Odhady zdieľané s Financial Times uvádzajú, že vývoz srbskej munície, ktorá prišla na Ukrajinu prostredníctvom tretích strán, predstavuje približne 800 miliónov EUR, od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Suma, ktorú prezident Aleksandar Vučič označil za celkom presnú. Situáciu prezentoval ako obchodnú príležitosť a trval na tom, že sa vo vojne nepostaví na žiadnu stranu.

„Je to súčasť nášho ekonomického oživenia a je to pre nás dôležité. Áno, vyvážame našu muníciu,“ povedal srbský prezident. „Nemôžeme vyvážať na Ukrajinu ani do Ruska. Mali sme ale veľa zmlúv s Američanmi, Španielmi, Čechmi a inými,“ dodal.
„Aj keď viem (kde končí munícia), nie je to moja práca. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby sme ju predávali legálne. Musím sa postarať o svojich ľudí. To je všetko, čo môžem povedať. Máme priateľov v Kyjeve a v Moskve. Toto sú naši slovanskí bratia."
Vučič povedal, že Srbsko má jedinečnú príležitosť, pretože jeho zbrane sú lacnejšie ako na Západe, a dodal, že rozsah celkového srbského exportu munície by sa mohol zvýšiť.
Vučič sa vzdialil Putinovi
Vučič odolal tlaku Západu na prijatie režimu sankcií voči Rusku a umožnil pokračovanie ruských letov nad jeho krajinou, aj keď hovorí, že je odhodlaný stať sa členom EÚ. Tiež sa snažil udržiavať odstup medzi sebou a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Európa a USA roky pracovali na oddialení Vučiča od Putina,“ povedal západný diplomat a dodal, že kľúčovým hráčom bol americký veľvyslanec Christopher Hill, ktorý prišiel do Belehradu mesiac po rozsiahlej invázii Ruska proti Ukrajine, vysvetľuje denník.

„Každý očakával, že (Hill) bude bojovať s Vučičom, ale jeho jedinou agendou bolo vzdialiť Belehrad od Moskvy,“ povedal diplomat. "Podarilo sa mu to. Vučič sa roky nestretol a ani nevolal Putinovi. A samozrejme je tu otázka zásielok zbraní, ktoré končia na Ukrajine.
Pre Západ sa hľadanie podpory pre Ukrajinu stalo dôležitejším ako tlačenie srbského vodcu k demokratickým reformám, uviedli analytici. „Vučič zametá pod koberec, že existuje podpora, ale nie priama, pre Ukrajinu,“ povedal Ivan Vejvoda z Inštitútu pre humanitné vedy vo Viedni. „Hovorí rozmazaným spôsobom. Je jasné, že to nechce priznať. Chce potešiť svoju krajnú pravicu – zatiaľ čo Srbsko v skutočnosti (ponúklo) Ukrajine masívnu pomoc proti Rusku," povedal Vejvoda.

Srbský minister financií Siniša Mali uviedol, že obranný priemysel, ktorý v krajine so 7 miliónmi ľudí zamestnáva 20 000 ľudí, by mohol rýchlo expandovať. „Vidím to ako obchodnú skupinu,“ povedal. „Myslím si, že sme stále hlboko pod kapacitami rozvinutejších krajín, ale teraz je ten správny čas.“