Návrh nominácií počíta tiež s tým, že predsedom Európskej rady sa najprv na dva a pol roka stane bývalý portugalský premiér António Costa. Keď sa vo funkcii osvedčí, mal by ju zastávať aj na ďalšie rovnako dlhé obdobie.
Dohodu, ktorá vychádza z výsledku nedávnych európskych volieb, by podľa agentúry DPA mal formálne posvätiť summit EÚ vo štvrtok a v piatok. Najsilnejšia z hlasovania vzišla ľudová frakcia EPP (189 kresiel), nasledovaná frakciou socialistov a demokratov S&D (136) a konzervatívnou frakciou ECR (83). Liberálna Obnova Európy (Renew Europe) skončila štvrtá (74).

Za európskych ľudovcov rokovania o obsadení kľúčových pozícií viedol poľský premiér Donald Tusk a jeho grécky náprotivok Kyriakos Mitsotakis, za sociálnych demokratov nemecký kancelár Olaf Scholz a španielsky premiér Pedro Sánchez. Liberálov potom zastupovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a končiaci holandský šéf vlády Mark Rutte.

Na opätovné zvolenie do čela EK bude von der Leyenová potrebovať, aby sa za ňu vyslovil Európsky parlament. Podľa agentúry DPA bude 65-ročná politička u europoslancov musieť ešte viesť kampaň, pretože tam má pomerne dosť kritikov. Hlasovanie je tajné a v roku 2019 v ňom dostala len o deväť hlasov viac, ako potrebovala.