856. deň: Ukrajina pri útoku na Krym zničila Rusom vesmírne komunikačné stredisko

Čítajte viac 855. deň: Stoltenberg: Rusko nedokáže uskutočniť na bojisku veľký prielom

23:22 Desať ukrajinských civilistov zadržiavaných v Rusku a Bielorusku bolo prepustených na základe dohody sprostredkovanej Vatikánom, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Podarilo sa nám vrátiť ďalších desať našich ľudí z ruského zajatia,“ napísal Zelenskyj na sieti Telegram. V príspevku uviedol aj mená oslobodených zajatcov, medzi ktorými boli dvaja kňazi gréckokatolíckej cirkvi a krymsko-tatársky politik.

Niektorí z prepustených zajatcov boli zadržiavaní už od roku 2017. Piati väzni boli zadržaní v Bielorusku na základe obvinení z napomáhania ukrajinskej armáde, ktorej údajne poskytovali informácie o pohybe ruských jednotiek.

Zelenskyj informoval, že všetci desiati väzni boli prepustení a sú späť na Ukrajine. V závere svojho príspevku vyzdvihol úsilie Vatikánu o návrat ukrajinských zajatcov.

Rusko a Ukrajina si počas dvojročného konfliktu vymenili stovky väzňov, zvyčajne v rámci výmeny jeden za jedného, ale prepustenie civilných zajatcov je zriedkavejšie, zdôrazňuje AFP. V utorok ruské ministerstvo obrany informovalo, že Rusko a Ukrajina si vymenili 90 vojnových zajatcov. Výmena sa údajne uskutočnila za sprostredkovania Spojených arabských emirátov.

22:40 Šesť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia pri piatkovom ruskom útoku riadenými leteckými bombami na dedinu Cyrkuny v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Uviedol to šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.

„Nepriateľ zaútočil najmenej tromi navádzanými leteckými bombami," uviedol Synjehubov. Jeden úder podľa jeho slov spôsobil požiar súkromného domu a hospodárskej budovy a ďalšie dva údery zasiahli územie firmy podnikajúcej v civilnej výrobe.

22:17 Ruský prezident Vladimir Putin očakáva aj napriek západným sankciám pokračovanie silného rastu ekonomiky. Uvidí sa, čo prinesie prvý polrok, hrubý domáci produkt (HDP) krajiny by sa mohol zväčšiť o približne 5 %, vyhlásil v piatok Putin, ktorého citovala ruská tlačová agentúra Interfax. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

V minulom roku sa ruský HDP zvýšil o 3,6 %. Západné sankcie nedokázali spomaliť ekonomiku, povedal Putin.

Podľa ruského štatistického úradu sa ekonomika v prvom štvrťroku posilnila o 5,4 %. Zahraniční experti to však pripisujú predovšetkým drastickému zvýšeniu vládnych výdavkov na zbrojenie a armádu. Výplaty príslušníkom ozbrojených síl a odškodné za zranených alebo pozostalých vojakov zároveň poskytujú mnohým ruským rodinám viac peňazí, zatiaľ čo mzdy rastú v dôsledku nedostatku pracovných síl.

20:36 Európska komisia v piatok uvoľnila pre Ukrajinu takmer 1,9 miliardy eur v rámci štvorročnej pomoci Kyjevu. Od marca, keď tento program začal fungovať, Európska únia už Ukrajinu podporila sumou 7,9 miliardy eur. EK o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Nové financie podporia makro-finančnú stabilitu Ukrajiny, keďže realizuje nevyhnutné dlhodobé štrukturálne reformy na základe plánu reforiem a rastu pre najbližšie štyri roky, uviedla EK.

„S dodatočnou sumou 1,9 miliardy eur, ktorú dnes vyplácame, môže Ukrajina udržať v chode svoje kritické služby pre civilné obyvateľstvo a zabezpečiť makro-finančnú stabilitu. Pokiaľ ide o budúcnosť, prostredníctvom nástroja pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur budeme pokračovať v podpore ukrajinského hospodárstva a dlhodobých štrukturálnych reforiem," uviedol eurokomisár pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi,

19:47 Najmenej jedného mŕtveho a šesť zranených si vyžiadal piatkový raketový útok ruských síl na deväťpodlažnú obytnú budovu v stredoukrajinskom meste Dnipro. Na platforme Telegram to uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Klymenko varoval, že počet obetí sa pravdepodobne zvýši, keďže v bytovke sú stále uväznení ľudia. Medzi zranenými je aj sedemmesačné dieťa. Tri osoby sú vo vážnom stave.

Zábery a videá zverejnené v aplikácii Telegram zachytávajú vážne poškodenú bytovku, z ktorej horných štyroch zničených podlaží stúpal dym.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X v súvislosti s týmto útokom opäť vyzval spojencov, aby zintenzívnili dodávky systémov protivzdušnej obrany, ktoré by armáde pomohli reagovať na pravidelné ruské letecké útoky. V Dnipre pred vojnou žilo takmer milión obyvateľov. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 je pravidelne terčom útokov rakiet a dronov.

19:15 Vladimir Putin v piatok na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie vyhlásil, že krajina by mala obnoviť výrobu rakiet krátkeho a stredného doletu odpaľovaných z pozemných zariadení a schopných niesť jadrové zbrane. Argumentoval, že Spojené štáty rozmiestnili takéto rakety v Európe a Ázii. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP a AP.

„Zdá sa, že musíme začať vyrábať tieto úderné systémy a potom na základe aktuálnej situácie rozhodnúť o tom, kde ich – ak to bude potrebné na zaistenie našej bezpečnosti – umiestnime,“ povedal Putin, pričom mal podľa AFP na mysli rakety s doletom 500 až 5500 kilometrov, ktoré boli zakázané na základe dohody z roku 1987. Spojené štáty v roku 2019 od dohody odstúpili s odvolaním sa na porušovanie zmluvy zo strany Ruska. Kremeľ toto obvinenie odmietol.

Rusko následne zaviedlo jednostranné moratórium na vývoj rakiet, ktoré dovtedajšia zmluva zakazovala.

Prezident Ruska v piatok uviedol, že USA tieto raketové systémy vyrábajú a už ich aj priviezli do Európy na cvičenia do Dánska. „Nedávno bolo oznámené, že sú na Filipínach. Nie je známe, či odtiaľ rakety vyviezli alebo nie,“ povedal ruský prezident a dodal, že Rusko je nútené reagovať.

17:40 Ukrajinské ozbrojené sily pri útoku z tohto týždňa zničili ruské kozmické komunikačné centrum. S odvolaním sa na ukrajinskú armádu to uviedla agentúra Reuters.

Stredisko diaľkového vesmírneho spojenia pri dedine Vityne blízko mesta Jevpatorija na okupovanom Kryme sa ukrajinským silám podarilo zasiahnuť v noci na 24. júna, napísal server The Insider s odvolaním sa na satelitné snímky. Tie podľa portálu zachytávajú spôsobené škody i stopy po požiari.

V stredisku boli podľa vojenského experta Anatolija Chrapčinského systémy satelitnej včasnej výstrahy a zhromažďovania informácií Liana, ktoré zahŕňa družice Lotos a Pion-NKS. Tá využíva aktívne radary pre námorný prieskum. Centrum podľa experta mohlo tiež slúžiť na riadenie systémov rádioelektronic­kého boja.

Miestni obyvatelia sa v noci na 24. júna sťažovali na silné výbuchy, nie je však jasné, akými zbraňami bol podniknutý útok, napísal server RBK-Ukrajina. Pripomenul špekulácie, že stredisko mohli napadnúť drony, strely s plochou dráhou letu, rakety a možno aj raketomety namontované na ukrajinských diaľkovo ovládaných bezposádkových plavidlách. Stredisko sa totiž nachádza len asi dva kilometre od morského brehu. Rusko po anexii Krymu stredisko odovzdalo vzdušným a kozmickým silám, vybavilo novým zariadením a modernizovalo nákladom 1,8 miliardy rubľov.

O mesiac skôr, 24. mája, ukrajinské sily zasiahli iné ruské stredisko vesmírneho spojenia. To sa nachádzalo blízko mesta Alušta na Kryme a slúžilo na zlepšenie spojenia ruských vojsk, dodal The Insider.

15:22 Ruské ministerstvo obrany hlási dobytie obce Rozdolivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy nevyjadril. Ukrajinské úrady medzitým informovali o štyroch obetiach ruského bombardovania obce Ňju-Jork v rovnakom regióne. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť.

„Jednotky južnej skupiny vojsk aktívnymi krokmi oslobodili (ruský termín pre dobytie a okupáciu) osadu Razdolovka v Doneckej ľudovej republike (DNR) a obsadili výhodnejšie pozície,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Interfax. DNR je názov pre jeden z dvoch medzinárodne neuznaných proruských separatistických útvarov na východe Ukrajiny. Razdolovka je ruský názov ukrajinskej obce Rozdolivka.

Ukrajinská oblastná prokuratúra v Doneckej oblasti medzitým na facebooku informovala o smrti štyroch civilistov kvôli ruskému útoku na obec Ňju-Jork, ktorá sa nachádza neďaleko frontovej línie. Ďalší traja ľudia, vrátane osemročného dievčaťa, boli podľa úradu zranení.

14:53 Česko v júli podpíše bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou. Praha chce ukončiť rokovania s Kyjevom o tomto pakte ešte pred júlovým summitom NATO vo Washingtone, oznámil v piatok český premiér Petr Fiala.

„S (ukrajinským) prezidentom Volodymyrom Zelenským sme sa včera dohodli, že zakončíme rokovania o znení česko-ukrajinskej bezpečnostnej dohody pred summitom NATO vo Washingtone,“ uviedol Fiala na sociálnej sieti X.

Summit Severoatlantickej aliancie v Spojených štátoch sa bude konať od 9. do 11. júla, pripomína Reuters.

Fiala zároveň oznámil, že bezpečnostnú dohodu krajiny podpíšu 18. júla na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Londýne.

14:25 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg by mohol Slovensku vyjsť v ústrety pri zabezpečení protivzdušnej ochrany. Krátko pred pracovným stretnutím so šéfom Severoatlantickej aliancie to uviedol v piatok doobeda v Bruseli prezident SR Peter Pellegrini.

Čítajte viac Pellegrini šéfovi NATO: Slovensko je zodpovedný spojenec. Potrebujeme protivzdušnú obranu, východ máme deravý

13:45 Fínsko dodá Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote približne 159 miliónov eur. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu fínskeho ministerstva obrany. Hodnota obranného vybavenia, ktorú Fínsko Ukrajine už dodalo, je v súčasnosti na úrovni 2,2 miliardy eur.

„Fínsko sa zaviazalo podporovať Ukrajinu v jej boji proti neodôvodnenej agresii Ruska. Nejde len o Ukrajinu, ale aj o právo všetkých slobodných národov na slušnú existenciu. My Fíni vieme z vlastnej histórie, aká dôležitá je táto téma,“ uviedol fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

Presný obsah a čas dodania najnovšej pomoci Ukrajine Fínsko z bezpečnostných dôvodov nespresnilo.

13:25 Kremeľ v piatok uviedol, že opätovné vymenovanie Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie a Kaji Kallasovej za šéfku diplomacie EÚ je zlé pre vzťahy EÚ s Ruskom.

„Nie sme presvedčení, že európska diplomacia bude akýmkoľvek spôsobom pracovať na normalizácii vzťahov,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Von der Leyenová podľa jeho slov normalizáciu týchto vzťahov nepodporuje.

Kallasová je podľa Peskova známa rusofóbnymi vyjadreniami a tiež nebude vyvíjať úsilie smerom k zlepšeniu vzťahov. Moskva bývalú estónsku premiérku vo februári tohto roka spolu s ďalšími európskymi predstaviteľmi zaradila na zoznam hľadaných osôb.

Čítajte viac Top jobs v EÚ sú už známe. Čo získal v Bruseli Pellegrini?

13:12 Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatkovom hlasovaní neprijali uznesenie k deportáciám ukrajinských detí do Ruska. To hovorilo okrem iného o odsúdení daných krokov aj výzve pre slovenskú vládu na pridanie sa k Medzinárodnej organizácii pre návrat ukrajinských detí. Návrh predložila skupina opozičných poslancov zo SaS.

„Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022 bolo násilne presunutých do Ruska 20-tisíc ukrajinských detí, avšak ukrajinské údaje hovoria, že počet týchto detí je niekoľkonásobne vyšší a pohybuje sa v státisícoch. Tieto deti sú osvojované ruskými rodinami a často sa stávajú obeťami rôznych druhov násilia vrátane sexuálneho či obeťami obchodovania s ľuďmi,“ odôvodnili predkladateli­a návrh.

Bezpečný návrat detí na Ukrajinu a stretnutie s ich biologickými rodinami musí byť podľa nich prioritou každej demokratickej krajiny medzinárodného spoločenstva.

Čítajte aj Putin pácha genocídu, agresora musia sankcie naozaj bolieť. Europoslanci poslali Moskve tvrdé odkazy

Predkladateľka návrhu Vladimíra Marcinková (SaS) kritizovala koalíciu za to, že nepodporila, aby sa Slovensko pridalo k 33 krajinám sveta, ktoré pomáhajú Ukrajine monitorovať a dohľadať unesené, Ruskom deportované deti. „Vláda sa odmieta pridať, pomôcť koalícii krajín, ktorá sa snaží týmto deťom vrátiť život, pretože sú rusifikované, násilne adoptované do iných ruských rodín, ich rodičia o nich nemajú žiadnu informáciu,“ povedala na tlačovej konferencii s tým, že medzinárodná koalícia krajín už časť detí dokázala vrátiť späť do svojich domovov. Vláda podľa Marcinkovej stratila akúkoľvek snahu zachovať si tvár pred svetom a toto jej konanie „je hanbou pre celú našu krajinu, ktorú reprezentuje“.

13:05 Bieloruská pohraničná stráž v spolupráci s ministerstvom obrany posilnení ochranu hranice s Ukrajinou. Uviedla to vo vyhlásení ako reakciu na bezpečnostný incident, ktorý sa odohral v priebehu týždňa.

Bieloruská pohraničná stráž informovala, že v stredu zostrelila dron, ktorý nelegálne preletel z Ukrajiny s cieľom zbierať informácie o bieloruskej pohraničnej infraštruktúre.

Začiatkom týždňa boli v rovnakej oblasti podľa Bieloruska nájdené aj materiály potrebné na podomácky vyrobenú bombu a neďaleko hraníc bola zaznamenaná prítomnosť proukrajinských ruských bojovníkov.

Čítajte aj Lukašenko provokuje na hraniciach s Poľskom: Bielorusi začali neohlásené cvičenie

15:53 Spojené štáty, Izrael a Ukrajina rokujú o dodávke až ôsmich systémov protivzdušnej obrany Patriot Kyjevu. Na svojom webe to píše Financial Times (FT) s odvolaním sa na päť nemenovaných zdrojov. Denník v tejto súvislosti pripomína, že Izrael v apríli oznámil, že začne vyraďovať svojich osem batérií Patriot, ktoré sú staršie ako tri desaťročia, a nahradí ich modernejšími systémami. Takéto množstvo Patriotov by výrazne zlepšilo schopnosť Ukrajiny čeliť ruským útokom.

Čítajte viac Izrael mení hru, obava z reakcie Ruska zrejme pominula. Budú staré Patrioty novým štítom Ukrajiny?

12:33 Príslušníci ukrajinskej národnej gardy zostrelili ruské bojové lietadlo Su-25, ktoré bolo na bojovej misii v Doneckej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý sa odvoláva na národnú gardu a ukrajinské miniterstvo vnútra.

Podľa národnej gardy stroj zostrelili ešte 23. júna. Jednotka 31. brigády národnej gardy na zostrelenie ruského lietadla použila prenosný raketový systém protivzdušnej obrany Igla.

Jednotky národnej gardy sa presunuli na svoje obranné pozície v Doneckej oblasti, ktoré držia od začiatku ruskej invázie.

Čítajte aj 'Je to naša krajina a naše nebo.' Ukrajinci za tri dni zlikvidovali šesť ruských moderných lietadiel

12:01 Ukrajinský dron v noci na dnes v Tambovskej oblasti na západe Ruska zasiahol jednu z nádrží na stanici, ktorá je súčasťou ropovodu Družba. Píšu o tom ruské médiá. Gubernátor regiónu pôvodne informoval o tom, že v dôsledku útoku vznikol požiar v sklade pohonných hmôt.

Server Vestitambov.ru píše, že požiar vznikol na stanici Nikolskoje v Mičurinskom okrese. Gubernátor oblasti Maxim Jegorov informoval, že na zasiahnutom zásobníku vypukol malý požiar. Hasiči ho po niekoľkých hodinách uhasili. Nikomu sa nič nestalo.

Ropovod Družba môže denne prepraviť dva milióny barelov ropy, no objem prepravovanej suroviny sa výrazne znížil v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína agentúra Reuters. Severná vetva ropovodu, ktorá vedie cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, sa používa na prepravu ropy z Kazachstanu do rafinérie v braniborskom Schwedte, odkiaľ pochádza väčšina pohonných látok pre nemecký trh.

11:50 Rýchly vstup Ukrajiny do Európskej únie má zo štyroch krajín visegrádskej štvorky (V4 – Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) najnižšiu podporu v Česku. V ČR si zároveň najväčší podiel obyvateľov z krajín V4 myslí, že ukrajinskí utečenci predstavujú pre ich krajinu záťaž. Vyplýva to z analýzy bratislavského mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na základe prieskumov z konca vlaňajška, ktorej výsledky IVO dnes predstavil novinárom.

Len 26 percent Čechov bolo naklonených rýchlemu prijatiu Ukrajiny do EÚ, rovnaký názor má 29 percent Maďarov, 31 percent Slovákov, ale až 64 percent obyvateľov Poľska. Rozhovory o svojom vstupe do EÚ začal Kyjev tento týždeň.

Za záťaž pre svoju krajinu považuje ukrajinských utečencov väčšina obyvateľov krajín V4. Tento postoj zastávajú hlavne Česi (69 percent respondentov). Prístup vlastnej vlády k ukrajinsko-ruskému konfliktu mal najnižšiu podporu v Česku (34 percent obyvateľov), vo zvyšných troch krajinách V4 podpora národných kabinetov v tejto záležitosti dosiahla tesnú väčšinu obyvateľov.

Z krajín V4 Maďarsko a Slovensko vystupujú proti západným dodávkam zbraní na Ukrajinu.

Len v Česku a v Poľsku si väčšina ľudí myslí, že za konflikt na Ukrajine nesie zodpovednosť Rusko. V Maďarsku tento názor zastáva 40 percent a na Slovensku 42 percent obyvateľov; v týchto dvoch krajinách pripisujú zhruba traja z desiatich obyvateľov vinu za vojnu Západu, ktorý podľa nich Rusko provokoval.

Rozdiely sú tiež v názoroch na členstvo v NATO; najvyššiu podporu má v Poľsku, naopak najnižšiu na Slovensku. S výnimkou Maďarska má vo zvyšných štátoch väčšina obyvateľov spoluprácu vo V4 za zmysluplnú a dôležitú.

Výskum sa uskutočnil vlani v novembri a decembri. V každej z krajín V4 bolo oslovených najmenej 1000 obyvateľov starších ako 18 rokov, ktorých výber zodpovedal zloženiu populácie.

Čítajte aj Podpora členstva SR v EÚ a NATO oproti vlaňajšku vzrástla

11:11 Ukrajinské aj ruské médiá si všímajú výroky hlavných kandidátov na budúceho amerického prezidenta, ktoré zazneli s ohľadom na ruskú vojnu proti Ukrajine počas prvej predvolebnej debaty medzi niekdajším prezidentom USA Donaldom Trumpom a súčasným šéfom Bieleho domu Joom Bidenom.

Čítajte viac Ukrajina a Rusko pozorne sledovali duel medzi Bidenom a Trumpom. Všimli si odmietnutie Putinových podmienok

10:30 Maďarsko predložilo Ukrajine dovedna 11 požiadaviek týkajúcich sa menšín výmenou za súhlas s podporou začatia rokovaní o vstupe Kyjeva do Európskej Únie. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Maďarské požiadavky boli doteraz neverejné. Ukrajina dostala zoznam od maďarského ministra zahraničných vecí Pétra Szijjártóa v januári. Odvtedy sa konajú rokovania, no maďarská strana bola vždy proti zverejneniu zoznamu.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Oľha Stefanišynová bola navyše nútená vyhlásiť, že ukrajinská strana je pripravená plne realizovať 11 požiadaviek Maďarska, aby splnila maďarské ultimátum.

Polovica podmienok sa týka vzdelávania v maďarskom jazyku, najmä zabezpečenia používania maďarského jazyka v celom vzdelávacom procese. Existujú aj klauzuly o štatúte území, kde historicky žili ukrajinskí Maďari, ktoré napríklad automaticky uznávajú všetky sídla v Zakarpatsku ako „tradične maďarské“, dokonca aj tie, kde Maďari nikdy historicky nežili. Niektoré z týchto bodov sú problematické a nebol dosiahnutý žiadny kompromis.

Čítajte aj Financial Times: Zakarpatskí Maďari sa odvracajú od Viktora Orbána

Ďalšia časť maďarských požiadaviek sa týka politickej reprezentácie národnostných menšín, najmä požiadavky garantovať ich zastúpenie v parlamente. Budapešť však pre nemožnosť realizácie tejto myšlienky už začala vydávať signály, že je pripravená od nej upustiť, hoci dopyt úplne nestiahla.

10:15 Za veľkým požiarom, ktorý zničil berlínsku fabriku zbrojárskeho koncernu Diehl, by mohla stáť ruská tajná služba. Podľa amerických novín Wall Street Journal a nemeckého denníka Bild vyšetrovatelia preverujú verziu, že išlo o sabotáž na objednávku Kremľa. Majú to potvrdzovať informácie, ktoré Nemecku poskytli zahraničné spravodajské služby. Pôvodne sa pritom ako pravdepodobná príčina nešťastia uvádzala technická porucha.

Čítajte viac Fabriku v Berlíne zrejme podpálili na príkaz Moskvy. Rusi si páchateľov najímajú cez sociálne siete

9:54 V bojoch v okolí ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne bola tento týždeň zničená stanica pre monitoring radiácie, informoval vo štvrtok šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. Poznamenal, že sa kvôli takýmto incidentom ďalej znižujú možnosti zachytenia a merania rádioaktívnych emisií v prípade krízovej situácie na najväčšej jadrovej elektrárni v Európe, ktorú okupujú ruské invázne sily.

Stanica leží 16 kilometrov na juhozápad od elektrárne a bola zničená pri ostreľovaní a následnom požiari. Personál elektrárne expertmi MAAE pôsobiacimi na mieste v pondelok informoval o prerušení spojenia s monitorovacou stanicou. „Pre bezpečnostnú situáciu sa tím nemohol dostať k stanici, aby potvrdil jej zničenie,“ píše sa v správe MAAE. Elektráreň leží v oblasti aktívnych bojov medzi ukrajinskou armádou a ruskými okupačnými jednotkami.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu monitorovacie stanice rozmiestnené v 30-kilometrovom okolí elektrárne prerušujú v dôsledku konfliktu prevádzku na rôzne dlhé obdobie. Štyri z celkových 14 staníc v súčasnosti nefungujú vôbec, uvádza MAAE.

„Zničenie jednej stanice pre sledovanie radiácie nemá vplyv na bezpečnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni, ale ide o narušenie ďalšieho článku reťazca bezpečnostných opatrení v situácii vojnového konfliktu,“ varoval Grossi s tým, že ide o udalosti, kvôli ktorým si ním vedená agentúra OSN robí veľké starosti.

Čítajte aj V štúdii o prípadnej jadrovej nehode na Ukrajine sa zmieňuje aj Slovensko

9:29 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 540 490 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 170 vojakov, 24 tankov, 21 bojových obrnených vozidiel, 60 delostreleckých systémov a 46 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 066 tankov, 15 480 bojových obrnených vozidiel, 19 514 vozidiel a palivových nádrží, 14 423 delostre­leckých systémov, 1 109 odpaľovacích raketových systémov, 871 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 360 lietadiel, 11 509 dronov, 2 329 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 431 kusov špeciálnej techniky.

9:08 Ruský minister obrany Andrej Belousov nariadil generálnemu štábu, aby prišiel s návrhmi, ako naložiť s „provokáciami“ zo strany amerických strategických dronov nad Čiernym morom. Dnes o tom informovalo ministerstvo obrany v Moskve.

Vo vyhlásení uviedlo, že sleduje zvýšenú aktivitu amerických dronov, ktoré podľa neho vykonávajú prieskum a zbierajú informácie pre vysoko presné západné zbrane používané ukrajinskú armádu na útoky na ruské ciele. „Dokazuje to zvýšené zapojenie Spojených štátov a krajín NATO do konfliktu na Ukrajine na strane kyjevského režimu,“ tvrdí Moskva.

Lety podľa názoru krajiny, ktorá pred viac ako dvoma rokmi začala inváziu na susednú Ukrajinu, „znásobujú pravdepodobnosť incidentov vo vzdušnom priestore s ruskými lietadlami, čo zvyšuje hrozbu priamej konfrontácie medzi alianciou a Ruskou federáciou“. Zodpovednosť za takéto incidenty by podľa ministerstva obrany bola na strane NATO.

Agentúra Reuters podotýka, že vo vyhlásení nie je spomenutý Krym, ukrajinský polostrov, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo pred desiatimi rokmi. Na ruské vojenské objekty na Kryme opakovane útočí ukrajinská armáda, a to aj s nasadením rakiet dodávaných západnými spojencami.

8:36 Úmrtnosť mladých mužov v Rusku vlani prudko vzrástla, skoro na dvojnásobok oproti roku 2022, upozornil spravodajský server Meduza na demografické údaje, ktoré vo štvrtok zverejnil ruský štatistický úrad Rosstat. Z ich interpretácie vedcom spolupracujúcim s nezávislými novinármi podľa portálu vyplýva, že o dva roky prišlo vo vojne proti Ukrajine o život najmenej 64-tisíc Rusov.

Meduza spolu so serverom Mediazona a výskumníkom Dmitrijom Kobakom opakovane vyhodnocovala údaje Rosstatu ako podklad pre odhad strát vo vojne v situácii, keď obe znepriatelené strany o svojich stratách neinformujú.

Údaje, ktorých prvotným zdrojom sú ruské matriky, nezahŕňajú „nové regióny“, teda okupované a anektované časti Ukrajiny s výnimkou Krymu. Súhrnné dáta sú však roztriedené podľa pohlavia a veku, a to umožňuje spočítať „nadmernú“ úmrtnosť Rusov v rokoch 2022 a 2023 metódou vypracovanou Kobakom a jeho spolupracovníkmi.

Tá umožňuje eliminovať vplyv pandémie covidu-19 a určiť úmrtnosť na bojisku. Metóda vychádza z pomeru medzi ženskou a mužskou úmrtnosťou v každej jednotlivej vekovej skupine, pričom tento rozdiel v úmrtnosti podľa pohlavia sa aj v Rusku v posledných desaťročiach stabilne znižoval – než sa v roku 2022 po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu opäť dramaticky stúpol.

Výsledkom týchto výpočtov je zhruba 24 000 „nadpočetných“ úmrtí v roku 2022 a zhruba 40 500 v roku 2023, teda približne 64 000 úmrtí za dva roky vojny, napísala Meduza. Dodala, že najväčšia časť – 17 000 úmrtí – sa týka mužov vo veku od 35 do 39 rokov. Ale vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov sa „nadpočetná“ úmrtnosť zvýšila takmer dvojnásobne oproti očakávanému stavu.

Tieto údaje vychádzajúce zo štatistických dát podľa portálu viac-menej zodpovedajú odhadu strát, ktorý Meduza a Mediazona vypracovali na základe údajov o pozostalostných konaniach v Rusku, teda že za dva roky vojny Rusko prišlo najskôr o 75.000 zabitých vojakov. Rozdiel medzi oboma údajmi môže podľa portálu vyplývať z viacerých aj náhodných faktorov. Avšak odhad strát založený na dedičských konaniach je podľa portálu v súlade s údajmi z dokumentov tzv. Wagnerovej skupiny o výplate odškodnenia za zabitých žoldnierov.

7:44 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnešok zneškodnila 25 ukrajinských dronov, najväčšiu časť z nich v Brianskej oblasti, informuje ministerstvo obrany v Moskve. Podľa gubernátora Tambovskej oblasti na západe Ruska bezpilotné lietadlo zasiahlo sklad pohonných hmôt, na mieste vznikol požiar.

Nad Brjanskou oblasťou ruská protivzdušná obrana zostrelila 12 dronov, deväť nad Smolenskou oblasťou, ďalšie stroje potom nad Voronežskou, Kurskou a Rostovskou oblasťou.

„V 04:35 bezpilotné lietadlo zaútočilo na sklad pohonných hmôt v Mičurinskom okrese v Tambovskej oblasti. V dôsledku toho vznikol neveľký požiar,“ informoval na telegrame gubernátor tohto regiónu Maxim Jegorov. Dodal, že k zásahu prišlo jedenásť hasičských jednotiek. Nikomu sa podľa neho nič nestalo ak najbližším obývaným miestam to sú od skladu tri kilometre. V prípade nutnosti ich úrady evakuujú, uviedol Jegorov. „Situácia je pod kontrolou,“ uistil.

5:55 Republikán Donald Trump vo štvrtok zopakoval svoje tvrdenie, že ruská invázia na Ukrajinu by nezačala, keby Spojené štáty mali skutočného lídra, ktorého by ruský prezident Vladimir Putin rešpektoval.

Trump v debate uchádzačov o Biely dom na stanici CNN demokratického prezidenta Joea Bidena obvinil, že ruskú inváziu na Ukrajinu „podporil“, bez toho, aby svoje tvrdenie akokoľvek rozviedol. Vyhlásil tiež, že sám by konflikt na Ukrajine vyriešil ešte ako zvolený prezident pred inauguráciou, nevysvetlil však, ako by to docielil. Biden na Trumpovu adresu povedal, že „v živote nepočul toľko blábolov“, Putina označil za „vojnového zločinca“ a vyzdvihol jednotu NATO.

Trump odpovedal na otázku moderátorky Dany Bashovej, či sú preneho prijateľné podmienky pre ukončenie bojov ruského prezidenta, ktorý požaduje, aby sa Kyjev vzdal ambície pripojiť sa k Severoatlantickej aliancii a aby ukrajinské jednotky opustili štyri územia na východe krajiny, ktoré teraz invázne vojská čiastočne okupujú. Ukrajina požiadavky odmietla; ich prijatie by sa podľa nej rovnalo kapitulácii.

Trump začal na otázku odpovedať vyhlásením, že americkí vojaci a veteráni „nedokážu vystáť“ Bidena, povedal, že americký odchod z Afganistanu v roku 2021 bol „najhorším momentom v histórii krajiny“.

„Putin videl tú neschopnosť,“ vyhlásil Trump a obvinil Bidenovo vedenie nielen zo začiatku vojny na Ukrajine, ale aj teroristických útokov, ktoré spáchalo vlani v októbri palestínske hnutie Hamas v južnom Izraeli.

„V živote som nepočul toľko blábolov,“ reagoval Biden. Trumpa neskôr kritizoval za jeho výrok z tohtoročného februára, keď republikánsky exprezident odkázal Putinovi, aby si „robil, čo chce“.

„(Putin) chcel dobyť Kyjev za päť dní, pretože bol súčasťou starého Sovietskeho zväzu… to sa mu vôbec nepodarilo, stratili tisícky vojakov, 500 000 vojakov,“ povedal okrem iného Biden.

Turmp na opätovné vyzývanie moderátorky odpovedal, že Putinove podmienky pre koniec vojny na Ukrajine pre neho prijateľné nie sú. USA však podľa neho na vojnu „hlúpo“ vydávajú milióny na dolárov.

„Vždy, keď (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj vstúpi do tejto krajiny, odíde s 60 miliónmi dolárov, je najlepší obchodník na svete,“ poznamenal Trump v nepriamej kritike americkej podpory napadnutej Ukrajiny.

„Putin je vojnový zločinec,“ reagoval Biden a pokračoval: „Chce celú Ukrajinu, nielen časť. A myslíte, že sa potom zastaví, keď ju dostane? Čo myslíte, že sa stane s Poľskom, s Bieloruskom? Všetky tie peniaze, ktoré Ukrajine dávame, sú v zbraniach, ktoré vyrábame tu v Spojených štátoch. A naši partneri v NATO dávajú toľko financovania, ako sme dali my“.