„Skáčeme do neznáma,“ citovala BBC francúzskeho analytika Nicolasa Bavereza. Konanie hlavy štátu, ktorá po debakli svojej strany v júnových eurovoľbách rozpustila Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu), označil za hazard.
Pomenoval tri riziká možného vývoja – ekonomickú krízu, násilie v uliciach a kolaps štátnych inštitúcií.
„Našu Piatu republiku navrhli tak, aby sme krízy prekonali. Sme však vo veľmi nestabilnej situácii. Občania sú stratení, pretože stratený je aj samotný prezident, takže môžeme čeliť brutálnemu rozpadu zriadenia,“ varoval analytik.

Strašenie občianskou vojnou
Podľa Bavereza sa Macron prerátal. Keď pred troma týždňami vypísal predčasné parlamentné voľby, zrejme sa domnieval, že vyplaší voličov, ktorí flirtovali s extrémizmom – tak s pravicovým, ako aj s ľavicovým – a privedie ich späť k centristickému bloku Spolu pod vedením svojej strany Obroda (RE). Taktika však zlyhala.
Podobne sa pre CNN vyjadril francúzsky politológ Kevin Arceneaux. Ako pripomenul, šéf Elyzejského paláca sa nikdy nebál odvážnych rozhodnutí.
Už v roku 2017, keď sa prvý raz uchádzal o funkciu prezidenta, veľmi riskoval, pretože svoju stranu založil iba rok predtým. Teraz ho však také hazardovanie môže vyjsť draho.

„Ak sa jeho stávka vyplatí, bude z neho brilantný stratég. Ak nie, tak sa, myslím, zapíše do histórie ako niekto, kto vyhodil do vzduchu tradičný stranícky systém vo Francúzsku a hodil granát na inštitúcie Piatej republiky,“ ironicky zhrnul politológ.
Ďalšej chyby sa Macron podľa Bavereza dopustil, keď pred pár dňami pokračoval v „strašení“, že programy oboch blokov extrémistických strán by Francúzsko „jednoducho priviedli k občianskej vojne“. Zbytočne tak vyhrotil napätú situáciu v rozpoltenej spoločnosti.
„Je preňho veľmi nebezpečné používať tieto slová a snažiť sa zachrániť si moc pomocou strachu. Ak sa v demokracii zahrávate so strachom, vyvolávate nenávisť a násilie,“ zhodnotil Baverez pre BBC.

Minister vnútra Gérald Darmanin už vystríhal, že večer prvého aj druhého kola volieb (7. júla) by sa v uliciach mohli konať násilné protesty.
Najhorší scenár by asi nasledoval po víťazstve Národného združenia, čo by mohlo spustiť demonštrácie krajnej ľavice. To by mohlo vyústiť do vzájomných stretov a nepokojné francúzske predmestia, kde majú silnú podporu ľavicové strany, by zachvátil chaos.

Úspech extrémistov
Macronove vyhliadky vyzerajú biedne. Zo všetkých predvolebných prieskumov vyšiel víťazne krajne pravicový blok zložený z Národného združenia a časti Republikánov (LR). Hlas im odovzdalo 36 až 37 percent respondentov.
Druhé miesto s 28 až 29 percentami obsadil Nový ľudový front (NFP), ktorý združuje stredoľavé a „zelené“ strany, ale aj krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI). Macronov centristický blok Spolu skončil až za nimi s podporou okolo 20 percent.

Aké sú možnosti ďalšieho vývoja? Macron svoju funkciu obhájil v prezidentských voľbách v apríli 2022, čo znamená, že jeho mandát vyprší až v roku 2027. Ako potvrdil, nemieni odstúpiť a na čele štátu tak zostane ešte tri roky.
Stále je možné, že sa voľby skončia patom a blok RN nebude mať potrebnú väčšinu minimálne 289 kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení. Macron by vtedy premiérske kreslo mohol ponúknuť strane s najväčším počtom poslancov.
RN však už avizovalo, že by to odmietlo. Proti takej vláde by sa totiž mohli spojiť ostatné strany a v parlamente by jej nevyslovili dôveru.

Prezident by sa ešte mohol pokúsiť zostaviť širokú koalíciu naprieč politickým spektrom, no vzhľadom na obrovské rozdiely medzi nimi je takmer vylúčené, že by to malo šancu na úspech.
Do úvahy tak pripadá už len úradnícka vláda alebo riešenie, že by dočasne pokračoval súčasný kabinet – aspoň kým sa skončia letné prázdniny a olympiáda v Paríži.
Prezident proti vláde
Keby krajne pravicový blok RN získal väčšinu v parlamente, Macron by nemal na výber a 28-ročného lídra Národného združenia Jordana Bardellu by musel vymenovať za premiéra.
Vládu by tak už neviedol „prezidentov človek“, ako je to teraz, keď je jej predsedom Gabriel Attal zo strany Obroda. Macron by už nemohol presadzovať svoju politiku a fakticky by sa ocitol v opozícii voči vláde.

Taký stav vo Francúzsku volajú „spolužitie“. V moderných dejinách to krajina zažila už trikrát – naposledy za konzervatívného prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý musel nájsť spoločnú reč so socialistickým premiérom Lionelom Jospinom v rokoch 1997 až 2002. Politiku v takom prípade určuje vláda a jej predseda sa zodpovedá parlamentu.
Prezidentovo postavenie je vtedy oslabené, ale stále má právomoci v oblasti zahraničnej politiky, európskych záležitostí a obrany, lebo môže rokovať a podpisovať medzinárodné zmluvy. Hlava štátu je aj vrchným veliteľom armády a drží v rukách kódy k jadrovým zbraniam.
"Prezident môže zabrániť alebo dočasne pozastaviť realizáciu určitého počtu premiérových projektov, keďže má právomoc podpísať či nepodpísať vládne nariadenia a dekréty,“ vysvetlil pre agentúru AP emeritný profesor politickej histórie Jean Garrigues. Ako dodal, premiér tieto návrhy môže znova predložiť parlamentu, ktorý prezidentovo veto prehlasuje.

Červené čiary
Otázne je, ako by Macron s krajne pravicovou vládou vychádzal. Bardella už naznačil, že by naďalej podporoval Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, ale nedovolil by vyslať tam francúzskych vojakov.
„Jordan nemá v úmysle sporiť sa s Macronom, no stanovil si červené čiary,“ povedala o Bardellovi Le Penová pre denník Le Télégramme. Prezidenta znevážila vyhlásením, že jeho funkcia vrchného veliteľa vojsk je iba „čestný titul“ a skutočnú moc má vláda. Právnici jej dávajú za pravdu – podľa ústavy je za národnú obranu naozaj zodpovedný premiér.

Už z toho vidno, že ak po voľbách zostaví vládu krajná pravica, vzťahy s Macronom budú mimoriadne napäté. Prezident si to uvedomuje a ako informoval denník Le Figaro, svojich ľudí povzbudzoval, aby nepodliehali porazeneckým náladám.
Nech už výsledky volieb dopadnú akokoľvek, podľa právničky Melody Mock-Gruetovej to Francúzsko zvládne. „Ústava Piatej republiky je dosť flexibilná na to, aby prežila také zložité okolnosti,“ priblížila pre AP. Vzápätí však dodala, že v rovnici zostáva jedna neznáma, a to, ako sa so situáciou vyrovnajú obyvatelia.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku
- Volí sa v dvoch kolách – 30. júna a 7. júla
- Parlament tvoria dve komory – Národné zhromaždenie a Senát
- V týchto voľbách si voliči vyberajú 577 poslancov dolnej komory (Národného zhromaždenia)
- Volí sa podľa okresov, po prvom kole sa do parlamentu dostane len kandidát, ktorý získal viac ako 50 percent hlasov
- Ak nikto neuspeje, do druhého kola postúpia kandidáti, ktorí získali vyše 12,5 percenta hlasov
- Na absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení treba získať aspoň 289 z 577 kresiel