Závod spoločnosti Diehl Metall v berlínskej štvrti Lichterfelde začal horieť 3. mája tohto roku. Požiar bol taký mohutný, že si vyžiadal nasadenie vyše 200 hasičov, ktorí s plameňmi bojovali celý týždeň. Nikto sa nezranil, ale celá trojposchodová budova vyhorela a napokon sa zrútila.
Škody odhadli na desiatky miliónov eur. Zbrojársky koncern neskôr vyhlásil, že v zničenej fabrike nevyrábal zbrane, iba automobilové súčiastky a elektronické systémy.
Nevedia, kto si ich najal
Ako pre Wall Street Journal uviedol zdroj oboznámený s postupom polície, požiar zrejme vypukol na mieste, ku ktorému malo prístup len niekoľko osôb. Preto sa vychádzalo z toho, že išlo o nehodu.
Podľa amerického denníka sa však počiatočné vyšetrovanie uberalo nesprávnym smerom a zahraničné bezpečnostné služby sú presvedčené, že oheň mohol úmyselne založiť niekto, koho si na to najali Rusi.
Špekulácie, že stopy vedú do Moskvy, sa objavili už krátko po požiari, no až dosiaľ ich nikto nepotvrdil. Obchodný riaditeľ spoločnosti Diehl Thomas Hör ešte pred pár dňami prezradil, že oheň zapríčinila pravdepodobne technická porucha a firma nenašla nič, čo by poukazovalo na cudzie zavinenie.
„Teoreticky mohla tú technickú poruchu spôsobiť sabotáž,“ pripustil neskôr pre nemeckú televíziu RBB.
K priemyselnej skupine Diehl, ktorá má sídlo v Norimbergu, patrí aj firma Diehl Defence, jeden z najväčších zbrojárskych podnikov v Nemecku. Zameriava sa na pozemnú protivzdušnú obranu, riadené strely, muníciu, ale aj na výcvikové a ochranné systémy.
Vyrába napríklad protivzdušný obranný systém IRIS-T SLM, ktorý dodáva Ukrajine. Cena tohto zariadenia je asi 140 miliónov eur. Cieľom sabotáže mohlo byť podľa zahraničných rozviedok práve prerušenie vojenskej podpory Kyjevu.

Ako informoval Wall Street Journal, požiar v závode založili zrejme skúsení kriminálnici, ktorí ani nemuseli vedieť, pre koho v skutočnosti pracujú.
Ruské tajné služby si na podobné akcie údajne často najímajú civilné osoby, no hľadajú ich prostredníctvom sociálnych sietí a platia kryptomenou. Vykonávatelia sabotáží preto ani netušia, kto si ich objednal.
„Páchateľov verbujú, akoby šlo o vodičov taxislužby Uber, ale efekt je často rovnaký ako pri nasadení profesionálov,“ citoval denník vysokopostaveného pracovníka nemenovanej spravodajskej služby.
Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že hoci bola fabrika Diehlu vybavená kamerovým systémom, požiar ho zničil spolu s budovou, takže sa nezachovali žiadne záznamy.

Súčasť hybridnej vojny
Wall Street Journal s odvolaním sa na dva nemecké zdroje naznačil, že existujú elektronické správy, ktoré potvrdzujú ruskú účasť na požiari.
Túto komunikáciu mala zachytiť spravodajská služba jednej z členských krajín NATO a poskytla ju Nemecku, no pred tamojšími súdmi by ju ako dôkaz neuznali. To vraj úradom zabránilo v tom, aby zodpovednosť za útok pripísali Moskve a vzniesli obvinenie z trestného činu.

Americký denník tiež pripomenul, že k podobným incidentom ako v Lichterfelde dochádzalo už v minulosti, ale zakaždým ich vyhodnotili ako nehody.
Po najnovších odhaleniach však nie je vylúčené, že sa ich vyšetrovanie obnoví, aby sa preverilo, či aj za nimi nestála objednávka smerujúca k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V Bavorsku napríklad už v apríli zadržali dvoch mužov pre podozrenie zo sabotáží v prospech Ruska a plánovania bombového útoku.
Známy je tiež výbuch muničného skladu v českých Vrběticiach v októbri 2014. Zahynuli pri ňom dvaja ľudia a niekoľkokrát museli evakuovať obyvateľov okolitých obcí. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že za explóziu zodpovedá ruská tajná služba GRU.

V sklade sa totiž nachádzal i materiál bulharského obchodníka so zbraňami, ktorý bol pripravený na export do dvoch štátov – Ukrajincom mal pomôcť v boji proti separatistom na východe ich územia a sýrskym povstalcom zase proti režimu Bašára Asada.
Odborníci už dlhší čas varujú, že Rusko vedie proti Západu hybridnú vojnu, ktorej súčasťou sú aj sabotáže. Pred mesiacom sa k tomu vyjadril i americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. NATO podľa neho podobné pokusy pozorne sleduje a to, že zosilnela ich intenzita, spojencov zneisťuje.

„Vieme, čo majú v pláne, a podľa potreby odpovieme individuálne aj kolektívne,“ zdôraznil Blinken.
„Existujú indície, že Rusko úmyselne pácha sabotáže na území Európskej únie. To nás musí znepokojovať. Kritickú infraštruktúru v Nemecku treba lepšie chrániť,“ povedal pre Bild Roderich Kiesewetter, plukovník vo výslužbe a poslanec opozičnej Kresťanskodemokratickej strany (CDU).
Moskva sa k prípadu v Lichterfelde zatiaľ nevyjadrila, v minulosti však všetky podobné obvinenia poprela.