Ruská diplomacia uviedla, že ide o odvetné opatrenie po rozhodnutí Rady EÚ zo 17. mája, ktorým boli v EÚ uložené sankcie na ruskú mediálnu platformu RIA Novosti a ruské denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta.
Ministerstvo vo vyhlásení tvrdí, že Brusel a členské krajiny EÚ sa rozhodli ísť cestou eskalácie a „donútili Moskvu prijať zrkadlové a primerané protiopatrenia“. Ak EÚ sankcie na ruské médiá zruší, je Moskva svoje terajšie rozhodnutie pripravená prehodnotiť.
„Je to nezmyselná odveta. Nie, propagandistické médiá financované za účelom šírenia dezinformácií v rámci ruskej vojenskej doktríny nie sú to isté ako nezávislé médiá,“ napísala Jourová na sociálnej sieti X. „Demokracia to vie,“ dodala a odsúdila „neustále porušovanie slobody médií zo strany Kremľa“.
Český minister zahraničia Jan Lipavský krok Moskvy označil za absolútne škandalózny. Aj rakúska vláda kritizovala Rusko za to, že na svojom území zablokovalo prístup k rakúskym médiám vrátane verejnoprávneho telerozhlasu ORF a mediálnej skupiny Austrian Media Group. V súvislosti s tým si rakúske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo chargé d'affaires ruského veľvyslanectva vo Viedni, píše agentúra DPA.
Medzi ďalšími médiami, ktorých obsah bude Moskva blokovať, je napr. nemecký magazín Der Spiegel, denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielsky El País, talianska La Stampa, La Repubblica, francúzsky Le Monde, Libération, ale aj servery s celoúniovou pôsobnosťou Politico či EUobserver.
Celkovo na zverejnenom zozname figuruje 81 subjektov, z toho 77 vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.
Rada EÚ v polovici mája sankcie na trojicu ruských médií zdôvodnila ich „zásadnou úlohou pri podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii susedných krajín“. Rusko sa podľa EÚ tiež zapojilo do „systematickej medzinárodnej kampane mediálnej a informačnej manipulácie, zasahovania a hrubého prekrúcania faktov, aby ospravedlnilo a podporilo svoju agresiu voči Ukrajine“.