Druhé kolo sa uskutoční 5. júla, keďže ani jeden z kandidátov nezískal viac ako 50 percent hlasov potrebných na zvolenie v prvom kole. Volebná účasť dosiahla podľa údajov ministerstva vnútra približne 40 percent, čo je najmenej od revolúcie v roku 1979.
Iránska volebná komisia uviedla, že spočítaných bolo 24,5 milióna hlasovacích lístkov. Pezeškiján získal 10,4 milióna hlasov, Džalílího podporilo 9,4 milióna voličov.
Čítajte viac Iránsky vojnový jastrab znovu kandiduje na prezidenta. Ajatolláh nemá situáciu pod kontrolou
V prvom kole prezidentských volieb kandidovali celkovo štyria kandidáti. Na treťom mieste sa s podporou 3,3 milióna voličov umiestnil súčasný predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, exminister vnútra Mostafá Púrmohammadí získal 206.000 hlasov.
Prezidentské voľby sa mali v Iráne pôvodne konať budúci rok. Zmena termínu nastala po smrti úradujúceho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka.
Čítajte viac Nič nenasvedčuje tomu, že by na vrtuľník s Raísím niekto zaútočil, uviedli iránski vyšetrovatelia
Výsledok prezidentských volieb by nemal predstavovať žiadnu zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe, keďže moc v krajine drží najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Prezident však riadi vládu a môže ovplyvňovať tón iránskej politiky, vysvetľuje Reuters.