Kabinet premiéra Kyriakosa Mitsotakisa sporný zákon schválil ešte v septembri minulého roka. Pôvodne mal byť účinný už od marca, ale vládni politici si uvedomili, že by im mohol pokaziť výsledky v júnových eurovoľbách, a tak zavedenie nepopulárnej zmeny o štyri mesiace posunuli.
Šesťdňový pracovný týždeň dosiaľ platil len pre zamestnancov v oblasti cestovného ruchu a potravinárskeho priemyslu, po novom sa rozširuje aj na iné sektory s výnimkou štátnej a verejnej správy.
Absolútna moc zamestnávateľa
Paradoxom je, že hoci je nezamestnanosť v Grécku pomerne vysoká – vlani presahovala 11 percent, takže bola medzi krajinami Európskej únie druhá najvyššia, v niektorých oblastiach chýba množstvo pracovníkov, prípadne sa rozmáha zamestnávanie načierno. Práve to chce vláda novým zákonom vyriešiť.
Pracovné sily potrebuje najmä priemysel, maloobchod, poľnohospodárstvo a niektoré sektory služieb. Šesťdňový pracovný týždeň budú môcť zaviesť firmy, kde sa teraz robí päť dní v týždni, pričom za šiesty odpracovaný deň dostanú zamestnanci mzdu zvýšenú o 40 percent.
Čítajte viac Výsledky kratšieho pracovného týždňa príjemne prekvapili. Hlásia zlepšenie produktivity a šťastia
Ak by však ten deň vychádzal na nedeľu alebo sviatok, prilepšili by si až o 115 percent. A v prípade, že by išlo o nočnú prácu, dostali by ešte aj ďalší príplatok vo výške 25 percent.
Väčšina Grékov s plánovanou zmenou nesúhlasí. Už vlani proti nej protestovala opozícia, odborári aj tisíce ľudí v uliciach, ale nepochodili.
Ostatne, ako vhodné riešenie ťažkej hospodárskej situácie a vysokej zadlženosti ho popredné európske inštitúcie Aténam navrhovali už v septembri 2012, spolu s ďalšími opatreniami. V tom čase na to však vláda ešte nenašla odvahu.
„Zvolili si nás, aby sme presadili agresívny reformný program. A to aj robíme. Máme teraz pred sebou tri roky bez ďalších volieb, náš výkon sa bude hodnotiť v roku 2027,“ citoval rakúsky denník Kurier Mitsotakisa.
A naozaj. Hoci voliči vedeli o tvrdých reformách, ktoré chystá, jeho stredopravá strana Nová demokracia získala v eurovoľbách 28,3 percenta hlasov, teda takmer dvakrát toľko ako opozičná ľavicová strana Syriza. Grécky premiér to preto chápe ako vyjadrenie dôvery a podpory jeho programu.
Foto: SITA/AP, Yorgos Karahalis
Aris Kazakos, emeritný profesor pracovného práva zo Solúna, však novému zákonu vyčíta jeho bezohľadnosť voči zamestnancom. Ako uviedol pre nemeckú verejnoprávnu stanicu Deutsche Welle, zamestnávatelia vďaka úprave získajú „absolútnu moc v pracovnoprávnych vzťahoch“.
„Zamestnávateľ má totiž právo vyžadovať od zamestnancov, aby pracovali aj šiesty deň v týždni, ale zamestnanci to nemôžu odmietnuť,“ zdôvodnil.
Pripomenul, že súčasná vláda prijala už i prísnu legislatívu, ktorá obmedzila kolektívne zmluvy o mzdách, čo tiež sťažuje postavenie pracovníkov.
Čítajte viac Island testoval 4-dňový pracovný týždeň. Zamestnanci boli rovnako produktívni, ale aj šťastnejší
„Pokiaľ ide o individuálne rokovania, zamestnávateľ drží v rukách všetky karty a môže si diktovať prakticky hocijaké podmienky, ktoré chce, s výnimkou minimálnych práv stanovených v pracovnom práve,“ upozornil Kazakos s tým, že ak Mitsotakisova vláda zasiahne aj do týchto zákonov, padne i minimálna ochrana zamestnanca.
Nelichotivé vyhliadky
Podľa Kazakosa také pracovnoprávne vzťahy, z ktorých má prospech iba jedna strana, rozhodne nemožno vnímať ako spravodlivé či korektné.
Odborník na pracovné právo je dokonca presvedčený, že sa plánovaná zmena minie účinkom, lebo firmy už nebudú musieť prijímať nových zamestnancov, ak im bude stačiť prinútiť tých súčasných zostať dlhšie v práci.
Čítajte viac Grécko sužuje kríza pôrodnosti, vláda od apríla zvýši prídavky na dieťa
Poukázal i na to, že vo väčšine európskych štátov je trend celkom iný – odbory bojujú za skrátenie pracovného času bez zníženia platu a prvé pokusy ukázali, že to pomáha zvýšiť zamestnanosť. Ak sa totiž pracovný týždeň a nadčasy skrátia, zamestnávatelia musia naberať ďalších pracovníkov.
Odborné štúdie navyše potvrdili, že to zvyšuje produktivitu zamestnancov a ich ochotu pracovať. Grécko sa tak po zavedení šesťdňového pracovného týždňa vyberie vlastne opačným smerom.
Negatívnym dôsledkom tejto zmeny môže byť podľa Kazakosa nárast pracovných úrazov v priemyselných odvetviach. Vlani pri nich v Grécku zahynulo až 179 pracovníkov, čo je vysoké číslo.
Čítajte viac Eurokomisia oficiálne ukončila zvýšený dohľad nad hospodárením Grécka
Grékov, ktorých trápia nízke mzdy, obmedzené pracovné príležitosti a dlhý pracovný čas, to údajne môže viesť aj k tomu, že ich ešte viac bude hľadať uplatnenie v zahraničí.
Ako právnik zdôraznil, mnohí už dnes odmietajú zamestnanie v turistickom ruchu, lebo im to pripadá ako moderné otroctvo. Sezónni pracovníci na ostrovoch Mykonos či Santorini už teraz robia sedem dní v týždni a bývajú v preplnených ubytovniach.
Grécko, ktoré v roku 2010 zažilo hospodársku krízu a muselo prijať tri záchranné balíčky, je dnes už z najhoršieho vonku, ale situácia zostáva naďalej vážna. Krajina stále zápasí s dlhom vo výške asi 160 percent hrubého domáceho produktu.
Minimálna mzda síce dosahuje 830 eur, no životná úroveň upadá. Mladých ľudí trápi nezamestnanosť, ktorú riešia odchodom do cudziny. Problémy sú aj s infláciou a bývaním.
Čítajte viac Ktorá krajina má najkratší pracovný týždeň? Slováci pracujú skoro o 10 hodín týždenne viac
Grécko má navyše veľmi nízku pracovnú produktivitu – jednu z najnižších v EÚ. A to napriek tomu, že priemerný Grék trávi v práci pomerne veľa času. Kým Holanďania pracujú podľa Eurostatu zhruba 31,3 a Rakúšania 33,6 hodiny týždenne, Gréci až 39,8 hodiny.
Po zavedení šesťdňového pracovného týždňa sa tak z nich v tomto ukazovateli môžu stať rekordmani, ale či to bude mať aj priaznivý dosah na ich produktivitu, je otázne.