853. deň: USA odmietajú obvinenia z útoku na Sevastopoľ. Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov

Čítajte viac 851. deň: Kyjev útočil na Sevastopoľ strelami ATACMS, Moskva z toho viní USA. Celá Ukrajina sa ponorí do tmy

23:14 Americký minister obrany Lloyd Austin dnes telefonicky hovoril so svojím ruským náprotivkom Andrejom Belousovom. Informoval o tom hovorca Pentagonu Patrick Ryder. Išlo o prvý rozhovor šéfov rezortov obrany oboch krajín od vlaňajšieho marca a iniciatíva vzišla z Austinovej strany.

Podľa Pentagonu bol jednou z tém rozhovoru aj význam udržania otvorených komunikačných kanálov. Žiadne ďalšie podrobnosti z telefonátu Ryder nezverejnil.

Ekonóma Belousova za ministra obrany minulý mesiac vymenoval ruský prezident Vladimir Putin.

Vzťahy medzi USA a Ruskom sú na najnižšej úrovni od konca studenej vojny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Washington a jeho spojenci napadnutej krajine významným spôsobom pomáhajú s obranou.

22:28 Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že Rusko a Ukrajina si vymenili po 90 vojnových zajatcoch. Výmena sa údajne uskutočnila za sprostredkovania Spojených arabských emirátov, informovala agentúra AFP. Prepustenie 90 Ukrajincov z ruského zajatia neskôr potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že „v dôsledku vyjednávacieho procesu bolo 90 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve, vrátených z územia ovládaného kyjevským režimom“. Výmenou za to sa z ruského zajatia dostalo 90 vojnových zajatcov ukrajinských ozbrojených síl.

„Domov nie sú len slová,“ napísal Zelenskyj a spresnil, že medzi oslobodenými Ukrajincami sú príslušníci národnej gardy, vojenského námorníctva, armády i pohraničnej stráže, obrancovia Mariupolu, jadrovej elektrárne v Černobyle, bojovníci z frontových úsekov pri Chersone, Donecku, Charkove, Záporoží a Luhansku.

Naposledy Moskva a Kyjev informovali o výmene zajatcov 31. mája – uskutočnila sa vo formáte 75 za 75. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy spresnil, že z ruského zajatia sa vrátili príslušníci ukrajinských ozbrojených síl a Národnej gardy, ako aj pohraničníci. Na slobodu sa dostali i štyria civilisti.

21:43 Štyroch ukrajinských civilistov zranili riadené letecké bomby, ktorými ruskí vojaci v utorok popoludní zaútočili na dedinu Bobrivka v Charkovskej oblasti. Uviedol to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Kyiv Independent.

Zranenia utrpeli dve ženy vo veku 40 a 87 rokov a dvaja muži vo veku 56 a 67 rokov. Mužov hospitalizovali.

Moskva zintenzívnila útoky proti Charkovu a Charkovskej oblasti s použitím rakiet, kĺzavých bômb a bezpilotných lietadiel, pričom ničí energetickú infraštruktúru a obeťami sa stávajú civilisti.

18:58 Európska únia v utorok oficiálne otvorila rokovania o členstve s Moldavskom. Stalo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu iba niekoľko hodín po otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Moldavský premiér Dorin Recean to, podobne ako jeho ukrajinský kolega Denys Šmyhaľ, označil za historický deň pre Moldavsko „v historicky významných časoch pre Európu“.

Obe krajiny požiadali o členstvo v EÚ niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vlani v novembri Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.

„Brutálna vojna Ruska na Ukrajine nás veľmi zasiahla a navzájom si pomáhame v bezpečnostných otázkach, ale aj pri vstupe do EÚ – a budeme v tom pokračovať,“ povedal Recean novinárom len niekoľko hodín po otvorení rokovaní o členstve s Ukrajinou.

Prvá medzivládna konferencia Moldavska s EÚ predstavuje oficiálne otvorenie rokovaní, ktorými sa odštartuje proces preverovania toho, do akej miery sú zákony v týchto krajinách v súlade s normami EÚ. Po ukončení tohto procesu začne EÚ stanovovať podmienky pre rokovania o 35 právnych predpisoch, tzv. kapitolách, v oblastiach od voľného pohybu tovaru cez rybolov, dane, energetiku a životné prostredie až po bezpečnosť.

18:32 Sedem ukrajinských civilistov prišlo o život počas uplynulého dňa pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe krajiny. Ďalších 49 obyvateľov regiónu utrpelo zranenia. Napísal to v utorok na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Rusi 24. júna zabili sedem obyvateľov Doneckej oblasti, a to piatich v Sloviansku, jedného v meste Kurachove a jedného v meste Toreck," napísal Filaškin.

Počet civilných obetí v Doneckej oblasti, ktoré má na svedomí ruská armáda, nezahŕňa okupované mestá Mariupoľ a Volnovacha.

17:17 Nemecký minister obrany Boris Pistorius chce uzavrieť dohodu o nákupe 2,35 milióna kusov delostreleckej munície za 15 miliárd eur. Ministerstvo financií spolu s rezortom obrany predložilo rozpočtovému výboru Spolkového snemu príslušné dokumenty pre rámcovú dohodu s konzorciom dvoch výrobcov zbraní Diehl Defence a Nammo Raufoss, informuje Der Spiegel.

Obe spoločnosti majú muníciu vyrobiť do konca desaťročia. Nemecké ozbrojené sily si plánujú zatiaľ objednať 200.000 kusov munície za vyše 1,3 miliardy eur, ktorá by mala byť dodaná do roku 2030. Hlavným účelom nákupu je doplniť rýchlo sa vyprázdňujúce muničné sklady. Muníciu si však budú môcť objednať aj iné členské krajiny NATO a tiež Ukrajina.

Rámcová dohoda má zabezpečiť, aby spomínané spoločnosti mohli vybudovať ďalšie výrobné kapacity na výrobu munície kalibru 155 milimetrov v Nemecku. Ministerstvo financií zdôraznilo, že ak sa bude čakať, existuje riziko, že jednotlivé produkty nebudú vôbec dostupné, budú dostupné za zvýšené ceny alebo si budú vyžadovať dlhé dodacie lehoty.

Spiegel pripomína, že ide o druhú miliardovú rámcovú dohodu týkajúcu sa munície v krátkom čase. Len pred niekoľkými týždňami spolkový rezort obrany uzavrel podobnú dohodu so zbrojárskou firmou Rheinmetall za 8,5 miliardy eur, vďaka ktorej zriadi novú výrobnú linku v Dolnom Sasku. V najbližších rokoch Rheinmetall vyrobí 2,35 milióna kusov munície.

16:55 Rusko od začiatku roka vyslalo proti Ukrajine 2 277 útočných dronov Šáhed iránskej konštrukcie, ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zničiť približne 86 percent z nich, konkrétne 1 953, uviedol na sociálnej sieti veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Vysoké percento zostrelených dronov, ktoré útočia priamo na cieľ, sa podľa veliteľa podarilo dosiahnuť vďaka zvyšovaniu bojových možností mobilných palebných skupín. Tieto skupiny, tisícky vojakov, skoro každú noc vychádzajú na palebné stanovištia a zostreľujú ruské bezpilotné lietadlá za pomoci všetkých zbraní, ktoré majú k dispozícii. Podľa veliteľa ide o ručné strelné zbrane, protilietadlové zbrane aj prenosné protilietadlové strely krátkeho dosahu.

K výsledku prispieva skutočnosť, že skupiny, ktoré pôvodne vznikli ako improvizácia po ruskej invázii, sú vybavené prístrojmi pre nočné videnie, termokamerami, laserovými zameriavačmi, svetlometmi, počítačovými programami a terénnymi vozidlami, uviedol Oleščuk.

„Viac ako 80 percent zostrelených šáhedov majú na konte mobilné palebné skupiny,“ zdôraznil generál Oleščuk a dodal, že zaobstarať vybavenie mobilných skupín pomáhajú aj dobročinné nadácie, miestne komunity, dobrovoľníci a aktivisti, Ukrajinci a svetové spoločenstvo.

„Vojna sa dostáva zakaždým na novú technologickú úroveň, čoraz väčší význam majú bezpilotné lietadlá rôznych typov a zavádza sa umelá inteligencia. Vylepšujú sa tiež mobilné palebné skupiny. S veľkou pravdepodobnosťou sa v ich zložení objavia operátori zariadenia, ktoré zneškodňuje drony, a ďalšie moderné zbrane vrátane bojových laserov,“ predpovedal generál.

16:25 Najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj celú Európu je Rusko. Počas schôdzky na Pražskom hrade sa na tom podľa českého prezidenta Petra Pavla zhodli s českým premiérom Petrom Fialom, predsedom opozičného hnutia ANO Andrejom Babišom a tieňovým premiérom hnutia Karlom Havlíčkom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Atmosféra bola do určitej miery iskrivá, to by som asi určite neskrýval,“ naznačil prezident. Aj napriek niektorým rozdielnym pohľadom však bola podľa neho debata konštruktívna a v hlavných princípoch došlo k zhode. Zástupcovia opozície ani vlády napríklad v žiadnom prípade nespochybňujú dlhodobú prozápadnú orientáciu ČR a pevné ukotvenie v EÚ a NATO, podotkol prezident.

„Zhodli sme sa na tom, že najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj Európu je jednoznačne Rusko so svojou agresívnou politikou,“ zdôraznil. Rovnaký pohľad mali podľa neho aj na nevyhnutnosť podporovať Ukrajinu v jej boji za obnovu suverenity a územnej celistvosti. „Zároveň sme sa zhodli na tom, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie,“ dodal s tým, že zástupcovia hnutia ANO by v tom chceli postupovať aktívnejšie a rýchlejšie.

„Som rád, že aspoň v týchto základných bodoch nie je medzi hlavnou opozičnou stranou a vládou zásadný rozdiel,“ doplnil Pavel.

Čítajte aj Rusko rozpútalo rovnako ničivú vojnu, akou bola druhá svetová, uviedol Pavel a citoval Havla

16:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v Kyjeve rokoval s predsedníčkou hornej komory nemeckého parlamentu Manuelou Schwesigovou, ktorá v rozhovore podporila vstup Ukrajiny do Európskej únie. Témou rokovania bola aj ekonomika, vojenská podpora pre Ukrajinu, ako aj regionálne partnerstvá, keďže Spolková rada (Bundesrat) zastupuje na celoštátnej úrovni záujmy 16 nemeckých spolkových krajín, informuje TASR.

Ako dodala agentúra DPA, stretnutie Zelenského so Schwesigovou sa uskutočnilo tesne pred tým, ako sa v utorok v Luxemburgu oficiálne začali prístupové rokovania Ukrajiny s EÚ.

„Je to dôležitý deň pre Ukrajinu, ale aj pre EÚ. Spolkové krajiny (Nemecka) podporujú toto pristúpenie,“ uviedla Schwesigová po rokovaniach so Zelenským.

Na margo vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, sociálna demokratka Schwesigová zdôraznila, že ukrajinské ozbrojené sily musia dostať ďalšiu podporu v podobe systémov protivzdušnej obrany.

Informovala, že raketový systém Patriot dislokovaný na účely výcviku na území Meklenburska-Predpomoranska, kde pôsobí na poste predsedníčky krajinskej vlády, bude zakrátko dodaný na Ukrajinu. Jeho prevoz na Ukrajinu označila za dôležitý, aby chránil obyvateľstvo pred útokmi ruskej armády, čo označila za „naliehavo potrebné“.

16:06 Súd v Kirgizsku odsúdil na päť rokov väzenia a na prepadnutie majetku miestneho občana za to, že bojoval v ruskej armáde vo vojne proti Ukrajine, informoval dnes server 24.kg, ktorého správu prevzali aj ruské médiá. Odsúdený občan Kirgizska, označený portálom iba iniciálami M.K., sa proti rozsudku odvolal.

Muža odsúdili na základe paragrafu, ktorý postihuje účasť občanov Kirgizska v ozbrojených konfliktoch v cudzej krajine či absolvovanie teroristického výcviku. Za to hrozí v stredoázijskej krajine desať až 15 rokov väzenia a zhabanie majetku. Súd podľa portálu trest znížil s prihliadnutím na vyhlásenú amnestiu.

Rádio Azattyk, na svojom ruskojazyčnom webe poznamenalo, že nejde o prvého občana Kirgizska odsúdeného za účasť vo vojne Ruska proti Ukrajine.

16:03 Európska únia v utorok oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou. Udialo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu. TASR o tom informuje podľa správ svetových agentúr.

Ukrajine bol udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ ešte v júni 2022 – približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. Vlani v novembri Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v utorok privítal otvorenie rokovaní o členstve ako historický deň, ktorým sa začína „nová kapitola“ vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ.

Delegáciu Kyjeva v Luxemburgu osobne zastupovala podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanyšinová.

Prvá medzivládna konferencia Ukrajiny s EÚ predstavuje oficiálne otvorenie rokovaní, samotné rozhovory sa však pravdepodobne začnú až o niekoľko mesiacov, píše agentúra AP. Predseda Európskej rady Charles Michel uznal, že hoci ide o „kľúčový míľnik“, zároveň je to začiatok dlhého procesu, ktorý si bude vyžadovať „vytrvalé úsilie, odhodlanie a ďalšie dôležité reformy“.

15:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval generála Andrija Hnatova za veliteľa spojených ozbrojených síl. V tejto funkcii nahradil generála Jurija Sodola, kritizovaného za výkony na bojisku na východe Ukrajiny, uviedli médiá s odvolaním sa na Zelenského oznámenie na sociálnych sieťach. Samotný prezident dôvody personálnej zmeny ani žiadne ďalšie podrobnosti neuviedol.

Čítajte viac Zabil viac ukrajinských vojakov ako akýkoľvek ruský generál, vyhlásil veliteľ brigády Azov. Zelenskyj kritizovaného generála vymenil

14:27 V utorok poobede sa v Luxemburgu budú konať Medzivládne konferencie EÚ s Ukrajinou a potom s Moldavskom, ktoré znamenajú oficiálny prvý krok pre otvorenie prístupového procesu. Ide o historickú chvíľu vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel pred rokovaniami, informuje spravidajca TASR.

Podľa programu sa o 14.30 h začne Medzivládna konferencia EÚ s Ukrajinou, o 18.00 h s Moldavskom.

„Dnes sme svedkami historickej chvíle. Po rozhodnutí Európskej rady z decembra 2023 začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom sa tieto dve krajiny púšťajú do skutočnej transformácie na plné členstvo v EÚ, čo je hrdý moment pre oba národy a strategický krok pre EÚ,“ uviedol Michel pre médiá.

Podľa jeho slov ide o výsledok „enormného úsilia“ Ukrajiny a Moldavska o reformy a sa zavádzanie demokracie do praxe. Zdôraznil, že EÚ pokračuje v plnení svojich partnerstiev s Ukrajinou a Moldavskom, o to viac, že ​​Ukrajina sa bráni proti ruskej útočnej vojne a Moldavsko čelí následkom tejto vojny a tiež hospodárskemu tlaku a politickému zastrašovaniu zo strany Ruska.

„Otvorenie prístupových rokovaní prostredníctvom prvých medzivládnych konferencií je kľúčovým míľnikom. Je to tiež dôkaz obrovského pokroku, ktorý oba národy urobili na svojej ceste k európskej integrácii, napriek obrovským výzvam, ktorým čelili a stále čelia,“ odkázal Michel.

Čítajte aj Členské štáty EÚ sa dohodli na začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom

14:09 Rusko obmedzí prístup zo svojho územia k viac ako 80 médiám z Európskej únie. Oznámilo to podľa agentúry TASS ministerstvo zahraničia v Moskve. Podľa neho ide o odvetné opatrenie, ktoré nadobúda účinnosť od utorka. Medzi médiami z Európskej únie, ktorých obsah mieni Rusko blokovať, sú Česká televízia a český server Seznam Zprávy. Zo slovenských sú to denníky SME a Denník N.

Čítajte viac Rusko obmedzí prístup k desiatkam médií z EÚ vrátane niektorých slovenských denníkov

14:07 Dodávky delostreleckých granátov, ktoré mali mesiace zdržania kvôli politickým ťahaniciam vo Washingtone, sa začali dostávať k ukrajinským jednotkám na frontovej línii. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zároveň napísala, že tieto dodávky pomáhajú zmierniť tlak na ukrajinských vojakov prečíslených ruskými inváznymi silami.

Čítajte viac Hlad po nábojoch pominul, dodávky munície pre Ukrajinu zmiernili ruský tlak. Na obzore je však iný problém

13:45 Ukrajinské bezpečnostné zložky zabránili v Odeskej oblasti na juhu ujsť z krajiny 100 mužom v brannom veku. Uviedol to v utorok ukrajinský štátny vyšetrovací úrad, píše TASR s odvolaním na správu agentúry DPA.

Na ceste k hraniciam zastavili minulý týždeň v piatok 47 mužov, ktorí cestovali v štyroch mikrobusoch. Ďalších 53 mužov odchytili na ceste na miesto stretnutia, odkiaľ sa mali presunúť k hranici mimo strážených priechodov a prekročiť ju pešo.

Odeská oblasť hraničí s Moldavskom a Rumunskom. Všetci zachytení muži mali viac ako 25 rokov a boli preto prevezení na miestny náborový úrad.

13:30 Rusko obmedzí prístup zo svojho územia k viac ako 80 médiám z Európskej únie. Oznámilo to dnes podľa agentúry TASS ministerstvo zahraničia v Moskve. Podľa neho ide o odvetné opatrenie, ktoré nadobúda účinnosť dnes. Medzi médiami, ktorých obsah bude Rusko blokovať, je napríklad nemecký magazín Der Spiegel, denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielsky El País, talianska La Stampa, La Repubblica, francúzsky Le Monde, Libération, ale aj servery s celoúniovou pôsobnosťou Politico či EUobserver.

13:18 Rusko sa podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR) na anektovanom polostrove Krym dopustilo od roku 2014 viacerých porušení ľudských práv, konkrétne porušilo až 11 článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach, vrátane práva na život, slobodu prejavu alebo náboženského vyznania. ECHR v Štrasburgu je orgánom Rady Európy, z ktorej bolo Rusko vylúčené niekoľko týždňov po začiatku jeho invázie na Ukrajinu v roku 2022.

„Súd mal dostatok dôkazov, predovšetkým správ medzivládnych a mimovládnych organizácií, osobných svedectiev a ďalšieho materiálu, aby dospel k záveru…, že incidenty boli dostatočne početné a vzájomne prepojené, aby bolo možné hovoriť o systematickom porušovaní (ľudských práv),“ uviedol dnes štrasburský súd.

Ukrajinská vláda vo svojej sťažnosti na ECHR poukazovala na „utláčateľskú kampaň“, ktorá zahŕňala zmiznutie osôb, zlé zaobchádzanie, protiprávne zadržiavanie, nemožnosť zbaviť sa ruského občianstva, potláčanie ukrajinských médií a ukrajinského jazyka v školách a vykonštruované procesy.

Ruská vláda vo svojich podaniach obvinenia označovala za vágne formulované a neopodstatnené.

ECHR však zdôraznil, že incidenty a systematické porušovanie Dohovoru o ľudských právach sa v skúmanom období diali „v kontexte plného uplatňovania ruského práva na Kryme“.

„Očividný nedostatok účinného vyšetrovania (incidentov)…do­kázal, že praktiky ruské úrady formálne tolerovali,“ uzniesol sa súd v Štrasburgu.

Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014

13:13 Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre Channel 24 zverejnenom v nedeľu to uviedla ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených,“ povedala Vereščuková. „Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ dodala.

Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá. Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre – najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov.

Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

13:10 Medzinárodný trestný súd (ICC) v utorok vydal zatykač na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgu a ruského náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, kvôli obvineniu z útokov proti civilistom spáchané počas ruskej vojny proti Ukrajine, informuje agentúra Reuters.

Čítajte viac Súd v Haagu vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova. Zelenskyj: Spravodlivosť sa blíži

12:50 Ukrajinská vojenská spravodajská služba v noci na utorok zasiahla poľný sklad munície v ruskej Voronežskej oblasti. Tlačová služba vojenského spravodajstva uviedla, že akciu vykonali príslušníci jej oddelenia aktívnych operácií. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V noci vypukol požiar na miestach s uloženou muníciou, ktorých celková plocha je 3 500 metrov štvorcových a naďalej horí. Vzhľadom na veľkosť skladovacieho miesta to vyzerá, že tam budú výbuchy ešte dlho," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.

12:31 Čína sa v utorok ohradila voči sankciám Európskej únie na 19 čínskych spoločností, ktoré podľa Západu podporujú ruskú inváziu na Ukrajine.

Na zozname zverejnenom v pondelok v úradnom vestníku Európskej únie sa nachádzalo niekoľko spoločností so sídlom v Hongkongu aj dve globálne spoločnosti v oblasti satelitov, ktoré podľa AFP obchodujú so žoldniermi ruskej Vagnerovej skupiny.

Na všetky spoločnosti sa teraz vzťahujú prísne obmedzenia pre predaj „tovaru a technológií dvojakého použitia“, ktoré by mohli slúžiť na „posilnenie ruského obranného a bezpečnostného sektora“. Podľa Číny ide o „jednostranné sankcie, ktoré nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve“.

„Rozvoj obchodu a spolupráce Číny a Ruska nie je namierený proti tretím stranám,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. „Žiadame preto európsku stranu o zrušenie sankcií a prijmeme potrebné opatrenia na ochranu legitímnych práv a záujmov čínskych podnikov,“ dodala.

Čítajte aj Číňania aj naďalej počítajú s Európou. Neodradia ich ani tvrdé sankcie na elektrické autá

12:20 Prvá zásielka munície z českej iniciatívy je už na Ukrajine. Na sociálnej sieti X to v utorok potvrdil český premiér Petr Fiala.

„Prvá zásielka munície z našej iniciatívy pred časom dorazila na Ukrajinu. Robíme, čo je potrebné,“ napísal predseda českej vlády. Množstvo odoslanej munície nespresnil.

V máji uviedol, že do iniciatívy sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur. Počas svojej aprílovej cesty do Spojených štátov povedal, že k Česku sa pripojilo celkovo asi 20 krajín, vďaka ktorým môže Kyjev aktuálne dostať 500.tisíc kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať. Dodal, že „neexistuje dôvod“, prečo by ČR v rámci tohto projektu nemohla doručiť ďalší milión kusov počas nasledujúcich 12 mesiacov.

11:50 Pentagón odmietol obvinenia Ruska, že Spojené štáty sú zapojené do „hybridnej vojny“ proti Moskve. Na ukrajinské útoky na Krym reagoval poznámkou, že Ukrajina si sama vyberá svoje vlastné ciele. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tlačový tajomník Pentagónu Pat Ryder.

„Je dôležité pozrieť sa spätne na to, ako sme sa dostali tam, kde sme dnes… Bola to ilegálna invázia Ruska na Ukrajinu, a ak sa (Rusko) obáva obetí medzi svojimi silami, malo by okamžite zastaviť túto vojnu a vrátiť Ukrajine suverénne územie namiesto zbytočného vrhania svojich síl do tohto,“ vyhlásil Ryder.

Zopakoval tiež, že za inváziu na Ukrajinu, ktorá viedla k smrti tisícov nevinných Ukrajincov, je zodpovedné Rusko.

11:48 Indický premiér Narénda Módí plánuje navštíviť Rusko, oznámil vo štvrtok Kremeľ. Na návštevu krajiny sa chystá pricestovať aj predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás.

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničné záležitosti Jurij Ušakov uviedol, že Módího návšteva sa pripravuje, dátum však neoznámil. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá a diplomatické zdroje píše o júlovom termíne.

Kremeľ v marci uviedol, že Módí má pozvanie na návštevu Ruska, počas ktorej sa má stretnúť aj s Putinom.

11:22 Srbsko je jednou z dvoch európskych krajín, ktoré sa nepripojili k sankciám proti Rusku. Napriek tomu však krajina výrazne zvyšuje predaj munície na Západ, čo vedie k posilneniu obrany Ukrajinu, napísal denník Financial Times.

Čítajte viac Západ vrazil klin medzi Vučiča a Putina. Srbské zbrojovky idú naplno, dopujú Ukrajinu zbraňami

10:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z funkcie armádneho veliteľa Jurija Sodola a na jeho miesto vymenoval Andrija Hnatova. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie Zelenského kancelárie.

Zelenskyj neodôvodnil prepustenie veliteľa, ale personálna zmena sa udiala iba niekoľko hodín po tom, ako náčelník pluku Azov Bohdan Krotevyč požiadal Štátny úrad pre vyšetrovanie (SBI), aby prešetril ťažké straty spôsobené velením Sodola. Krotevyč obvinil generála zo zneužívania moci a nekompetentného velenia, ktoré viedlo k strate veľkej časti územia Ukrajiny, a žiadal preveriť veliteľa, či to náhodou nebola spolupráca s Ruskom.

Hnatov je bývalý šéf štábu a zástupca veliteľa v operačnom veliteľstve Juh. Na jar minulého roka mal na starosti obranu mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Pred ruskou anexiou slúžil aj na Kryme.

Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole

10:17 Nedávne návrhy ruského prezidenta Vladimira Putina na dosiahnutie mieru na Ukrajine môžu zastaviť boje takmer okamžite. Podľa agentúry TASS to dnes uviedol poradca hlavy ruského štátu Jurij Ušakov. Kyjev aj jeho západní spojenci plán, ktorý okrem iného predpokladá odovzdanie rozsiahlych území Rusku, už skôr jednoznačne odmietli.

Putin v polovici júna povedal, že ukrajinské jednotky musia opustiť Doneckú, Luhanskú, Chersonskú aj Záporožskú oblasť, teda regióny, ktoré Rusko čiastočne okupuje. Akonáhle Kyjev začne vojská sťahovať a zaviaže sa nevstúpiť do NATO, Moskva preruší paľbu a bude pripravená na rokovania, vyhlásil šéf Kremľa. Putin o podmienkach hovoril krátko pred začiatkom medzinárodnej mierovej konferencie vo Švajčiarsku, ktorej sa okrem iného zúčastnila aj Ukrajina a na ktorú Rusko nebolo pozvané.

Podľa Ušakova ruská strana predložila na stôl variant, „ktorá by nám, ak by sme boli pripravení ju prijať, umožnila doslova okamžite zastaviť vojenské operácie“. Západných predstaviteľov pritom obvinil, že sa ani nepokúšali „vniknúť do podstaty“ návrhu, ktorý označil za „racionálny“.

Čítajte aj Putin nadiktoval štyri podmienky pre začiatok rokovaní s Ukrajinou. Rozpráva ako Hitler, myslí si Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým označil Putinove slová za ultimátum a vyhlásil, že ruský prezident postupuje ako niekdajší nacistický vodca Adolf Hitler a bude stupňovať svoje požiadavky, pretože jeho cieľom je zisk aj ďalších ukrajinských regiónov. Nemecký kancelár Olaf Scholz povedal, že všetci vedia, že Putin svoje návrhy na mier na Ukrajine nemyslí vážne.

10:10 Plán dvojice dôležitých poradcov Donalda Trumpa na ukončenie bojov na Ukrajine počíta s vytvorením tlaku na Kyjev aj na Moskvu. Ukrajinu by Washington varoval, že ďalšie americké zbrane dostane, len keď pristúpi na mierové rozhovory. Rusko zase, že ak odmietne vyjednávať, zvýši USA svoju podporu napadnutej krajine. Informuje o tom dnes agentúra Reuters.

Čítajte viac Poradcovia Trumpa vysvetlili plán na ukončenie vojny: tvrdo zatlačíme na Putina aj Zelenského

8:22 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 536 840 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 180 vojakov, štyri tanky, 18 bojových obrnených vozidiel, 35 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 035 tankov, 15 431 bojových obrnených vozidiel, 19 362 vozidiel a palivových nádrží, 14 281 delostre­leckých systémov, 1 108 odpaľovacích raketových systémov, 863 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 359 lietadiel, 11 413 dronov, 2 324 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 403 kusov špeciálnej techniky.

7:15 Štyria ľudia utrpeli zranenia a desiatky budov zostalo poškodených po viacerých útokoch Ukrajiny na juhoruskú Belgorodskú oblasť, uviedol v utorok tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Nad oblasťou bolo podľa neho zničených najmenej šesť dronov vypustených Ukrajinou, uviedol Gladkov na platforme Telegram. Dvaja ľudia pritom podľa neho údajne utrpeli zranenia v dôsledku šrapnelov.

Ďalšia osoba utrpela zranenia po zostrelení dronu nad oblastnou metropolou Belgorod, a štvrtá žena sa zranila v jednej z dedín, dodal Gladkov.

V dôsledku dronových útokov zostali podľa neho poškodené viaceré budovy i vozidlá.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila nad územím krajiny v noci na utorok dovedna 29 dronov, uviedli tamojšie tlačové agentúry.

Agentúra Reuters pripomína, že informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Obe strany konfliktu odmietajú zámerné cielenie na civilistov vo vojne, ktorú v roku 2022 začalo Rusko napadnutím svojho menšieho suseda.

6:25 Na zabezpečenie úspechu Ukrajiny vo vojne vnútenej Moskvou je nevyhnutné predovšetkým zbaviť Rusko možnosti postupovať na východe, využívať tesné palebné línie a spôsobovať Ukrajine ekonomické straty, citovala ukrajinská agentúra Ukrinorm James O 'Briena, námestníka amerckého ministra zahraničných vecí Antony Blinkena.

„Keď hovorím o stratégii úspechu Ukrajiny v tomto momente, ide o to, že je potrebné zastaviť pokusy Ruska preniknúť na východ. A to je prvý krok k úspechu,“ poznamenal predstaviteľ amerického Štátneho departmentu.

Znamená to podľa neho zbaviť Rusko možnosti využiť jeho palebné pozície, čo sa dá dosiahnuť dostatočným vybavením Ukrajiny prostriedkami protivzdušnej obrany a ďalšími zbraňami, aby mohla bojovať počas dlhšieho obdobia.

„Potom príde okamih, keď sa Rusko bude musieť zamyslieť, či sa môže posunúť ďalej,“ uviedol O'Brien."

Okrem toho, ako podľa Ukrinform uviedol, definíciou úspechu Ukrajiny je, aby nakoniec mohla kontrolovať celé svoje medzinárodne uznané územie.

Minulý týždeň administratíva amerického prezidenta oficiálne oznámila zmenu priorít pri dodávkach rakiet pre pokročilé systémy protivzdušnej obrany Patriot, keď presmerovala objednávky iných krajín na uspokojenie potrieb Ukrajiny, pripomenula agentúra Ukrinform.

Čítajte viac Expert z vplyvného amerického think tanku: Kyjev by sa nemal snažiť dostať do NATO a Biden by to mal prestať zvažovať