Zatiaľ nie je jasné, či sa odvod ultraortodoxných Židov (charedim), teda zhruba 67 000 mužov, ktorých sa to týka, začne okamžite, alebo tomu bude predchádzať postupný proces, dodávajú izraelské médiá. Ultraortodoxní majú v krajine výnimku z brannej služby od založenia Izraela v roku 1948. Ich komunita v tom čase tvorila asi len päť percent celkovej populácie židovského štátu, teraz ich je zhruba 13 percent.
Rozhodnutie súdu bude mať podľa denníka The Times of Israel zásadný politický a spoločenský dosah. Ultraortodoxné politické strany, vďaka ktorým sa podľa agentúry AFP premiér Netanjahu drží pri moci, odvod mužov z ultraortodoxnej komunity dlhodobo kategoricky odmietajú. Izraelský parlament schválil tento mesiac v prvom čítaní postupné, ale obmedzené navyšovanie počtu ultraortodoxných, ktorí majú byť povolávaní do vojenskej služby.
Čítajte viac V Izraeli hromžia na Židov, ktorí nechcú narukovať. Ultraortodoxní tvrdia, že by zomreli rýchlo ako ryba bez vody
Výnimku pre ultraortodoxných Židov označila izraelská justícia v roku 2017 za ilegálnu. Hlasy, ktoré volajú po úplnom zrušení výnimky, sa intenzívnejšie ozývajú od začiatku izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy. Izrael ofenzívu začal v reakcii na teroristický útok Hamasu zo 7. októbra, ktorý pripravil o život 1 200 ľudí a pri ktorom bolo ďalších 250 ľudí odvlečených ako rukojemníkov. Izraelská armáda v Pásme Gazy zabila už viac ako 37 600 Palestínčanov, ďalších najmenej 86 000 utrpelo zranenia, uvádzajú úrady ovládané Hamasom. Premiér Netanjahu opakovane tvrdí, že izraelskí vojaci útočia iba na teroristov, nie civilistov.