„Mojím životným poslaním je zmariť vznik palestínskeho štátu,“ vyhlásil Smotrič podľa denníka The Guardian na zasadnutí svojej krajne pravicovej ultranacionalistickej strany. „Vytvoríme zvrchovanosť… najprv na mieste a potom legislatívne. Mám v úmysle legalizovať nové osady,“ dodal.
Smotrič v Netanjahuovej vláde dostal okrem postu ministra financií aj novozriadenú funkciu ministra na ministerstve obrany, ktorý má právomoc nad civilnou správou viac ako polovice Západného brehu. Môže tak zasahovať aj do výstavby židovských osád. Tú považuje väčšina krajín za nelegálnu z hľadiska medzinárodného práva. Ide tiež o jednu z hlavných prekážok mierového procesu medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorý je od roku 2014 na mŕtvom bode.
Čítajte viac Gaza ako Kartágo? Izrael trvá na zničení Hamasu
Západný breh Jordánu, kde žije 2,7 milióna Palestínčanov a asi pol milióna Židov, rozdelila mierová dohoda z Osla z roku 1993 na tri zóny. Smotrič má na starosti zónu C, ktorá je plne pod správou Izraela, sú v nej najmä židovské osady a takzvané vojenské oblasti a tvoria asi 60 percent územia Západného brehu. Zóna A je plne pod správou Palestínčanov a tvorí asi pätinu územia a v zóne B je civilná správa v rukách Palestínčanov, ktorí sa však o bezpečnosť delia s Izraelčanmi.
Čítajte viac USA naznačujú možnosť uvalenia sankcií na vybrané jednotky izraelskej armády. Vrchol absurdity, odkázal Netanjahu 
Čítajte viac EÚ po prvý raz uvalila sankcie na izraelských osadníkov pre útoky na Palestínčanov
The Guardian napísal, že americkí činitelia už zvažovali zavedenie sankcií voči Smotričovi pre jeho snahy o rozširovanie osád a ďalšie extrémistické výroky. Nimi totiž tento minister, ktorý tiež žije v jednej z osád na Západnom brehu, ktorá je z hľadiska medzinárodného práva nelegálna, prispieva k intenzívnejším násilnostiam osadníkov voči Palestínčanom. Napríklad vlani vo februári v obci Huvára desiatky židovských osadníkov v reakcii na zabitie dvoch osadníkov palestínskym radikálom útočili na Palestínčanov a zapaľovali ich domy a autá. Po týchto udalostiach, ktoré aj miestny izraelský armádny veliteľ označil za pogrom, Smotrič vyhlásil, že Huváru „treba vyhladiť“.
Čítajte viac Novú izraelskú vládu zrodil konflikt, tvrdí odborníčka
Násilnosti na Západnom brehu zosilneli už pred dvoma rokmi v súvislosti s intenzívnejšími raziami armády proti palestínskym radikálom, pri ktorých však zomierali aj civilisti. Strety osadníkov s Palestínčanmi boli častejšie po nástupe Netanjahuovej vlády v decembri 2022, v ktorej sú aj krajne pravicové a ultraortodoxné strany, a ešte viac sa zostrili po vlaňajšom 7. októbri, keď palestínske hnutie Hamas zaútočilo z Gazy na Izrael, čím sa začala vojna v Pásme Gazy. Odvtedy izraelská armáda takmer denne zasahuje na Západnom brehu, kde od októbra zatkla podľa palestínskych zdrojov 9 340 ľudí a najmenej 550 Palestínčanov, vrátane 140 maloletých pritom zomrelo.
Čítajte viac Ultraortodoxní Židia sa v Izraeli vojenčine nevyhnú, rozhodol súd
Západný breh Jordánu spolu s východným Jeruzalemom a Pásmom Gazy, čo sú oblasti požadované Palestínčanmi ako územie svojho budúceho štátu, obsadil Izrael v roku 1967 pri šesťdňovej vojne. Z Gazy sa Izrael stiahol na základe mierových dohôd v roku 2005, dva roky na to sa tam vlády násilím ujalo hnutie Hamas.