Zuňigu zatkli a donútili nastúpiť do policajného vozidla vo chvíli, keď pred vojenskými kasárnami hovoril s novinármi. Zatýkanie bol osobne prítomný minister vnútra Jhonny Aguilera. Podľa agentúr nie je jasné, kam bol generál odvezený.
Pred svojím zadržaním Zuňiga podľa agentúry AP novinárom oznámil, že ťaženie na palác bolo politickým krokom a že ho oň požiadal sám prezident Luis Arce. Prezident podľa generálovho tvrdenia povedal, že „treba pripraviť niečo, čo zvýši moju popularitu“. Schválil tiež variant s použitím tankov, dodal Zuňiga. Arce sa k obvineniu nevyjadril.
Za lživé tieto tvrdenia označil minister spravodlivosti Iván Lima s tým, že sa generál len snaží ospravedlniť vlastné činy, za ktoré bude postavený pred súd. Prokuratúra bude pre Zuňigu podľa ministra žiadať maximálny trest 15 až 20 rokov „za útok na demokraciu a ústavu“.
Generál Zuňiga sa otvorene k vedeniu pokusu o prevrat neprihlásil. Uviedol, že plánuje docieliť prepustenie väzňov, ktorých označil za politické, medzi ktorými je aj pravicová exprezidentka Jeanine Áňezová. Vyhlásil tiež, že zatiaľ rešpektuje prezidenta Luisa Arceho ako veliteľa ozbrojených síl, ale že sa usiluje o obnovenie demokracie.
Arce už predtým na sociálnej sieti X varoval pred „nepravidelnou mobilizáciou niektorých armádnych jednotiek“ a vyzval na rešpektovanie demokracie.
„Krajina čelí pokusu o štátny prevrat. Sme tu, pevne v Casa Grande, aby sme čelili každému pokusu o prevrat. Potrebujeme, aby sa bolívijský národ zorganizoval,“ vyhlásil Arce vo videopríhovore, obklopený ministrami v prezidentskom paláci.
Generála Zuňigu následne konfrontoval na chodbe paláca, čo odvysielala štátna televízia. „Som váš veliteľ a nariaďujem vám, aby ste stiahli svojich vojakov, a túto neposlušnosť nedovolím,“ povedal Arce.
Jednej z najchudobnejších latinskoamerických krajín vládne ľavicový prezident Arce z socialistickej strany Eva Moralesa. Morales v roku 2019 nútene opustil krajinu po masívnych protestoch spojených so spornými voľbami, keď sa podľa svojich kritikov uchádzal o ďalší prezidentský mandát neoprávnene. K moci sa dostala Áňězová a Morales vtedy hovoril o prevrate. Po páde nastolenej pravicovej vlády sa vo voľbách v roku 2020 chopila opäť vlády ľavice a prezidentom sa stal Arce. Áňezovú poslal súd na desať rokov do väzenia a spolu s ňou boli odsúdení tiež bývalý vojenský veliteľ a policajný generál.
Podľa médií v súčasnosti vládou zmietajú politické spory, keďže niekdajší spojenci Morales a Arce bojujú o to, kto sa stane kandidátom Hnutia za socializmus (MAS) pre prezidentské voľby v budúcom roku. Vláde sa aj preto nedarí bojovať so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou krajiny a v posledných mesiacoch čelí rastúcim protestom obyvateľov.