ANO ako politický subjekt vzniklo v roku 2012. Povedali by ste vtedy, že Andrej Babiš bude po 12 rokoch na európskej úrovni spolupracovať s proruskou populistickou krajnou pravicou?
Je dobré si pripomenúť, že vtedy sa ANO profilovalo ako modernizačná strana, pri ktorej nebol žiadny silný rozpor s liberálnymi hodnotami. Preto aj vstúpilo do Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). V tom čase to dávalo určitú logiku. Ale ANO z rokov 2012, 2013 či 2014 je výrazne odlišné ako ANO roku 2024.
Ako sa to stalo?
Andrej Babiš a jeho strana sú ako chameleón. Idú tam, kde vidia voličov. ANO začalo tak, že malo podporu medzi vzdelanejšími a mestskými voličmi, ktorých sklamala pravica. Dnes ANO volia prevažne dôchodcovia a ľudia s nižším vzdelaním, ktorí EÚ vnímajú viac ako nebezpečenstvo a hrozbu než ako príležitosť.
Čiže, ak je Babiš politický chameleón, môže sa stať, že sa o pár rokov zase zaradí niekde inde?
Nemám krištáľovú guľu. Rád by som ju mal, ale nemám.
Na to zaradenie som sa pýtal preto, lebo, ako ste spomenuli, Babiš ide tam, kde môže získať voličov. Takže jeho ideologické smerovanie je veľmi pragmatické, však?
Môžete pokojne použiť výraz hyperpragmatizmus. Do frakcie ALDE však ANO priviedol Pavel Telička, nie Babiš. Telička bol v roku 2014 na čele straníckej kandidátky do Európskeho parlamentu (EP) a dobre sa pohyboval v bruselskom prostredí ako hlavný vyjednávač Česka pri vstupe do EÚ a potom ako eurokomisár. A, ako som hovoril, vtedy to naozaj nebolo v rozpore s tým, ako sa profilovalo ANO. Telička sa však so stranou v roku 2018 rozišiel. Vtedy už bolo vcelku zjavné, že ANO smeruje inde. V ALDE však zostalo asi zo zotrvačnosti, a aj preto, že Babiš v tom čase nemal nijakú lepšiu alternatívu. Za posledných päť rokov ale ANO brojilo proti tomu, čo európski liberáli hlásajú. Pre ALDE to už bol veľký problém a teraz to viedlo k istej katarzii v súvislosti s európskymi voľbami a s tým, že sa frakcie v EP de facto reštrukturalizujú.
Povedal som, že Babiš sa zaradil k proruskej populistickej krajnej pravici. Dajú sa takto z politologického hľadiska identifikovať subjekty ako Orbánov Fidesz, Slobodná strana Rakúska či talianska Liga?
Tie strany nie sú rovnaké. Bol by som bol trochu opatrný pri tvrdeniach, že majú úplne homogénny ideový základ. Skôr by som povedal, že to hlavné, čo momentálne frakciu spája, je fakt, že tieto subjekty hľadajú nejaké ukotvenie na európskej úrovni. Fidesz musel opustiť Európsku ľudovú stranu a podobne ako ANO má problém s tým, kam sa zaradiť. Spája ich tiež nacionalizmus, viac či menej otvorená proruská orientácia a odpor proti Európskej zelenej dohode. A asi by sa ešte pár vecí našlo, ale je to hlavne kombinácia dvoch faktorov. Potrebujú nájsť nejaké nové ukotvenie na európskej úrovni a niečo majú spoločné. Takže si jednoducho založili vlastnú novú platformu, pretože na to majú dosť europoslancov. K nej sa pridali Slobodná strana Rakúska a Liga Mattea Salviniho, čo je krajná pravica. Odráža to, kde sa dnes politicky pohybujú Fidesz a Babiš. Vyhranený nacionalizmus, proruská orientácia a odpor proti zelenej dohode sú veci, na ktorých sa zhodne väčšina súčasnej krajnej pravice v Európe. Jej predstavitelia preto majú dôvod pridať sa k nejakej novej platforme, ktorá to všetko ponúka.
Často na českej politickej scéne zaznieva, že Babiš nie je v skutočnosti proruský a jeho podnikateľské záujmy sú špecificky v Európe. Dá sa povedať, že to teraz expremiér do istej miery negoval?
S proruskou orientáciou Andreja Babiša je to trochu zložitejšie. Podľa mňa on naozaj kopíruje pohľad časti voličov, ktorým sa nepáči česká pomoc Ukrajine, predovšetkým tá vojenská. Výsledok je tak trochu schizofrenický. Babiš na jednej strane tvrdí, že stále chce podporovať Ukrajinu, a na druhej strane hovorí, že jej ani pomáhať nechce. On to takto používa už minimálne rok a pol a dá sa povedať, že mnohí jeho voliči to nevnímajú ako niečo zvláštne. V podstate je to trochu podobné tomu, čo hovorí o Ukrajine slovenský premiér Robert Fico. Že, samozrejme, Kyjevu už nepošleme ani jeden náboj, ale na európskych summitoch podporíme Ukrajinu, pretože to je jednoducho súčasť nejakého konsenzu v EÚ. Ale tu by som naozaj povedal, že Robert Fico ani Andrej Babiš nie sú ako Viktor Orbán. Maďarský premiér je schopný ísť oveľa ďalej a aktívne narúšať európsky konsenzus podpory pre Ukrajinu. Podľa mňa je to celkom podstatný rozdiel. Myslím si, že Babišove biznisové záujmy sú stále založené na tom, že chce ukotvenie Česka v rámci EÚ a NATO. No pragmaticky až hyperpragmaticky nadbieha voličom, ktorí nie sú nadšení z podpory Ukrajiny. A výsledok toho je taký, aký je.
Mohli by sa k Babišovi a Orbánovi pridať strany slovenskej vládnej koalície, teda najmä Smer?
Nepredpokladám, že Strana európskych socialistov zmení v blízkej dobe pohľad na pozastavenie členstva Smeru vo svojich radoch a v europarlamentnej frakcii. Fico teda jednoducho bude hľadať alternatívu a tá sa mu ponúka. Myslím si, že je to pre neho celkom prijateľné, hoci formálne sa Smer stále označuje za sociálnodemokratickú stranu. No zase je tu spojenie proruských postojov, nacionalizmu a odporu proti zelenej dohode. Bol by to zo strany Smeru pragmatický krok, ale je dobré si uvedomiť, že občas aj takéto frakcie v EP vznikajú. Okrem toho je dobré oddeliť dve roviny. Orbán a Babiš riešia frakciu, nie vznik spoločnej eurostrany, čo sa podľa mňa ani nestane. Podstatný je pre nich klub v EP. Na to potrebujú získať ešte niekoľko europoslancov z ďalších členských krajín. A ja si myslím, že pravdepodobnosť, že tam Smer alebo aspoň časť europoslancov tejto strany bude, je pomerne vysoká. Ako však hovorím, nepremietne sa to do vzniku nejakej eurostrany, pretože tieto subjekty nie sú ideovo homogénne.
Ak sa pozrieme, kam sa v EÚ Babiš zaradil, hovorí to niečo o tom, s kým by mohol spolupracovať po českých voľbách, ktoré sa majú konať na budúci rok na jeseň?
To, čo teraz ANO urobilo, potvrdzuje jeho smerovanie za posledné roky. Umožňuje mu to vytvárať politické kombinácie, ktoré by v minulosti urobiť nechcelo. Aj toho typu, že by sa v parlamente ANO oprelo o krajne pravicovú Slobodu a priamu demokraciu (SPD) Tomia Okamuru a vytvorilo by nejakú menšinovú vládu. Podľa mňa vývoj posledných rokov vrátane vzniku novej frakcie, o ktorej hovoríme, svedčí o tom, že je to jedna z celkom reálnych alternatív. SPD sa však pred voličmi potrebuje odlíšiť od ANO, a preto nebude mať o členstvo v tej frakcii záujem. A ani Babiš by to nechcel takto viditeľne demonštrovať a okrem toho má SPD len jedného europoslanca, takže početne by to frakcii nepomohlo. Keby sa ale okamurovci predsa len pridali k tejto platforme, hoci to v tejto chvíli považujem za vysoko nepravdepodobné, mohol by to byť celkom zaujímavý signál smerom k budúcim českým parlamentným voľbám.