Ľavicový blok Nový ľudový front, v ktorom sa pred voľbami združili socialisti, komunisti, zelení, strana Nepodrobené Francúzsko (LFI) a ďalšie menšie zoskupenia, podľa odhadov získa v prvom kole zhruba 28 až 29 percent hlasov. Stredový tábor prezidenta Macrona sa umiestnil na treťom mieste s približne 20 až 22 percentami.
Pre Macrona znamenajú odhady výsledkov prvého kola veľkú porážku, napísala agentúra DPA. Macronova dlhodobá politická sokyňa a šéfka poslancov RN v parlamente Le Penová uviedla, že Macronov tábor bol v prvom kole volieb „takmer vyhladený“. Vyzvala tiež voličov, aby v druhom kole dali jej strane absolútnu väčšinu v parlamente.
Le Penová vyzvala nacionalistickú alianciu, aby v druhom kole získala absolútnu väčšinu. „Vyzývam vás, aby ste sa pridali ku koalícii slobody, bezpečnosti a bratstva. Zmobilizujte sa, aby zvíťazil ľud,“ povedala Le Penová krátko po zverejnení predbežných volebných výsledkov. V politike nie je nič bežnejšie ako zmena moci, zdôraznila a varovala pred falošným šírením strachu proti jej strane. Le Penová bola predsedníčkou RN do roku 2022.
„Úprimne ďakujeme voličom a vítame tento výsledok ako prvý krok k zmene politiky a ako prejav dôvery, ktorý nás ctí a zaväzuje. Nič však ešte nie je vyhraté, rozhodujúce bude druhé kolo,“ vyhlásila Le Penová.
Attal: Ani jediný hlas pre RN
Francúzsky premiér Gabriel Attal vyzval, aby ľudia v druhom kole nedali ani jeden hlas Národnému združeniu. Attal aj krajne ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon vyzvali na odstúpenie tých kandidátov z ich politických táborov, ktorí sa v prvom kole ocitli na tretích miestach, aby tak znížili šance kandidátov RN pre druhé kolo. Informujú o tom tlačové agentúry.
„Ani jeden hlas nesmie pripadnúť Národnému združeniu,“ povedal Attal. „Stávka je jasná: zabrániť tomu, aby Národné združenie získalo absolútnu väčšinu,“ citovala ho agentúra Reuters po tom, čo tábor jeho a Macrona skončil v prvom kole volieb až tretí.
Na hlasovanie proti RN v druhom kole vyzval aj Jean-Luc Mélenchon, šéf ľavicovo populistického zoskupenia Nepodrobené Francúzsko (LFI), ktoré vo voľbách kandidovalo s ďalšími stranami v koalícii Nový ľudový front. „V prípade, že (kandidát RN) skončí na prvom mieste, zatiaľ čo my sme boli až tretí, stiahneme svoju kandidatúru,“ uviedol podľa agentúry AFP Mélenchon. Hlasovanie označil za ťažkú porážku prezidenta Macrona, jeho kandidátov a takzvanej prezidentskej väčšiny.
Predseda RN Jordan Bardella v reakcii na odhady volebných výsledkov uviedol, že je pripravený stať sa premiérom, pokiaľ jeho strana získa po druhom kole absolútnu väčšinu. Povedal tiež, že v takom prípade bude „kohabitačným“ predsedom vlády, ktorý bude „rešpektovať ústavu a úrad prezidenta republiky, ale bude nekompromisný, pokiaľ ide o politiku, ktorú budeme vykonávať“, uviedla agentúra Reuters.
Ako kohabitaciu označuje francúzsky politický systém stav, keď parlamentná väčšina má iný politický názor ako prezident.
Čítajte viac Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?
Najvyššia účasť za desaťročie
Podľa prvých odhadov by sa strana Le Penovej a jej spojenci mohli stať najsilnejšou silou v dolnej komore parlamentu s 230 až 280 kreslami. Na absolútnu väčšinu 289 kresiel však zrejme nedosiahne. Ľavica by mohla získať 125 až 200 mandátov, Macronovmu liberálnemu táboru hrozí pokles iba na 60 až 100 kresiel. Odhady sú ale vzhľadom na volebný systém veľmi neisté.
Volebná účasť bola podľa odhadov medzi 67,5 a 69,7 percenta, čo je najviac za posledné desaťročie. O tom, koľko kresiel v Národnom zhromaždení jednotlivé bloky získajú, sa rozhodne až v druhom kole volieb. To sa bude konať 7. júla.
„Vysoká účasť v prvom kole (…) svedčí o dôležitosti tohto hlasovania pre všetkých našich krajanov a o túžbe objasniť politickú situáciu,“ uviedol Macron podľa agentúry AFP v písomnom vyhlásení. Zároveň vyzval na širokú podporu jasne „republikánskych a demokratických“ kandidátov v druhom kole volieb.
Volebná účasť bola podľa tamojšieho ministerstva vnútra o 17.00 h na úrovni 59,4 percenta, čo je približne o 20 percentuálnych bodov viac ako v rovnakej fáze predchádzajúcich volieb v roku 2022. Konečná volebná účasť v roku 2022 bola 47,5 percenta.
Prezident Emmanuel Macron vypísal predčasné voľby po tom, ako krajne pravicová strana Národné združenie (RN) začiatkom júna porazila jeho centristické sily vo voľbách do Európskeho parlamentu. Hrozí však, že sa tento hazard nevydarí a Macronova aliancia sa podľa prieskumov verejnej mienky umiestni až na treťom mieste za RN a ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP).
Podľa väčšiny prieskumov je RN na najlepšej ceste získať najväčší počet kresiel v Národnom zhromaždení – dolnej komore parlamentu – po druhom kole volieb, ktoré sa bude konať 7. júla, hoci nie je jasné, či získa absolútnu väčšinu. Konečné prieskumy verejnej mienky dávali RN 35 až 37 percent hlasov, zatiaľ čo NFP by získal 27 až 29 percent a Macronov tábor 20 až 21 percent.
Čítajte viac Macron oblečený i nahý, pešky i na koni
Tieto voľby by mohli priniesť prvú krajne pravicovú vládu vo Francúzsku od druhej svetovej vojny, čo by znamenalo potenciálnu zmenu v srdci EÚ, všíma si tlačová agentúra Reuters. RN, euroskeptická a protiimigračná strana, bola dlho „vyvrheľom“, ale teraz je bližšie k moci ako kedykoľvek predtým.
Marine Le Penová, predsedníčka RN do roku 2022, sa snažila „detoxikovať“ svoju stranu známu rasizmom a antisemitizmom, čo sa jej podarilo na pozadí hnevu voličov na Macrona a vysoké životné náklady, ako aj na pozadí narastajúcich obáv z imigrácie.
Čítajte viac Ovládne Francúzsko krajná pravica? Voľby sprevádzajú obavy z násilia
Vzhľadom na francúzsky volebný systém je ťažké odhadnúť presné rozdelenie kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení, a konečný výsledok bude známy až po skončení druhého kola. V krajine je viac než 49 miliónov registrovaných voličov. Počiatočné výsledky budú známe už krátko po zatvorení volebných miestností.