Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 855 dní
- Pellegrini sa stretol so Zelenským, plánuje cestu na Ukrajinu
- EÚ a Ukrajina podpísali bezpečnostnú dohodu. Sľubuje aj pokračovanie vojenskej a výcvik vojakov
- Kyjev dostal 50-tisíc granátov z českej delostreleckej iniciatívy v prvej dodávke
Čítajte viac 854. deň: Americkí vojenskí kontraktori pôjdu na Ukrajinu, Biden zruší zákaz
23:30 Lídri Poľska, Nemecka a Česka požiadali listom predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú o ďalšie finančné prostriedky určené na pokrytie nákladov spojených s prijatím ukrajinských utečencov na svojom území.
V liste z 26. júna napísal poľský premiér Donald Tusk spoločne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a predsedom českej vlády Petrom Fialom, že problémy všetkých členských krajín nie sú pri ukrajinských utečencoch rovnaké, keďže takýto utečenci sa vo veľkom počte zdržiavajú len v niektorých krajinách.
Podľa Tuska, Scholza aj Fialu sú ich krajiny v tomto smere vystavené extrémnemu náporu. „Viac než 50 percent ukrajinských utečencov, ktorí prišli do Európskej únie, žije v Nemecku, Poľsku a Českej republike,“ uvádzajú v liste.
Trojica lídrov dodáva, že situáciou obzvlášť zasiahnuté členské štáty si vyžadujú ďalšiu značnú finančnú podporu z už existujúcich fondov určených pre roky 2021 – 2027. Tá by mala zohľadniť ich skutočné výdavky na prijímanie, ubytovanie a ďalšie zabezpečenie ukrajinských utečencov.
Koncom apríla sa podľa Eurostatu nachádzalo v EÚ takmer 4,2 milióna Ukrajincov so štatútom tzv. dočasnej ochrany. PAP pripomína, že vyše 950.000 z nich žilo podľa týchto údajov v Poľsku.
22:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok na summite EÚ v Bruseli lídrov členských krajín Únie, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc.
„Splnenie každého sľubu je dôležité nielen z hľadiska ochrany životov, ale aj preto, aby sme zničili ilúziu Rusov, že vojnou niečo dosiahnu,“ povedal Zelenskyj. Zároveň sa poďakoval krajinám, ktoré Kyjevu prisľúbili ďalšie vojenské vybavenie, zbrane a muníciu. Zdôraznil, že Kyjev „ich bezodkladne potrebuje na bojisku“, a apeloval aj na ďalšiu „bezodplatnú pomoc“ týkajúcu sa okrem iného posilnenia protivzdušnej obrany.
Čítajte viac Hrozí, že bude Rutte mäkký na Rusko? A ako by si poradil s Trumpom? Expert hovorí o novom šéfovi NATO
Zelenskyj podpísal vo štvrtok v Bruseli 12-stranový bezpečnostný pakt s Európskou úniou platný na nasledujúcich desať rokov. V dohode sa stanovuje záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, a to vrátane dodávok zbraní, vojenského výcviku, spolupráce v oblasti obranného priemyslu či v boji proti kybernetickým a hybridným hrozbám a napríklad aj pri odmínovaní. Podľa AP je v pakte zhrnuté to, čo EÚ pre Ukrajinu robí už od vypuknutia ruskej invázie z februára 2022 z hľadiska finančnej, vojenskej a inej pomoci.
Čítajte viac Moskva soptí. Dokážu západné zbrane zasiahnuť srdce ruského velenia?
Ako však uvádza agentúra AFP, v pakte chýbajú konkrétne záväzky týkajúce sa novej pomoci zo strany EÚ, keďže viaceré členské krajiny sa k príliš konkrétnym prísľubom odmietli zaviazať. Namiesto toho sa tam uvádza len to, že do roku 2027 „by sa mohlo počítať“ s ďalšími ročnými tranžami podpory v približne rovnakej hodnote ako balík za päť miliárd eur určený na tento rok.
Ukrajina zase prisľúbila, že bude presadzovať európske hodnoty a v rámci príprav na vstup do EÚ pokračovať v reformách, napríklad aj zabezpečením civilnej kontroly nad svojimi bezpečnostnými a obrannými silami. Zaviazala sa tiež k zvýšeniu transparentnosti a vyvodeniu zodpovednosti pri využívaní pomoci z EÚ.
Pakt Zelenskyj s predstaviteľmi EÚ podpísal v tom istom týždni, ako EÚ oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou, k čomu došlo desať rokov po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym. Prístupový proces zrejme potrvá niekoľko rokov, uvádza AP.
AFP pripomína, že Kyjev už predtým podpísal dovedna 17 podobných bezpečnostných dohôd, a to so Spojenými štátmi, Britániou, Japonskom, Francúzskom, Nemeckom a ďalšími.
22:00 Európska únia v nasledujúcom desaťročí potrebuje investovať do svojej obrany okolo 500 miliárd eur. Podľa týždenníka Politico to vo štvrtok v rámci summitu EÚ v Bruseli uviedla šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje spravodajca TASR.
Politico svoj článok opiera o svedectvá troch nemenovaných diplomatov oboznámených s priebehom diskusií na summite. K téme európskej obrany a bezpečnosti sa šéfovia vlád a štátov dostali po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a rokovaniach o Ukrajine. Očakáva sa, že lídri EÚ budú diskutovať o viacerých aspektoch vrátane toho, ako vybudovať jednotný európsky trh v oblasti obrany.
Podľa Politico však zatiaľ nie je jasné, či suma 500 miliárd rozložená na desať rokov zahŕňa aj peniaze na pokračovanie dodávok zbraní Ukrajine.
Von der Leyenová na summite upozornila, že v rokoch 1999 – 2021, čiže pred ruskou inváziou na Ukrajinu, zvýšila EÚ výdavky na obranu o 20 percent. V tom istom období obranné výdavky Číny vzrástli o 600 percent a Ruska o 300 percent. Vláda v Moskve masívne zvýšila výdavky na obranu aj za posledné dva roky svojej útočnej vojny na Ukrajine.
Otázkou však zostáva, odkiaľ zobrať spomínaných 500 miliárd eur na obranné účely. Politico upozorňuje, že snahy zvýšiť financovanie únijnej obrany sú veľmi pálčivou otázkou; viacerí diplomati však naznačili, že predstavením návrhu sumy aspoň vzniknú dôvody na začatie debaty o tejto téme.
Najkontroverznejším návrhom zostáva vydávanie obranných dlhopisov, s čím nesúhlasí Nemecko a Rakúsko a tento návrh odmieta podporiť aj nová holandská pravicová vláda.
Dôraz na vyššie výdavky EÚ v oblasti obrany rastie s blížiacimi sa voľbami v Spojených štátoch a čoraz agresívnejším správaním sa Ruska, dodáva Politico.
21:50 Prorusky orientovaný bulharský prezident Rumen Radev sa pre nezhody s vládou vo veci politiky voči Ukrajine nezúčastní na nadchádzajúcom summite NATO vo Washingtone, ktorý sa bude konať od 9. do 11. júla.
Prezidentská kancelária vo štvrtok odôvodnila Radevovo odmietnutie viesť bulharskú delegáciu na summite NATO tým, že má výhrady voči niektorým ustanoveniam rámcových pozícií prijatých v stredu vládou týkajúcich sa záväzkov, ktoré Bulharsko preberá v súvislosti s vojnou na Ukrajine. DPA uviedla, že tento dokument zatiaľ nebol zverejnený.
Vo vyhlásení prezidentská kancelária pripomenula, že Radev od prvého dňa vojny ostro odsúdil agresiu Ruska a ako najvyšší veliteľ armády vždy trval na posilnení odstrašujúceho a obranného potenciálu východného krídla NATO.
Radev, bývalý generál, bol v minulosti pilotom bojového lietadla a šéfom vzdušných síl svojej krajiny. Vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie, preto opakovane kritizuje vojenskú podporu bulharskej vlády pre Kyjev.
20:25 Do Poľska bolo dodaných všetkých 116 tankov M1A1 Abrams, ktoré krajina kúpila od USA. Posledná tranža zahŕňala dodávku 47 tankov a 26 servisných vozidiel. Na sieti X to oznámila vo štvrtok agentúra ministerstva obrany, ktorá má na starosti nákupy zraní.
Tanky predtým používala americká námorná pechota a pred dodaním do Poľska prešli dôkladnou renováciou a vynulovaním najazdených kilometrov.
Tanky M1A1 Abrams prišli do Poľska v štyroch várkach. Prvé dve dorazili vlani 28. júna a 21. novembra, zvyšné dve 6. januára a 26. júna tohto roka.
Zmluva o nákupe 116 tankov M1A1 bola podpísaná v januári 2023. Celková hodnota kontraktu predstavuje 1,4 miliardy dolárov, pričom približne 200 miliónov dolárov hradili USA v rámci vojenskej pomoci súvisiacej s konfliktom na Ukrajine.
Zmluva zahŕňa aj dodávku 12 vozidiel technickej podpory, osem ženijných mostov, šesť veliteľských vozidiel, 26 servisných vozidiel na podvozku Humvee, ako aj výcvikovú a logistickú podporu.
Nákup tankov M1A1 Abrams bolo zdôvodnený potrebou obnovenia bojaschopnosti poľských obrnených a mechanizovaných brigád po presune poľských tankov na Ukrajinu, ako aj zlepšením spôsobilostí poľských ozbrojených síl, ktoré prechádzajú procesom prezbrojovania.
Poľská armáda si navyše objednala aj 250 tankov Abrams vo verzii M1A2, ktoré by mala dostať v rokoch 2025 a 2026.
20:00 Ukrajinská pohraničná stráž vo štvrtok oznámila, že zabránila v úteku z krajiny vyše dvom desiatkam mužov v brannom veku.
Skupinu zadržali pri obci Kelmenci ležiacej pri moldavských hraniciach v Černovickej oblasti na západe Ukrajiny. Dovedna 24 takto dolapených mužov pochádza z rôznych častí Ukrajiny. V noci plánovali prejsť pešo do Moldavska cez tzv. zelenú hranicu. Prevádzačom každý z nich zaplatil 12.000 eur.
Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni voči rozsiahlej ruskej invázii, pričom zaviedla stanné právo a nariadila mobilizáciu. Muži vo veku od 18 do 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť, môžu od vtedy krajinu opustiť len vo výnimočných prípadoch.
19:45 Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok oznámil, že pred júlovým summitom NATO bude vo Varšave rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Tusk a Zelenskyj sa o bilaterálnom rokovaní dohodli počas schôdzky popri summite EÚ v Bruseli.
„Únia pochopila to, čo Poliaci vedia od začiatku tejto vojny: obrana Ukrajiny je obranou Európy. S prezidentom Zelenským sme sa dohodli na rokovaní vo Varšave, ktoré bude ešte pred summitom NATO,“ napísal poľský premiér na sieti X predtým, ako sa zúčastnil na zasadnutí Európskej rady.
18:15 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že ruské ozbrojené sily nedokážu dosiahnuť na bojisku na Ukrajine veľký prielom. Kyjev podľa neho svojimi údermi do tyla protivníka spôsobuje ruskej armáde veľké straty.
V rozhovore pre AFP Stoltenberg povedal, že ruské jednotky sa na jar síce pokúsili o ofenzívu, zatiaľ však dosiahli len čiastkové úspechy. „A nevidíme žiadne iné náznaky a nemáme dôvody domnievať sa, že Rusko má schopnosti a silu na to, aby urobilo veľký prielom,“ vyhlásil šéf NATO.
Rusko bude podľa neho napriek tomu zrejme pokračovať v tlaku na frontovej línii. „Sme však svedkami toho, že Ukrajinci sú schopní držať líniu,“ povedal Stoltenberg.
Rusko spustilo v máji v Charkovskej oblasti novú ofenzívu, pričom už zabralo značné územie. Pri svojich útokoch sa stále viac zameriava na mesto Charkov – druhé najväčšie mesto Ukrajiny.
Ukrajinská armáda má podľa vlastných vyjadrení dlhodobo nedostatok zbraní, ktorými by bola schopná odolávať ruským útokom. Dodávky zbraní sa o niečo zvýšili po tom, čo Washington v apríli schválil balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov.
16:01 Nedávna ruská ofenzíva v oblasti Charkova podľa ukrajinského prezidenta ukázala, že doterajší medzinárodný tlak na Moskvu nie je dostatočný. Volodymyr Zelenskyj to uviedol vo svojom prejave k úniovým prezidentom a premiérom na úvod dnešného rokovania Európskej rady v Bruseli. Prvou témou, o ktorej dnes unijní lídri začali rokovať, je práve Ukrajina, následne by mali hovoriť o Blízkom východe, obrane a bezpečnosti a tiež o obsadení najvyšších postov v EÚ.
„V máji sa (ruský prezident Vladimir) Putin pokúsil rozšíriť vojnu začatím ofenzívy na východe našej krajiny, ale vďaka statočnosti našich ľudí a rozhodnutiam vás, našich partnerov, sme túto ruskú ofenzívu zastavili,“ uviedol Zelenskyj. „Táto nová ruská ofenzíva ukázala, že existujúci tlak na Rusko kvôli vojne nie je dostatočný,“ dodal ukrajinský prezident a požiadal najmä o to, aby všetka sľúbená podpora bola na Ukrajinu doručená čo najskôr.
„Plnenie všetkých záväzkov je dôležité nielen kvôli ochrane životov, ale aj kvôli tomu, aby sme zničili ruskú predstavu o tom, že môžu niečo dosiahnuť prostredníctvom vojny,“ doplnil Zelenskyj.
Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.
15:10 Česko, Poľsko a Nemecko poslali list šéfke Európskej komisie, v ktorom žiadajú, aby Európska únia dávala viac peňazí do krajín, ktoré hostia veľké množstvo ukrajinských utečencov. V Bruseli to dnes uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. List zdôrazňuje, že tieto tri krajiny majú na svojom území viac ako polovicu ukrajinských utečencov, aj preto by mala Európa týmto krajinám poskytovať osobitný finančný príspevok, najmä na podporu sociálnej starostlivosti, bývania či vzdelávania.
„Kapacity našich krajín sú napäté: viac ako 50 percent ukrajinských utečencov, ktorí vstúpili do Európskej únie, žije v Nemecku, v Poľsku a v Česku,“ píšu v liste, ktorý má ČTK k dispozícii, nemecký kancelár Olaf Scholz, poľský premiér Donald Tusk a český premiér Petr Fiala. Členské štáty tak podľa nich čelia nerovnomerným výzvam s ohľadom na veľkosť svojej populácie. „To nie je zlučiteľné so spoločným cieľom spravodlivo zdieľať bremeno prijímania utečencov z Ukrajiny a jeho dôsledky. Je teda potrebná dodatočná – s ohľadom na skutočné výdavky – značná finančná pomoc z fondov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027,“ uvádza sa v liste.
Čítajte aj Drucker: Naučme ukrajinské deti po slovensky, možno tu zostanú
15:00 Počas januára až marca tohto roka vzrástla výroba zbraní na Ukrajine v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v priemere o 25,4 percenta. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, vyplýva to z údajov ukrajinského Štátneho štatistického úradu.
V januári tohto roka Ukrajina vyrobila o 26,6 percenta viac zbraní a munície ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Vo februári bolo medziročné tempo rastu ukrajinskej zbrojnej produkcie na úrovni 29 percent. V marci výroba zbraní v krajine v porovnaní s rovnakým mesiacom pred rokom stúpla trochu pomalšie, a to o 18,8 percenta.
14:55 Európska únia a Ukrajina v Bruseli podpísali bezpečnostnú dohodu, ktorá sľubuje pokračovanie vojenskej i ďalšej pomoci Kyjevu, ktorý sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii. Dohodu podpísali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, predseda Európskej rady Charles Michel a šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Podobné bilaterálne dohody zatiaľ Ukrajina uzavrela s viacerými západnými spojencami. Dnes k nim pribudli ešte Litva a Estónsko.
Bezpečnostná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou podľa diplomatov zhŕňa doterajší rozsah záväzkov Európskej únie smerom k podpore Kyjeva. Dokument neuvádza finančnú hodnotu ani množstvo budúcej vojenskej pomoci EÚ, odkazuje ale napríklad na nedávne rozhodnutie EÚ vložiť tento rok päť miliárd eur do špeciálneho fondu na vojenskú pomoc Ukrajine. „Ďalšie porovnateľné ročné zvýšenie možno očakávať do roku 2027,“ uvádza podľa serveru Euractiv dokument.
Podľa diplomatických zdrojov ČTK prichádza podpis dohody v kľúčovej chvíli po voľbách do Európskeho parlamentu a pred začiatkom nového funkčného obdobia EK. Ide o príležitosť Ukrajincom odkázať, že sa únia politika nezmení, aby nemali strach, že ich únia nebude ďalej podporovať, uviedol tento zdroj. Dodal, že ide tiež o dôležitý symbol.
Bezpečnostné záruky sa majú týkať viacerých oblastí vrátane poskytovania ďalšej vojenskej pomoci, najmä munície a protivzdušnej obrany. Dohoda ale rieši napríklad aj výcvik ukrajinských vojakov či spoluprácu v obrannom priemysle.
14:53 Slovenský prezident Peter Pellegrini sa po prvý raz bilaterálne stretol s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Schôdzka sa konala v Bruseli. Pellegrini v belgickom hlavnom meste zastupuje na summite Európskej únie premiéra Roberta Fica. Zelenskyj pricestoval do Bruselu, kde s EÚ podpísal bezpečnostnú dohodu o pokračujúcej podpore pre Kyjev v jeho boji proti ruskej agresii.
Čítajte viac Pellegrini sa stretol so Zelenským, plánuje cestu na Ukrajinu
14:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verí, že Francúzsko bude aj po nadchádzajúcich voľbách naďalej podporovať Ukrajinu na bojisku, povedal to pre agentúru AFP.
„Veríme, že Francúzi budú pokračovať v podpore Ukrajiny bez ohľadu na politickú situáciu,“ povedal Zelenskyj. „Sme presvedčení, že ďalšia vláda bude nezávislá od ruského agresora a zostane verná európskym hodnotám a silnej a zjednotenej Európe,“ povedal.
Zároveň vyjadril nádej, že aj budúca francúzska vláda bude pokračovať v komplexnej pomoci Ukrajine na bojisku i na jej ceste k členstvu v Európskej únii.
Čítajte aj Macron opäť varuje pred extrémami, ktoré vraj môžu viesť k občianskej vojne
14:14 Rusko už poslalo na Ukrajinu približne 10.000 mužov, ktorí nedávno získali ruské občianstvo, aby tam bojovali vo vojne na strane Moskvy, uviedol vo štvrtok šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexander Bastrykin.
„Pochytali sme viac ako 30-tisíc (migrantov), ktorí už získali štátne občianstvo, no nechceli sa prihlásiť do vojenskej služby. Desaťtisíc z nich sme vyslali do zóny ‚špeciálnej operácie‘ (ako Moskva nazýva agresívnu inváziu proti Ukrajine),“ povedal Bastrykin na Petrohradskom právnickom fóre. Títo povolaní muži majú na starosti predovšetkým kopanie zákopov a budovanie opevnení.
Počas uplynulých mesiacov vykonali ozbrojené zložky opakovane razie vo firmách, kde pracujú migranti, pripomína DPA. Väčšina z nich pochádza zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu a Strednej Ázie. Tí, ktorí už ale dostali ruské pasy, sú často násilne naverbovaní. Ostatným zas prisľúbili zjednodušený proces získania občianstva, pokiaľ pôjdu na front.
Čítajte aj Rusko verbuje do armády stovky Kubáncov, láka ich na vysoké platy a ruské pasy
14:06 Ukrajina sa chystá podpísať bezpečnostný pakt s Európskou úniou. Vyhlásil to vo štvrtok v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zúčastní na úvodnej časti summitu EÚ.
Zelenskyj na sociálne sieti X ešte pred príchodom do budovy Európskej rady spresnil, že táto dohoda je „dôležitým krokom“ smerom k dosiahnutiu „historického cieľa mieru a prosperity“ v EÚ.
Dohoda medzi EÚ a Ukrajinou bola vypracovaná po mesiacoch rokovaní medzi 27 členskými štátmi EÚ a vládou v Kyjeve s cieľom vytvoriť bezpečnostný pakt, ktorý zaistí jasnú a dlhodobú podporu Ukrajiny.
Zelenskyj pred novinármi dodal, že bezpečnostný pakt by mal zakotviť záväzky všetkých 27 členských krajín Únie poskytnúť Ukrajine rozsiahlu podporu, a to bez ohľadu na akékoľvek interné inštitucionálne zmeny EÚ. Zároveň povedal, že počas stretnutia so šéfmi vlád a štátov EÚ sa im chce osobne poďakovať za podporu pre otvorenie prístupových rokovaní, čo „potvrdzuje nezvratnosť nášho európskeho kurzu“.
Čítajte aj Kremeľ nadšený nebude. EÚ našla spôsob, ako obísť Orbána pri vyzbrojení Ukrajiny zo zmrazených ruských aktív
14:00 V rámci prvej dodávky munície z českej iniciatívy bolo na Ukrajinu v uplynulom období doručených 50-tisíc kusov delostreleckej munície, ktorú financovalo Nemecko. Vo štvrtok to uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová. Premiér ČR Petr Fiala oznámil, že Česko do iniciatívy prispeje sumou viac než 34 miliónov eur.
„Prvé dodávky munície z českej iniciatívy sú bezpečne na Ukrajine. Ide o desiatky tisíc kusov munície kalibru 155 milimetrov, ktoré financovalo Nemecko a ktoré boli v druhej polovici júna odovzdané ukrajinským partnerom. Ide o prvú časť z celkového množstva 180.000 kusov munície financovaného z nemeckého príspevku,“ spresnila šéfka českého rezortu obrany.
Dodávky boli podľa Černochovej na Ukrajinu doručené za prísnych bezpečnostných opatrení, v koordinácii a pod dozorom zástupcov Ministerstva obrany ČR.
Čítajte viac Fiala: Nájdeme spôsob, ako využiť slovenské peniaze na muníciu pre Ukrajinu
13:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Bruselu, kde sa zúčastní na zasadnutí Európskej rady a podpíše bezpečnostné dohody.
„Dnes som v Bruseli, aby som sa zúčastnil na zasadnutí Európskej rady a aby som poďakoval všetkým európskym lídrom za ich jednotu a potvrdenie nezvratnosti nášho európskeho smerovania,“ napísal Zelenskyj, pričom pripomenul, že Ukrajina začala pred pár dňami prístupové rokovania o vstupe do Európskej únie.
Zelenskyj sa podľa vlastných slov v Bruseli stretne s lídrami členských krajín EÚ, pričom absolvuje aj bilaterálne rokovania. „Podpíšeme tri bezpečnostné dohody vrátane jeden s EÚ ako celkom. Táto dohoda prvýkrát zakotví záväzok všetkých 27 členských krajín poskytovať Ukrajine podporu bez ohľadu na akékoľvek vnútorné inštitucionálne zmeny,“ uviedol ukrajinský prezident.
Slovenský prezident Peter Pellegrini vo štvrtok po príchode na dvojdňový summit EÚ v Bruseli potvrdil, že sa ešte pred začiatkom oficiálnych rokovaní na úrovni lídrov EÚ stretne s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Vzápätí spresnil, že slovenská pozícia ohľadom obsadzovania vysokých funkcií v inštitúciách EÚ zostala nezmenená, informuje spravodajca TASR.
Čítajte aj Pellegrini v Česku: Slovensko pomôže Prahe s muníciou pre Ukrajinu
13:00 Súd na Moskvou anektovanom polostrove Krym vo štvrtok odsúdil na 12 rokov väzenia občana Ukrajiny za špionáž v prospech Ukrajiny. TASR informuje podľa štvrtkovej správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ruské médiá.
Muž narodený v roku 1991 podľa žalobcov zhotovoval videozáznamy o prácach na ruských systémoch protivzdušnej obrany a informácie poskytoval ukrajinským ozbrojeným silám. Využíval na to ukrajinského chatbota.
Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že Rusko v roku 2023 začalo rekordne vysoký počet trestných konaní za zradu. Po spustení invázie na Ukrajinu zmenilo zákony a sprísnilo tresty, pripomína AFP.
Ukrajina od začiatku invázie raketami a dronmi útočí na Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014.
11:15 Popredný ruský diplomat vyzval Spojené štáty, aby venovali pozornosť prebiehajúcim diskusiám o možnej úprave jadrovej doktríny Moskvy vzhľadom na zmenené podmienky v medzinárodných vzťahoch. Ako referuje web news.sky.com, námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore pre Izvestija uviedol, že Moskva nevylučuje zníženie diplomatických vzťahov s určitými západnými krajinami, pokiaľ nezmenia svoj „rusofóbny“ prístup.
Riabkov zopakoval nedávne vyhlásenia ruského vodcu Vladimira Putina, že sa prehodnocuje jadrová doktrína Ruska, ktorá určuje podmienky, za akých by mohli byť použité takéto zbrane. Podľa jeho slov bola doktrína vypracovaná „v inej ére a za iných okolností“ a dúfa, že súčasné diskusie „budú naši protivníci brať vážne“.
„Neprognózujem výsledok, ale vyzývam našich protivníkov, aby premýšľali o tom, čo prezident hovorí. Doslova sa zahrávajú s ohňom… a musia sa naučiť neoddávať sa nebezpečným ilúziám, ale snažiť sa pozerať na svet triezvo a pochopiť, že máme nezmeniteľné národné záujmy, ktoré sme pripravení brániť až do konca,“ povedal Riabkov.
Doktrína vo všeobecnosti hovorí, že jadrové zbrane by sa mali použiť ako odpoveď na útok s použitím jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia alebo na použitie konvenčných zbraní proti Rusku, „keď je ohrozená samotná existencia štátu“.
9:32 Severná Kórea vyjadrila podporu Rusku a odsúdila ukrajinský útok na polostrov Krym, pri ktorom boli využité zbrane dodané Kyjevu od Spojených štátov. TASR o tom informuje na základe správy juhokórejskej agentúry Jonhap.
V nedeľu Ukrajina zaútočila na Ruskom anektovaný Krym raketami ATACMS, v dôsledku čoho prišli o život najmenej štyria ľudia a 153 ďalších vrátane detí utrpelo zranenia. „Dôrazne odsudzujem nedávny vojenský útok na územie Ruska. Ide o neospravedlniteľný a ohavný zločin proti ľudskosti,“ povedal minister obrany KĽDR Kchang Sun-nam vo vyhlásení.
Rusko zároveň tvrdí, že USA poskytli Ukrajine spravodajskú podporu a informácie týkajúce sa zacielenia spomenutého útoku. Spojené štáty naopak tvrdia, že Kyjev si svoje ciele vyberá sám.
Čítajte viac 851. deň: Kyjev útočil na Sevastopoľ strelami ATACMS, Moskva z toho viní USA. Celá Ukrajina sa ponorí do tmy
„Závažnosť problému spočíva v tom, že rakety vystrelené na civilistov administratívou (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského boli vyrobené v USA tak, ako to uvádzajú ruskí predstavitelia. Rovnako aj súradnice im poskytli americkí experti,“ vyhlásil Kchang. Severokórejský minister označil Washington za „najhoršieho sponzora vojny“ a dodal, že „je plne dokázateľné, že "zbrane dodané Spojenými štátmi na Ukrajinu slúžia na masakrovanie mierumilovných občanov Ruska“.
8:28 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 260 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 539 320 ľudí, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 3 tanky, 9 obrnených bojových vozidiel pechoty a 42 delostreleckých systémov.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 042 tankov, 15 459 obrnených bojových vozidiel pechoty a 14 363 delostreleckých systémov.
7:44 Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko vyzývajú Európsku úniu, aby poskytla väčšiu podporu civilnej a vojenskej ochrane ich hraníc. Odôvodňujú to geografickou blízkosťou k Rusku a Bielorusku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Niektorí predstavitelia EÚ odhadujú náklady na vybudovanie tejto obrannej línie na 700-kilometrovej hranici EÚ s Ruskom a Bieloruskom na približne 2,5 miliardy eur.
V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi štyri členské štáty EÚ, ktoré susedia s Ruskom aj Bieloruskom, napísali, že vedia, čo to znamená byť „frontovou líniou“ bloku.
Zdôraznili ich neochvejnú podporu Ukrajine brániacej sa ruskej agresii už vyše dvoch rokov a apelovali na vynaloženie väčšieho objemu prostriedkov a užšej koordinácie obrannej iniciatívy v rámci EÚ a NATO.
Čítajte viac Poradcovia Trumpa vysvetlili plán na ukončenie vojny: tvrdo zatlačíme na Putina aj Zelenského
„Sme silnými zástancami vojenského úsilia Ukrajiny a masívne investujeme do našich ozbrojených síl, obrannej výroby a ochrany našich hraníc s Ruskom a Bieloruskom,“ uviedli s tým, že je potrebné urobiť oveľa viac a koordinovanejším spôsobom.
Ako špecifické hrozby označili okrem iného sabotáže, kybernetické útoky, dezinformácie a migráciu, ktorú Moskva a Minsk využívajú ako nástroj. Zdôraznili, že tieto fenomény v konečnom dôsledku ovplyvňujú celú EÚ.
Čítajte viac Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin
Pod list, ktorý zaslali pred dvojdňovým summitom lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, sa podpísal poľský premiér Donald Tusk, estónska premiérka Kaja Kallasová, litovský prezident Gitanas Nauséda a lotyšská premiérka Evika Siliňová.
6:30 Premiéri a prezidenti štátov EÚ budú na svojom stretnutí preberať, ako ďalej zvýšiť pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej agresii. „Vzhľadom na to, že Ukrajina uplatňuje svoje prirodzené právo na sebaobranu, Európska rada vyzýva na posilnenie vojenskej podpory Ukrajiny,“ píše sa v návrhu záverov stretnutia. „Na ochranu ukrajinského obyvateľstva a kritickej energetickej infraštruktúry sú naliehavo potrebné najmä systémy protivzdušnej obrany, munície a rakety,“ dodáva text. Popri zasadnutí lídrov EÚ sa stretne slovenský prezident Peter Pellegrini aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý počíta s výučbou angličtiny už od materskej školy, uviedol spravodajský server Meduza. Zákon posilňuje postavenie angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie v krajine, angličtina sa tak za týmto účelom môže používať v ozbrojených silách a v národnej garde, dodal portál.
Štát má podľa zákona zabezpečiť povinnú výučbu angličtiny a napomáhať výučbe ďalších jazykov používaných v medzinárodnej komunikácii vo vzdelávacích zariadeniach. Zákon počíta s tým, že materské školy zabezpečia povinnú výučbu angličtiny starším predškolákom; do tejto kategórie zvyčajne spadajú päťročné a staršie deti.
Norma tiež stanovuje, že kandidáti do určitých funkcií – napríklad úradníci, dôstojníci, prokurátori, vysokoškolskí pedagógovia – musia ovládať angličtinu. Štátni zamestnanci majú za znalosť angličtiny dostávať príplatok vo výške desatiny ich platu.
Znalosť angličtiny podľa Ukrainskej Pravdy bude povinná pre vedúcich miestnej štátnej správy, vojenských dôstojníkov, prokurátorov, daňových úradníkov, colníkov, vedúcich a pedagogických zamestnancov vysokých škôl a vedeckých inštitúcií, šéfov zdravotníckych zariadení.
Návrh zákona o používaní anglického jazyka na Ukrajine pripravila vláda vlani v lete. Parlament ho prijal 4. júna.
Predloha pôvodne počítala s tým, že od roku 2027 sa všetky filmy v angličtine budú na Ukrajine premietať s pôvodným zvukom a ukrajinskými titulkami, ale po negatívnej reakcii verejnosti bolo ustanovenie vyškrtnuté, dodala Meduza. Úradný splnomocnenec pre ukrajinčinu ako štátnu reč vtedy protestoval. Obmedzovanie ukrajinského dabingu by podľa neho znamenalo porušenie ústavy a nálezov ústavného súdu.
Zákon podľa agentúry Interfax-Ukrajina hovorí o premietaní filmov v angličtine „na základe dobrovoľnosti“, ale počíta s úhradou nákladov pri dodržaní minimálnych požiadaviek, t. j. že v každej kinosále príslušného kina sa má uskutočniť najmenej osem verejných premietaní za mesiac, pričom aspoň dve premietania majú byť počas voľného dňa alebo počas pracovného dňa po 18. hodine.