Podľa denníka The Guardian to tvrdí správa o situácii v oblasti ľudských práv v KĽDR, ktorú vzverejnilo juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie. Správa vychádza z výpovedí 649 severokórejských utečencov.
Nemenovaný utečenec uviedol, že mladík bol popravený v roku 2022 v provincii Hwanghe namdo za vypočutie 70 juhokórejských piesní a zhliadnutie troch filmov a ich šírenie. Podľa severokórejských úradov sa tým previnil proti zákonu z roku 2020, ktorý zakazuje „reakcionársku ideológiu a kultúru“.
Správa podrobne opisuje veľké úsilie izolovaného severokórejského diktátorského režimu kontrolovať prenikanie informácií a kultúrnych vplyvov zo zahraničia. Režim sa pritom zameriava predovšetkým na mladých ľudí.

Ďalšie prehrešky zahŕňajú vydávanie neviest v bielych šatách, nosenie slnečných okuliarov či popíjanie alkoholu z vínnych pohárov, čo je všetko v KĽDR považované za juhokórejské zvyky, píše The Guardian.
Podľa výpovedí utečencov tiež severokórejské úrady často kontrolujú ľuďom mobilné telefóny, aby overili pravopis mien a zistili, či dotyčný nepoužíva výrazy a slangové termíny pochádzajúce z Južnej Kórey. Obyvatelia Severnej a Južnej Kórey hovoria rovnakým jazykom, vzhľadom na oddelenie krajín po kórejskej vojne z rokov 1950 až 1953 sú ale medzi variantmi na severe a na juhu drobné rozdiely.

Rádio slobodná Ázia v roku 2022 uviedlo, že severokórejský režim prenasleduje ľudí, ktorí nosia oblečenie a účesy v „kapitalistickom štýle“, ako napríklad skinny džínsy, tričká s nápismi obsahujúcimi cudzie slová či farbené alebo dlhé vlasy.
Aj napriek tvrdým opatreniam sa ale prenikanie juhokórejskej kultúry, vrátane najnovších televíznych šou, zdá byť nezastaviteľné, uviedol jeden zo severokórejských utečencov.

„Rýchlosť, s akou juhokórejská kultúra ovplyvňuje Severnú Kóreu, je naozaj veľká. Mladí ľudia sledujú a kopírujú juhokórejskú kultúru a naozaj milujú všetko juhokórejské,“ povedala novinárom na tlačovej konferencii v Soule dvadsiatnička z KĽDR.
„Keď mladí Severokórejčania sledujú juhokórejské relácie, hovoria si: „Prečo musíme žiť takto?' Radšej by som zomrela ako žiť v KĽDR,“ vyhlásila utečenkina.
Uviedla tiež, že na verejnosti je vylúčené akokoľvek vodca Severnej Kórey kritizovať, no medzi blízkymi priateľmi či príbuznými sa tak deje.