Top jobs v EÚ sú už známe. Čo získal v Bruseli Pellegrini?

Von der Leyenová patrí na úrovni EÚ k ľudovcom, Costa k socialistom a Kallasová k liberálom. Tieto tri frakcie budú mať v novom 720-člennom EP väčšinu. Roberta Metsolová z Malty, ktorá tiež patrí do Európskej ľudovej strany, bude pokračovať v roli šéfky europarlamentu.

Na summite únie v Bruseli, ktorý o rozdelení funkcií vo štvrtok rozhodoval, zastupoval Slovensko prezident Peter Pellegrini, keďže premiér Robert Fico sa zotavuje po atentáte. Hlava štátu pred rokovaniami spomínala viaceré podmienky, za ktorých mala byť vláda v Bratislave ochotná podporiť nominantov na hlavné posty v EÚ.

Slovensko chce v novej eurokomisii pre Maroša Šefčoviča funkciu podpredsedu so silným ekonomickým portfóliom. Zároveň Pellegrini hovoril o návrate Smeru a Hlasu k európskym socialistom. Portugalský expremiér Costa podporoval zmrazenie ich členstva aj preto, lebo vládnu s nacionalistickou SNS. Kallasová zase vraj mala vysvetliť, ako si predstavuje fungovanie diplomacie únie, keďže sa doteraz zameriavala najmä na ruskú agresiu proti Ukrajine.

Post pre Šefčoviča

Čo teda dosiahol Pellegrini v Bruseli? "Meno Maroš Šefčovič vzbudzuje úctu. Myslím si, že slovenský postoj bude viesť k tomu, aby v budúcej komisii obhájil zaujímavé portfólio. Od Antónia Costu očakávam nejaký pragmatický prístup vo vzťahu k Slovensku. Platí, že v oblasti zahraničnej politiky musí byť jednota a jednomyseľnosť. Pani Kallasová sa nebude môcť odkloniť od našich predstáv, lebo Slovensko to bude vetovať,“ povedal prezident.

V tejto chvíli to však nevyzerá tak, že by päť europoslancov Smeru a jeden z Hlasu zapadlo späť medzi eurosocialistov. Prezident Pellegrini, ktorý je čestným predsedom Hlasu, priamo neodpovedal na otázku Pravdy, či by členom EP z vládnej koalície odporučil hlasovať za von der Leyenovú, hoci on ju na Európskej rade podporil.

"Na základe toho, ako dokážeme komunikovať s predsedom vlády, úlohu koordinácie hlasovania europoslancov, ktorí kopírujú vládnu koalíciu, by som už nechal na premiéra. Na summite som bol, lebo predseda vlády nie je v kapacite, aby sa ho zúčastnil. Dočasne som na seba prebral túto úlohu. Očakávam však, že postupne sa zlepšujúci zdravotný stav premiérovi umožní, aby túto agendu prebral,“ reagoval Pellegrini.

Šíria sa špekulácie, že by mohol v EP vzniknúť akýsi stredoeurópsky poslanecký klub. S tým vyšiel aj český expremiér Andrej Babiš, ktorého hnutie ANO opustilo európskych liberálov. Na vytvorenie frakcie v EP je potrebných minimálne 23 poslancov, ktorí zastupujú aspoň sedem členských krajín. Pridali by sa členovia Smeru a Hlasu k ANO či maďarskému Fideszu Viktora Orbána, alebo sa skutočne budú snažiť vrátiť späť k eurosocialistom?

"Nie som hovorca týchto politických strán. Je to ich vlastné rozhodnutie. Ak zatiaľ vychádzam z otvorených zdrojov, tak europoslanec za Hlas (Branislav Ondruš) by chcel byť v Európskom parlamente u socialistov. A ak som to dobre čítal v médiách, pani europoslankyňa Monika Beňová za Smer oznámila, že má od svojho predsedu jediný mandát. Ten je, že má rokovať len so sociálnymi demokratmi. S nikým iným,“ skonštatoval Pellegrini.

Na druhej strane si hlava štátu myslí, že v EP vznikne nový poslanecký klub. Nie je však jasné, či to bude nejaká frakcia snehovej gule.

"Bude vzbudzovať rešpekt aj obavy. Či sa z nej stane snehová guľa a či k nej zrazu neprejdú ľudia z niektorých iných frakcií vzhľadom na domáce nastavenie europoslancov, na to všetko budú mať veľký vplyv voľby vo Francúzsku,“ vraví Pellegrini. Prvé kolo parlamentného hlasovania sa v krajine galského kohúta koná dnes. Očakávalo sa, že ho vyhrá krajná pravica Marine Le Penovej.

Babiš a Orbán včera oznámili spoluprácu s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska, ktorá vedie v prieskumoch pred jesennými voľbami.

Vedenie únie

Ako budú (staro)noví lídri inštitúcií riadiť úniu?

„Kallasová bude musieť byť vo svojich vyjadreniach o Rusku o niečo zdržanlivejšia, než bola ako premiérka Estónska. Bude musieť zastupovať EÚ a jej spoločnú politiku, nie Estónsko. Bude sa musieť zamerať na dosiahnutie konsenzu. Bude to pre ňu výzva. Ako byť silná a jasná ako líderka zahraničnej politiky EÚ, ktorú mnohí očakávajú, a zároveň nebyť príliš radikálna na vkus niektorých členských krajín, čo by sa mohlo byť kontraproduktívne,“ napísala na sociálnej sieti Twitter (X) Kristi Raiková z estónskeho Centra pre obranu a bezpečnosť.

"Priority EÚ bude do veľkej miery diktovať geopolitický kontext, v ktorom žijeme, teda veľmi nestále, konkurenčné a neisté medzinárodné prostredie. Narastajú hrozby, do Európy sa vrátila vojna a náš starý priateľ a spojenec, USA sa môže stať v podstate rivalom v závislosti od výsledkov novembrových volieb. Takže agenda EÚ bude nevyhnutne čiastočne určená touto neistotou. Je to dôvod, prečo sú bezpečnosť a obrana na prvom mieste v ďalšej strategickej agende únie,“ pripomenula pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na európsku politiku z univerzity v portugalskej Coimbre.

Nie všetci lídri podporili nominované trio. Z diplomatických zdrojov vyplýva, že maďarský premiér Viktor Orbán bol proti von der Leyenovej, zdržal sa pri Kallasovej a podporil Costu. Talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová sa zdržala pri von der Leyenovej a bola proti Costovi a Kallasovej.

Nešlo však o formálne hlasovanie podľa zmlúv EÚ. O trojici nominovaných sa mohlo rozhodnúť na základe kvalifikovanej väčšiny v Európskej rade. Tú tvorí 55 percent členských krajín, teda minimálne 15, ktoré tvoria aspoň 65 percent obyvateľov únie.

Čítajte viac Členské štáty rozdelili v únii moc. Kto ju získal?

Nešlo však o formálne hlasovanie podľa zmlúv EÚ. O trojici nominovaných sa mohlo rozhodnúť na základe kvalifikovanej väčšiny v Európskej rade. Tú tvorí 55 percent členských krajín, teda minimálne 15, ktoré tvoria aspoň 65 percent obyvateľov únie.

Európska rada okrem rozdelenia funkcií prijala závery týkajúce sa Ukrajine, Blízkeho východu, bezpečnosti a obrany, konkurencieschopnosti, nasledujúcom inštitucionálnom cykle a pláne budúcej práce na vnútorných reformách.