiálu, ktoré by mohli zasiahnuť ruské mestá, čo by mohlo viesť k eskalácii konfliktu“. Pripomenul tiež jadrové vybavenie Moskvy, ktorým ale disponuje aj Francúzsko.
„Považujem Rusko za hrozbu vo viacerých ohľadoch tak pre Francúzsko, ako aj pre Európu,“ povedal Bardella. Kritizoval aj ruské aktivity v Afrike, pre ktorú je v poslednom čase Moskva mnohokrát atraktívnejšia ako Paríž.
„Sedem rokov macronizmu krajinu oslabilo,“ povedal Bardella Sľúbil, že zvýši kúpnu silu, nastolí poriadok a zmení zákony s cieľom uľahčiť deportáciu cudzincov usvedčených z trestných činov. Takisto plánuje sťažiť prístup k občianstvu osobám, ktoré sa vo Francúzsku narodili a znížiť výdavky na podporu imigrácie.
Čítajte aj Desaťtisíce Francúzov protestovali proti krajnej pravici, môže vyhrať predčasné voľby
13:36 Európska únia v rámci nového balíka sankcií prijatého v pondelok uvalila aj ďalšie obmedzenia pre Rusko týkajúce sa letov ponad územie Únie. Ako referuje web Rady EÚ, nové sankcie zakazujú pristávanie na území EÚ, vzlietania z neho a preletu nad ním.
„Vzťahuje sa tiež na akékoľvek lietadlo používané na nepravidelný let a v prípade, že ruská fyzická alebo právnická osoba, subjekt alebo orgán môže účinne určiť miesto alebo čas jeho vzletu alebo pristátia, aby sa dostal napríklad do dovolenkovej destinácie alebo na obchodné stretnutie,“ uvádza sa vo vyhlásení Rady.
Okrem toho musia prevádzkovatelia poskytnúť všetky informácie požadované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov o nepravidelných letoch vrátane vlastníctva lietadla a prípadne cestujúcich.
13:03 Diplomati členských krajín EÚ v pondelok na pracovnom stretnutí v Luxemburgu schválili dodatočné sankcie voči šiestim osobám zapojeným do kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru v členských štátoch EÚ.
Rada EÚ spresnila, že po prvýkrát sa prijímajú reštriktívne opatrenia proti kyberzločincom, ktorí používajú ransomvérové kampane proti základným službám, ako je zdravotníctvo a bankovníctvo.
Na sankčný zoznam EÚ sa dostali dvaja členovia skupiny „Callisto“ Ruslana Pereťjatka a Andrej Korinec. Ide o skupinu ruských vojenských spravodajských dôstojníkov zodpovedných za phishingové kampane v krajinách EÚ a tretích krajinách, pri ktorých kradnú citlivé údaje v dôležitých funkciách štátu vrátane rezortov obrany a diplomacie.
EÚ sankcie zamerala aj na Oleksandra Sklianka a Mykolu Černycha z „Armagedonskej hackerskej skupiny“ podporovanej Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) Ruskej federácie. Je zodpovedná za kybernetické útoky s významným dopadom na vlády členských štátov EÚ a na Ukrajinu, aj pomocou phishingových e-mailov a kampaní so škodlivým softvérom.
Sankcie sa týkajú aj Michaila Careva a Maksima Galočkina, kľúčových hráčov pri nasadzovaní škodlivých softvérov malvéru Conti a Trickbot. Trickbot vytvorila hackerská skupina „Wizard Spider“, ktorá viedla počítačové útoky na rôzne sektory vrátane zdravotníctva a bankovníctva, čím spôsobila značné ekonomické škody v EÚ.
Čítajte aj V europarlamente našli ďalšieho ruského agenta. Opäť pracoval pre nemeckú neonacistickú AfD
12:50 Zábery a snímky naznačujú, že ruské sily rozmiestňujú vojenské vybavenie v civilných oblastiach na Kryme, napísal vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Ruskí blogeri ostro kritizovali ruské ministerstvo obrany a ruské okupačné orgány na Kryme za to, že nedokázali zabrániť úderu a dostatočne chrániť ruských civilistov. Ruské zdroje kritizovali ruské úrady za to, že nepoužívali sirény na varovanie civilistov, aby vyhľadali úkryt. Niekoľko ruských blogerov kritizovalo ruské úrady za to, že nedokázali odhaliť a zničiť všetky rakety predtým, ako sa priblížili k Sevastopoľu, a za to, že nevybudovali prístrešky v pešej vzdialenosti od pláže.
Ruské úrady nezodpovedne povzbudzovali ruský turizmus, aby dovolenkovali na Kryme počas vojny, zatiaľ čo ruská armáda naďalej využíva okupovaný polostrov na svoju inváziu. Ruská armáda pravdepodobne účelovo rozmiestňuje legitímne vojenské ciele v blízkosti civilných oblastí na Kryme v snahe odradiť ukrajinské útoky, tvrdia experti.
12:22 Kremeľ v pondelok pripísal Spojeným štátom zodpovednosť za ukrajinský útok raketami ATACMS na anektovaný Krymský polostrov. Vyžiadal si štyri obete vrátane dvoch detí a ďalších 151 osôb utrpelo zranenia.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil útok na Sevastopol za „absolútne barbarský“. Moskva bude podľa jeho slov reagovať na účasť Washingtonu na tomto údere. Peskov novinárom navrhol, aby sa opýtali v Európe a Spojených štátov, prečo sa ich vlády podieľajú na zabíjaní detí.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s týmto útokom predvolalo americkú veľvyslankyňu v Moskve, aby jej tlmočilo, že podľa Moskvy nesú Kyjev a Washington rovnaký podiel viny.
Kremeľský hovorca pri otázke o možných následkoch útoku zopakoval slová prezidenta Vladimira Putina zo 6. júna, že Rusko by mohlo rozmiestniť konvenčné rakety na dostrel Spojených štátov a ich európskych spojencov.
„Samozrejme, že zapojenie Spojených štátov do bojov, v dôsledku ktorých umierajú mierumilovní Rusi, musí mať dôsledky… Aké presne – to ukáže čas,“ uviedol Peskov.
Čítajte aj VIDEO: Ruské zverstvá z mesta Vovčansk: Ulice sú posiate mŕtvymi civilistami
12:04 Rusko začalo revíziu svojej jadrovej doktríny tak, aby bola v súlade s aktuálnou situáciou, oznámil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s odvolaním sa na skoršie vyjadrenia svojho šéfa, ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Uvoľňuje Moskva kritéria odpálenia atómoviek? Rusko začalo revíziu jadrovej doktríny
11:15 Postava Jevgenija Prigožina v takmer životnej veľkosti sa týči na Porochovskom cintoríne v Petrohrade. Socha hlavnej postavy Vagnerovej skupiny priťahuje zástupy jeho priaznivcov. Dotýkajú sa ruky sochy, sklonia hlavu, postoja v tichosti. Mnohí na hrob kladú červené karafiáty, a to aj po Prigožinových narodeninách pripadajúcich na 1. júna, píše agentúra DPA.
Čítajte viac Prigožinove dedičstvo straší: jeho impérium sa rozpadlo, kult však medzi Rusmi prežíva
10:42 Vysokopostavený severokórejský vojenský predstaviteľ v pondelok skritizoval Spojené štáty za rozširujúcu sa vojenskú pomoc Ukrajine. Podľa štátneho média KCNA tiež potvrdil podporu Moskvy vo vojne na Ukrajine.
Pak Čong-čon, jeden z najvyšších vojenských predstaviteľov Severnej Kórey, uviedol, že Rusko má „právo rozhodnúť sa pre akýkoľvek druh odvetného úderu“, a dodal, že ak bude Washington naďalej tlačiť Ukrajinu do „zástupnej vojny“ proti Rusku, môže to vyvolať silnejšiu reakciu Moskvy a „novú svetovú vojnu“.
Pak Čong-čon sa vo vyhlásení odvolával na minulotýždňové vyjadrenia Pentagónu, že ukrajinské sily môžu použiť zbrane dodané Spojenými štátmi na útok proti ruským silám kdekoľvek za hranicami s Ruskom.
Čítajte aj Objatia Putina s Kimom pozorne sleduje Si. Chce od nich rieku
Washington a Soul sú čoraz viac znepokojení vojenskou spoluprácou medzi Ruskom a KĽDR a obviňujú ich z porušovania medzinárodných zákonov tým, že obchodujú so zbraňami, ktoré Rusko používa proti Ukrajine. Moskva a Pchjongjang popreli akýkoľvek transfer zbraní.
10:31 Ďalšia ruská letecká bomba vzala život trom Charkovčanom a skaličila ďalších päťdesiat ľudí. Najobludnejšie slovo v tejto vete je „ďalšia“. Je také služobné, také necitlivé. Nikdy by nemalo stáť vedľa slov „smrť“ alebo „bomba“, z Ukrajiny píše publicistka Anna Gin.
Čítajte viac List z Charkova: Ďalšia správa pre Haag
9:47 Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa Kyjeva počas uplynulých 24 hodín zvýšil o 1 300. Ruské straty na personále od začiatku vojny sa tak dostali na úroveň 535 600. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, na ktorý sa odvoláva portál Ukrajinská pravda.
Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo aj o 12 tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 51 delostreleckých systémov, 27 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, dve strely s plochou dráhou letu, 56 vozidiel a cisterien a 20 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 8 031 tankov, 15 413 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 246 delostreleckých systémov, 11 382 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 323 striel s plochou dráhou letu, 19 304 vozidiel a cisterien a 2 397 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
9:41 Rada Európskej únie prijala v pondelok 14. balík sankcií voči Rusku. Tieto opatrenia okrem iného zakážu investície na dokončenie ruských projektov v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG).
Sankcie sa zameriavajú na 116 jednotlivcov a spoločností z dôvodu ich konania voči Ukrajine. Takisto EÚ poskytujú viac nástrojov na to, aby sa zabránilo obchádzaniu sankcií.
Členské krajiny EÚ na úrovni veľvyslancov sa na týchto opatreniach dohodli už minulý štvrtok. Belgické predsedníctvo v Rade EÚ vtedy na sociálnej sieti X oznámilo, že cieľom tohto balíka je posilniť účinnosť existujúcich sankcií a predísť ich obchádzaniu.
Čítajte aj Ďalšia obeť amerických sankcií. V Spojených štátoch zakázali ruský antivírus Kaspersky
9:35 Ruský útok zasiahol v pondelok civilnú infraštruktúru v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa a vyžiadal si najmenej troch zranených. Uviedol to v pondelok gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.
Ukrajinské ministerstvo vnútra zverejnilo fotografie obrovského oblaku dymu stúpajúceho z miesta hasenia požiaru. Ukrajinské vzdušné sily vopred varovali obyvateľov Odesy pred hrozbou raketového útoku. Škody bezprostredne neboli známe.
So zraneniami boli hospitalizovaní traja muži vo veku 19, 50 a 58 rokov, napísal Kiper v príspevku na platforme Telegram.
9:12 Jadrový dozorný orgán OSN vyzval na zastavenie útokov na Enerhodar, mesto neďaleko Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). K výzve došlo po tom, ako minulý týždeň dronové nálety zasiahli dve elektrické rozvodne pre túto oblasť, píše agentúra Reuters.
Ruskom dosadení predstavitelia ZAES obvinili Ukrajinu z dvoch útokov bezpilotných lietadiel, pri ktorých bola zničená jedna rozvodňa, poškodená druhá a na určitý čas sa prerušila dodávka elektriny pre obyvateľov.
Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi sa nezmienil o Ukrajine a uviedol, že incidenty nemajú žiadny vplyv na prevádzku ZAES. Povedal však, že útoky musia prestať.
„Ktokoľvek za tým stojí, musí to zastaviť. Používanie dronov proti elektrárni a jej okoliu je čoraz častejšie. Je to úplne neprijateľné a je to v rozpore s bezpečnostnými piliermi a konkrétnymi zásadami, ktoré boli jednomyseľne prijaté,“ uviedol Grossi vo vyhlásení na webovej stránke MAAE.
Dodal, že v meste Enerhodar, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od elektrárne, bola na 16 hodín prerušená dodávka elektrickej energie. Ani jeden z útokov, ku ktorým došlo v stredu a v piatok, však nemal žiadny vplyv na elektrické vedenie, ktoré jadrová elektráreň využíva na svoju prevádzku.
8:47 Mohlo by to tiež uvoľniť cestu pre pôžičku Kyjevu vo výške 50 miliárd dolárov zo strany skupiny G7.
Čítajte viac Kremeľ nadšený nebude. EÚ našla spôsob, ako obísť Orbána pri vyzbrojení Ukrajiny zo zmrazených ruských aktív
8:31 Ministri zahraničných vecí EÚ by mali v pondelok prijať nové sankcie proti Rusku, agentúru DPA o tom informovali diplomatické zdroje.
Nové kolo sankcií doteraz brzdili predovšetkým obavy Nemecka, pričom ich cieľom je zabrániť vyhýbaniu sa sankciám v oblasti získavania západnej technológie na výrobu zbraní. Podľa Berlína 14. balík sankcií zašiel príliš ďaleko, najmä pre dcérske spoločnosti firiem.
Diplomati z EÚ uviedli, že sa dosiahol kompromis, ktorý umožňuje zatiaľ neuplatňovať tzv. klauzulu „Žiadne Rusko“ pre dcérske spoločnosti. Nemecko má záujem naďalej vyvážať svoje produkty do ďalších krajín, no zároveň chce zabezpečiť, aby nakoniec neskončili v Rusku. Nový balík sankcií má po prvýkrát postihnúť aj lukratívny sektor skvapalneného zemného plynu (LNG).
Čítajte viac Ďalšia obeť amerických sankcií. V Spojených štátoch zakázali ruský antivírus Kaspersky
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba bude informovať kolegov z EÚ o vojnovej situácii prostredníctvom videohovoru.
Nová séria represívnych opatrení EÚ voči Moskve je pre Ukrajinu povzbudením. Kyjev je tiež pripravený podpísať bezpečnostný záväzok s EÚ neskôr tento týždeň uviedol predstaviteľ Únie pre DPA. Kyjev už dohodol podobné bilaterálne dohody s viacerými krajinami EÚ.
Ministri zahraničných vecí EÚ budú tiež riešiť platby pre krajiny, ktoré Ukrajine dodali zbrane, z mimorozpočtového fondu Európsky mierový nástroj (EPF). Každý členský štát má právo veta na platby a čo využíva predovšetkým Maďarsko. Diplomati EÚ však v tomto smere v Luxembursku neočakávajú prielom.
6:25 Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov je presvedčený, že rakety ATACMS s dlhým doletom, ktoré americký prezident Joe Biden konečne dodal Ukrajine, by mohli Krymský (Kerčský) most napokon zničiť. Uviedol to v rozhovore pre americký denník The Philadelphia Inquirer. Cieľom je prerušenie zásobovania ruských síl na Kryme.
Budanova už Moskva „zatkla v neprítomnosti“ za úlohu jeho spravodajskej agentúry pri vážnom poškodení mosta v roku 2022, zrejme bombou z nákladného auta. Považuje to za česť, píše Philadelphia Inquirer.
Tí, ktorí tvrdia, že ATACMS nie sú dostatočne výkonné, aby vykonali túto prácu, sa mýlia, povedal. „Mali by si prečítať technické príručky. Jedinou otázkou je ich množstvo, ale v zásade nám tieto rakety umožnia splniť takúto misiu“.
Budanov sa smeje myšlienke, že Moskva by v prípade ohrozenia kontroly nad Krymom použila taktické jadrové zbrane.
„V prvom rade viem, čo sa tam vonku skutočne deje. Po druhé, poznám skutočné charakteristiky ruských jadrových zbraní. Aké by to malo využitie? Nemáme veľkú koncentráciu jednotiek, pre ktoré by boli takéto jadrové zbrane vhodné. Prelomiť diery v našich obranných líniách je možné konvenčnými prostriedkami boja. Okrem toho by použitie jadrových zbraní viedlo k veľkým politickým rizikám pre Putina,“ uviedol.
Putinove červené línie na Kryme boli mnohokrát prekročené, keď Ukrajina odpálila britské rakety na tamojšie základne, a nič sa nestalo, povedal Budanov. Ak existuje nejaká šanca presvedčiť Putina, že nemôže vyhrať, môže to spočívať v tom, že moc Moskvy na Kryme bude neudržateľná, dodal.
Budanov v interview pre The Philadelphia Inquirer uviedol, že nevidí zmysel v mierových rozhovoroch, pretože „nemáme inú možnosť, ako získať späť to, čo bolo okupované. Inak bude vojnový stav trvať naveky“.