Ozbrojené strety medzi Izraelom a Hizballáhom sa začali vlani, deň po začiatku vojny medzi Izraelom a Hamásom v Pásme Gazy, ktorú 7. októbra podnietil teroristický útok Hamasu a jeho spojencov na Izrael. V poslednom týždni však vzrástli obavy, že by dlhoročný konflikt medzi Iránom podporovaným Hizballáhom a Izraelom mohol prerásť do vojny.
Izraelský minister obrany Joav Galant v piatok vyhlásil, že Izrael si nepraje vojnu s libanonským šiitským hnutím Hizballáh, ale jeho armáda je na ňu pripravená. Uviedla to agentúra DPA.
„Pracujeme na politickom riešení. To je vždy tá lepšia možnosť,“ minister Galant povedal počas návštevy izraelských jednotiek pri severnej hranici s Libanonom. „Nechceme vojnu, ale sme na ňu pripravení.“
„Pokiaľ si Hizballáh vyberie vojnu, vieme, čo máme robiť. Pokiaľ si vyberú mier, budeme reagovať náležitým spôsobom,“ dodal.
Zástupcovia iránskej stálej misie pri OSN v New Yorku v piatok vyhlásili, že pokiaľ Izrael pristúpi k „plnoformátovej vojenskej agresii“ voči Libanonu, jej následkom bude „vyhladzovacia vojna“.
Iránska misia vo svojom príspevku na sociálnej sieti X dodala, že v takom prípade budú na stole „všetky možnosti, vrátane plného zapojenia všetkých zložiek odporu“.
Hizballáh a izraelská armáda sa v pohraničí navzájom pravidelne ostreľujú posledných osem mesiacov – paralelne s vojnou v Pásme Gazy. Obavy z toho, že by prestrelky na izraelsko-libanonských hraniciach prerástli do vojny, zosilneli po tom, čo Izrael schválil plán na ofenzívu v Libanone.
Galant v stredu varoval Libanon, že izraelská armáda ho môže v prípade akejkoľvek vojny s tamojším hnutím Hizballáh poslať „späť do doby kamennej“. Trval však na tom, že izraelská vláda preferuje diplomatické riešenie situácie na izraelsko-libanonských hraniciach.
Vodca libanonského hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh zas minulý týždeň upozornil, že v prípade vojny nebude v Izraeli ušetrené „žiadne miesto“.
Predstavitelia USA sa snažia obe strany presvedčiť k zníženiu napätia, čo by bolo výrazne jednoduchšie, ak by v Pásme Gazy platilo prímerie, píše Politico. Dohoda o pokoji zbraní je predmetom intenzívnych rokovaní, avšak podľa amerických činiteľov nie je pravdepodobné, že na súčasný návrh v blízkej budúcnosti pristúpia bojujúce strany, teda Izrael a palestínske hnutie Hamas, ktoré USA, EÚ a Izrael pokladajú za teroristické. Podľa dvoch informovaných amerických zdrojov Izrael a Hizballáh medzitým vypracovali bojové plány a snažia sa získať ďalšie zbrane.
Izrael aj Hizballáh verejne uviedli, že neusilujú o vojnu. Vysokopostavení predstavitelia administratívy amerického prezidenta Joea Bidena sa však domnievajú, že dôjde k intenzívnym bojom, napriek snahám tomu zabrániť. Podľa ďalšieho nemenovaného amerického zdroja je riziko tentoraz vyššie ako v uplynulých týždňoch.
Vojna medzi Izraelom a Hizballáhom by mohla USA dostať do situácie, keď budú pomáhať brániť Jeruzalem, a prinútila tak Bidenovu administratívu k hlbšiemu zapojeniu v regióne, ktorý sa roky snažila opustiť, píše Politico. Zároveň by hrozila ďalšia humanitárna kríza popri tej v Pásme Gazy.
Niektoré európske krajiny odhadujú, že vojna medzi Izraelom a Hizballáhom môže prepuknúť rádovo v dňoch. Mnohí z nich svojich občanov vyzvali, aby opustili Libanon. Odhad USA je podľa Politico konzervatívnejší, avšak americké ministerstvo zahraničia v aktualizovanej výzve uviedlo, že by Američania mali plánované návštevy Libanonu „silno prehodnotiť“.
Hovorkyňa Národnej bezpečnosti rady Bieleho domu Adrienne Watsonová uviedla, že Bidenova administratíva pracuje na „diplomatickom riešení“, ktoré by umožnilo Izraelčanom a Libanončanom v pohraničí návrat domov. „Pokračujeme tiež v snahách o dosiahnutie dohody, ktorá by viedla k trvalému ukončeniu vojny v Pásme Gazy,“ uviedla. „Prímerie a dohoda o rukojemníkoch v Pásme Gazy urýchlia šancu na pokrok, vrátane trvalého bezpečia a pokoja pozdĺž severnej hranice Izraela s Libanonom,“ dodala s tým, že je teraz na Hamase, či dohodu prijme.
Viacerí americkí predstavitelia, vrátane splnomocnenca pre Blízky východ, región navštívili v posledných dňoch a snažili sa obe strany presvedčiť, aby nevstupovali do vojny. Vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy v stredu novinárom povedal, že šéf Hizballáhu Hasan Nasralláh situáciu vníma tak, že „všetko je spojené s Pásmom Gazy a kým tam nedôjde k prímeriu, neprestane útočiť na Izrael“.
Americkí predstavitelia oznámili serveru Politico, že spravodajské informácie naznačujú, že vojnu by mohol spustiť veľký útok Izraela či Hizballáhu a že sa pravdepodobne odohrá bez väčšieho upozornenia.
Izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý tento týždeň navštívil Washington, v stredu novinárom povedal, že Izrael „vojnu nechce“. „Cieľom je priviesť našich občanov bezpečne domov. Dávame prednosť tomu, aby sa tak stalo prostredníctvom dojednania, ale pripravujeme sa na všetky možné scenáre,“ dodal s odvolaním sa na rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.
Podľa izraelského serveru Haarec americkí predstavitelia Galanta varovali, že izraelské pokusy o obmedzené pozemné manévre v južnom Libanone by pravdepodobne vyústili do otvorenej vojny s Hizballáhom, do ktorej by sa zapojil Irán. Varovanie podľa Haarecu prišlo po tom, ako izraelskí činitelia Američanom predstavili plány, ktorých cieľom by bolo zahnať Hizballáh o niekoľko kilometrov ďalej na sever, preč od izraelskej hranice.