„Je to naozaj hrozná správa. Som z toho sklamaný a nahnevaný, ale aj veľmi smutný,“ reagoval historik zo Strediska Simona Wiesenthala Efraim Zuroff.
„Nacistov lovím už vyše štyridsať rokov, takže toto je vlastne koniec jednej éry. Mohla to byť ohromná udalosť – posledný súd s nacistom, a teraz sa zdá, že z toho nič nebude,“ povedal pre britský denník Daily Mail.
Ako dodal, pokročilý vek páchateľa nezbavuje viny. Dožiť sa toľkých rokov je luxus, ktorý on iným nedoprial – či už išlo o nevinných Židov, alebo ďalších „nepriateľov Ríše“, ktorých zavraždili nacisti.
„Tvrdia, že Formanka nemožno postaviť pred súd, lebo je príliš starý. Pritom je o dva roky mladší ako Josef Schütz, proti ktorému začali súdny proces a, chvalabohu, ho aj odsúdili,“ pripomenul Zuroff podobný prípad.
Schütza, bývalého dozorcu z koncentračného tábora Sachsenhausen, obžalovali zo spoluúčasti na vražde vyše 3 500 ľudí a odsúdili na päťročný trest väzenia v júni 2022, keď mal 101 rokov. Stal sa tak najstarším človekom odsúdeným v Nemecku za nacistické zločiny.

Do súdnej siene ho doviezli na invalidnom vozíku. Nikdy vinu nepriznal ani neprejavil ľútosť. Rozsudok však mal – ako to v takých prípadoch často býva – len symbolický význam. Schütz už neputoval za mreže, na odvolanie čakal na slobode, kde v apríli 2023 aj zomrel.
Zuroff je presvedčený, že ak súdne pojednávanie zvládol tento bývalý esesák, vydržal by ho aj Formanek. Rozhodnutie súdu preto kritizuje.
„Je to smutný deň pre Židov a tých, čo prežili holokaust. Je to poburujúce a neprijateľné. Ani vám nemôžem povedať, aký som rozčúlený,“ uviedol pre Daily Mail.

Ako Pravda písala už v marci, Formanek sa narodil v septembri 1924 v rumunskom Arade. Jeho rodičia boli Nemci. Vyučil sa za cukrára a krátky čas pracoval ako pekár, no v júli 1943 ho ako 18-ročného zaradili do strážneho oddielu v Sachsenhausene blízko Berlína, kde podľa dôkazov zabíjal väzňov.
Po skončení vojny padol do zajatia. Za zločiny proti ľudskosti a špionáž ho Sovieti odsúdili na 25 rokov, z ktorých si však odsedel iba desať.
Len čo sa dostal na slobodu, ušiel do západného Nemecka, kde si už na jeho esesácku minulosť nikto nespomenul. Médiá sa oňho začali zaujímať až vlani v auguste, keď ho obžalovala prokuratúra.

Býval v mestečku Maintal pri Frankfurte nad Mohanom, kde ho vypátrali reportéri britského denníka The Sun. Pôsobil nenápadne, no vzhľadom na vysoký vek sa tešil celkom dobrému zdraviu. S barlou a v sprievode manželky chodieval na prechádzky, nemal problém s rozprávaním.
Aj finančne bol na tom dobre. Cenu bytu, v ktorom žil, odhadli na viac ako 460-tisíc eur, susedia si mysleli, že pracoval ako manažér. O tom, že slúžil v SS, nikto netušil.

Prípad skomplikovali Formankovi obhajcovia, ktorí obratne využívali všetky možnosti na obštrukcie a naťahovanie času. Požiadali o odloženie procesu, podali námietku zaujatosti voči sudkyni a snažili sa dokázať, že ich klient nie je v stave, aby sa podrobil náročnému súdnemu procesu.
Opierali sa o správu rodinného doktora, podľa ktorej Formanek trpí na stareckú demenciu. Aj keď tento lekár nebol psychiater a nebolo ani jasné, ako stanovil diagnózu, svojím názorom ovplyvnil súdneho znalca.
Ten dospel k záveru, že hoci sa obvinený dokáže vyjadrovať a orientuje sa v čase i priestore, treba brať do úvahy aj informácie o jeho chorobách.

„Z dôvodu vysokého veku a zlého zdravotného stavu nie je spôsobilý zúčastniť sa prípadného súdu,“ zhodnotil znalec a tento posudok rozhodol.
Nepomohlo ani to, že jedným zo žalobcov bol skúsený Thomas Walter, ktorý sa v roku 2006 zaslúžil o odsúdenie vojnového zločinca Johna Demjanjuka – hoci aj v tomto prípade sa bývalý esesák pre vysoký vek trestu vyhol a päť rokov odňatia slobody zostalo iba na papieri.
Žaloba sa pre zamietnutie procesu odvolala, takže kauzu musí rozhodnúť vyšší krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom. Šanca, že by Formanka predsa len posadil na lavicu obžalovaných, je však veľmi malá.