V pozícii šéfky Európskej komisie (EK) má pokračovať Ursula von der Leyenová. Predsedom Európskej rady sa stane bývalý portugalský premiér António Costa. A diplomaciu EÚ bude riadiť estónska predsedníčka vlády Kaja Kallasová.
Slovensko na schôdzke v belgickom hlavnom meste zastupoval prezident Peter Pellegrini. Na summite bol za premiéra Roberta Fica.
Dohoda troch
Von der Leyenovú, ktorú nominovala Európska ľudová strana, vo funkcii ešte musí vo funkcii definitívne schváliť 720-členný europarlament. Ten vznikol po voľbách, ktoré sa konali v únii v dňoch 6. až 9. júna. Ľudovci v nom majú väčšinu so socialistami a liberálmi. Ľavica nominovala Costu a Kallasová patrí do liberálnej frakcie. Nový EP sa po prvý raz stretne 16. júla.
Slovenské postoje v Bruseli už minulý týždeň na neformálnom summite prezentoval Pellegrini. Vláda v Bratislave už vtedy v podstate súhlasila s von der Leyenovou, ale hovorila, že v ďalšej EK by mal pôsobiť Maroš Šefčovič vo funkcii podpredsedu so silným ekonomickým portfóliom.
"Pochybujem však, že slovenská vláda Šefčovičovi naozaj pomôže niečo získať. Ak niečo dosiahne, bude to preto, že má za sebou pracovné úspechy. A podpredsedu by Šefčovič mohol získať. V poslednej eurokomisii bolo vari šesť takých postov, takže si viem predstaviť, že niekto taký skúsený sa do tejto funkcie znovu dostane,“ zhodnotil Šefčovičove šance expert na EÚ Radovan Geist z portálu Euractiv.
Vláda v Bratislave bola už menej nadšená Costom a Kallasovou. Portugalský expremiér podporoval zmrazenie členstva Smeru a Hlasu v Strane európskych socialistov aj pre ich koalíciu s nacionalistickou SNS. Kallasová zase vraj mala vysvetliť, ako si predstavuje fungovanie diplomacie únie.
Pellegrini ešte pred rozhodnutím Európskej rady uviedol, že súhlas pre Costu by mal byť podmienený návratom Smeru a Hlasu k eurosocialistom. Vraj aj preto, aby mal Šefčovič podporu tejto frakcie, a teda vyšší politický výtlak.
"Buď bude nominantom nejakej politickej rodiny, alebo sa tu bude ponevierať ako nezávislý komisár,“ povedala hlava štátu s tým, že nepomáha jednotlivým politickým stranám na Slovensku.
„Čo sa týka pani Kallasovej, nestačí, že bude mať vyhranený postoj k Rusku. Rešpektujem to, ale mala by predstaviť komplexnejšiu víziu zahraničnej politiky,“ vysvetlil Pellegrini.
Podľa Geista je však nepravdepodobné, že by eurosocialisti vo svojich radoch privítali Smer a Hlas. "Neviem si predstaviť, že by teraz akceptovali dva subjekty, ktoré sa spájajú so stranou, ktorá je krajne pravicová,“ pripomenul Geist zloženie slovenskej vládnej koalície.
Pellegrini nežehlil
Pellegrini tvrdí, že nič pre nikoho nežehlí, len informuje partnerov o veciach, o ktorých azda nevedia. "Ja skôr zreálňujem obraz o Slovensku. Nežehlím, to by som nerobil. Ale snažím sa partnerov informovať o tom, čo sa im možno nedostalo do uší,“ dodal prezident.
Samozrejme, Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá mal problém s navrhnutými kandidátmi. Už tradične všetky kroky únie kritizoval maďarský premiér Viktor Orbán. A veľká pozornosť sa v Bruseli upriamila na taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Jej krajne pravicová frakcia konzervatívcov a reformistov by mala byť v novom europarlamente tretia najsilnejšia a političke sa nepáčila dohoda medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi.