Labouristi jasne zvíťazili vo voľbách, ktoré sa konali vo štvrtok. K moci sa vrátia po 14 rokoch vlády konzervatívcov, ktorú poznačil zvyšujúci sa počet chudobných a brexit. Podľa volebnej prognózy by labouristi mali mať v 650-člennom parlamente okolo 410 kresiel. Konzervatívci na čele s končiacim premiérom Rishi Sunakom menej ako 125, čo je ich najhorší výsledok v histórii.
Budúcnosť Británie
"Britský ľud vyniesol verdikt, nad ktorým je potrebné sa zamyslieť, a je toho veľa, z čoho sa môžeme poučiť. Beriem na seba zodpovednosť za prehru,“ priznal drvivú porážku Sunak a zagratuloval Starmerovi k víťazstvu.
"Dokázali sme to, vy ste za to viedli kampaň, bojovali ste za to, hlasovali ste za to a teraz to prišlo, zmena sa začína. Slnečné svetlo nádeje, spočiatku bledé, počas dňa zosilnie. Opäť raz svieti krajine, ktorá má po 14 rokoch príležitosť získať späť svoju budúcnosť,“ vyhlásil Starmer, ktorý prevzal od kráľa Karola III. poverenie zostaviť vládu.
Britský premiér sa narodil 2. septembra 1962 v Londýne a už ako 16-ročný vstúpil do organizácie Mladých socialistov Labouristickej strany. Jeho mama bolo zdravotná sestra a otec pracoval ako strojársky robotník. Hoci teda Starmer pochádza z bežnej rodiny, v Británii je sir. Do rytierskeho stavu ho povýšili za prácu šéfa úradu prokurátorských služieb, čo je tretia najvyššia prokurátorská funkcia v Anglicku a Walese.
Publicista a expert na britskú politiku Robin Pettitt si myslí, že pre Starmera to bola dobrá príprava na to, aby si na medzinárodnej scéne vedel poradiť aj s Putinom. "Počas dlhých rokov, keď pracoval ako trestný právnik, sa musel vysporiadať s tým najhorším, čo môže spoločnosť vyprodukovať. Starmer bude pripravený na čoraz nepriateľskejšie medzinárodné prostredie, ktorému bude čeliť,“ uviedol pre Pravdu Pettitt.
Putin sa teda nemôže tešiť, že britská ľavica bude k nemu zhovievavejšia, ako boli konzervatívci. Asi by to platilo, keby bol stále šéfom labouristov Jeremy Corbyn. Ten častejšie kritizoval NATO ako ruského diktátora, ale Starmer ho na čele Labouristickej strany vystriedal v roku 2020. Corbyn vo štvrtok kandidoval ako nezávislý a do parlamentu sa dostal.
Nie je to Corbyn
"Starmer sa zameral na to, aby bolo úplne jasné, že podporuje Severoatlantickú alianciu. A že napriek zložitej finančnej situácii, má ambície pokračovať vo zvyšovaní výdavkov na obranu. Starmer si dal za úlohu, že sa v tomto chce odlíšiť od Corbyna. Bývalý labouristický líder hovoril o konci NATO a podobných veciach a príliš sa nepúšťal do Putina, ani keď ten nechal otráviť ľudí v Británii,“ reagoval pre Pravdu politológ Steven Fielding, keď pripomenul ruskú vražednú aféru s jedom novičok v roku 2018 v Salisbury.
Čítajte viac Expert: Voľby? Labouristi vyhrajú, Farage narazil na Putina a Briti si myslia, že všetko je hrozné
Odborník vraví, že podpora Británie pre Ukrajinu bude určite pokračovať. "Zostane minimálne na súčasnej úrovni a možno sa dokonca zvýši vzhľadom na to, ako sa veci vyvíjajú. Čiastočne aj preto, že všetci budeme tento rok sledovať americké voľby. Obávam sa, že Donalda Trumpa môžu opäť zvoliť. Je to jeden z dôvodov, prečo sa v Európe znovu zvyšujú vojenské výdavky. Britské voľby sa zvyčajne netýkajú otázok zahraničnej politiky a platilo to aj tentoraz. V súvislosti s pomocou Ukrajine totiž na politickej scéne panuje zhoda. O tom, že NATO a EÚ vyprovokovali Putina, hovoril len šéf strany Reform UK Nigel Farage, a nepomohlo mu to. Pravdou je, že Starmerova strana nastupuje k moci po 14 rokoch. Nikto nie je v takejto pozícii expert na zahraničnú politiku. Tony Blair nevedel nič o medzinárodných vzťahoch, čo sa možno neskôr aj prejavilo. Ale, ako som povedal, čo sa týka Ukrajiny, vládne zhoda, pretože Putinova hrozba je mimoriadne dôležitá politická otázka,“ vysvetlil Fielding.
Starmer však bude mať plné ruky práce aj doma. Voľby jasne ukázali, že Briti sa chcú zbaviť konzervatívcov, ale labouristi budú musieť rýchlo ukázať, že vedia vládnuť. Starmer si bude musieť nájsť spôsob, ako sa prihovoriť ľuďom v čase sociálnych sietí, keď mnohí voliči od politikov očakávajú, že budú naraz štátnikmi i zabávačmi.
Čítajte viac Vymenia demokrati Bidena? V debate s Trumpom mal jedinú úlohu a nezvládol ju
Ako sa s tým vyrovná veľký fanúšik futbalového klubu Arsenal, ktorému vyčítajú nedostatok charizmy?
"Prvá prekvapivá vec, ktorú by ste mali vedieť o Keirovi Starmerovi – má dobrý zmysel pre humor. Ďalšia vec, ktorú by ste o Starmerovi mali vedieť, je, že, keď ste s ním, ste v prívetivej a uvoľnenej spoločnosti. Má rád pivo alebo dve. Baví ho hádať sa o futbale. Nemá rád otváranie dverí alebo nosenie tašiek. V mnohých ohľadoch je to celkom normálny chlapík. Ale nech sa snaží akokoľvek, veľká časť verejnosti ho tak stále nevníma,“ opísal predsedu vlády nedeľník Sunday Times.
Radikálna vláda?
Starmer tvrdí, že labouristi nechcú pokračovať v škrtoch verejných financií, ale zároveň nemajú plány na zvyšovanie daní. Bude to však možné?
„Nie je jasné, nakoľko bude vláda radikálna. Keď sa Tony Blair stal v roku 1997 labouristickým premiérom, ekonomika rýchlo rástla a ľavica dokázala investovať do školstva a zdravotníctva. Hospodársky rast je teraz oveľa slabší, takže pre každú vládu, ktorá chce zmenu, to bude ťažké. Labouristi budú podporovať biznis, ale chcú investovať do sociálnej spravodlivosti, čo znamená lepšie verejné služby, skrátenie čakacích lehôt v nemocniciach, viac peňazí pre školy a podobne. Či budú schopní tieto zmeny uskutočniť, bude do veľkej miery závisieť od hospodárskeho rastu,“ skonštatoval pre Pravdu Simon Griffiths z Katedry politológie a medzinárodných vzťahov na univerzite Goldsmiths' College v Londýne.
"Zlý stav ekonomiky, nedostatok verejných financií a opatrní lídri labouristov znamenajú, že neprichádza radikálna vláda, ktorá by chcela pretvoriť Spojené kráľovstvo. Namiesto toho sa pravdepodobne viac zameria na to, aby bola kompetentná a prišla s konkrétnymi krokmi na riešenie situácie. Dá sa povedať, že labouristi po chaose konzervatívnych rokov ponúkajú stabilitu. Nezdá sa, že by nás čakali skutočne veľké politické zmeny. Vláde pôjde skôr o to, aby Britániu ukázala ako miesto, kde sa veci môžu zlepšiť, a ako konštruktívneho člena medzinárodného spoločenstva,“ povedal pre Pravdu politológ Simon Usherwood z Open University v Londýne.