To, že podpora RN klesá, ukázal aj posledný prieskum inštitútu Ipsos. Z neho vyplýva, že z 577 kresiel v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, ktorú Macron rozpustil po fiasku svojej strany v eurovoľbách, by le penovci mali obsadiť 175 až 205.
To je však ďaleko od 289 miest potrebných pre absolútnu väčšinu. O niečo viac, no stále málo, získali v prieskume Harrisovho inštitútu – 185 až 215 kresiel.
Na druhom mieste prieskumy potvrdili ľavicové zoskupenie Nový ľudový front (NFP), ktoré združuje stredoľavé subjekty, zelených, ale aj krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI). V Národnom zhromaždení by mali mať 145 až 175, respektíve 168 až 198 poslancov.
Tretí podľa respondentov skončil centristický blok Spolu (ENS) pod vedením strany Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ipsos mu prisúdil 118 až 148 kresiel, Harrisov inštitút 115 až 145.
Čítajte viac Predvolebné prieskumy naznačujú, že krajná pravica vo Francúzsku nezíska väčšinu
Spoločný nepriateľ
Zdá sa teda, že spojenectvo proti le penovcom prináša prvé ovocie. Po tom, čo RN aj s časťou Republikánov minulú nedeľu s veľkým náskokom vyhralo prvé kolo volieb, prišli jeho politickí rivali s účinnou taktikou.
Nový ľudový front a Spolu sa dohodli na spoločnom postupe – pred druhým kolom volieb sa navzájom podporili tak, že ostatní kandidáti odstúpili v prospech toho, kto má v jednotlivých volebných okresoch najväčšie šance poraziť le penovcov.
Čítajte viac Extrémisti na prahu moci. Macron sa chce spojiť s ľavicou proti Le Penovej
Postúpiť do parlamentu hneď po prvom kole sa totiž podarilo iba 76 kandidátom – 39 z nich patrilo k táboru krajnej pravice vrátane Marine Le Penovej, ktorá uspela v Pas-de-Calais.
Na to, aby priamo postúpili, potrebovali získať viac ako 50 percent hlasov. V druhom kole sa už rozhoduje inak – postúpi ten, kto má väčšiu podporu voličov.
V praxi to znamená, že až v 501 volebných okresoch dnes voliči prídu k urnám po druhý raz. Na výber majú celkovo 1 094 kandidátov.
Až 224 ďalších sa už kandidátky vzdalo v prospech toho, kto má lepšie vyhliadky poraziť RN. Príkladom je Laurent Bonnaterre z Macronovho bloku Spolu, ktorý z volebného boja dobrovoľne odstúpil.
„Ide o veľa. Nebezpečenstvo, že vyhrá Národné združenie, je také veľké, že sa musím stiahnuť,“ zdôvodnil na sociálnych sieťach. Vďaka nemu má teraz väčšiu nádej na víťazstvo ľavicový kandidát.
Čítajte viac Z politického vojačika vyrástol najobľúbenejší líder. Ako sa zrodila hviezda francúzskej krajnej pravice?
Pripravení prevziať moc
Nie všetci však uvedené spojenectvo podporili. Viacerí politici, ale aj médiá už varovali, že väčšie nebezpečenstvo ako krajná pravica Le Penovej predstavuje pre Francúzsko krajná ľavica pod vedením Jeana-Luca Mélenchona.
Hovoria preto o výbere medzi „zlom a menším zlom“. Podľa prieskumov to však vyzerá, že voliči, ktorí si neželajú víťazstvo Národného združenia, spojenectvo NFP a macronovcov privítali.
To, ako im poškodilo, si uvedomili aj le penovci. Dohodu svojich odporcov kritizoval už i Jordan Bardella, len 28-ročný líder RN, ktorý je po získaní väčšiny v parlamente pripravený stať sa premiérom – najmladším v histórii Francúzska.
„Je to nečestné. Jediné, čo mojich súperov spája, je túžba zabrániť nám dostať sa k moci,“ posťažoval sa „korunný princ“ Marine Le Penovej. Tá už vyhlásila, že sa RN pokúsi vytvoriť vládu aj v prípade, ak nezíska absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení.
„Ak budeme mať asi 270 kresiel a budeme potrebovať ešte 19, oslovíme ostatných,“ uviedla pre rozhlasovú stanicu France Inter. „Viacerí pravicoví, ale aj ľavicoví poslanci prejavili blízkosť k našim pozíciám,“ naznačila, kde plánuje hľadať spojencov.
„Bude to kompetentná vláda. Keď získame väčšinu, budeme, samozrejme, robiť to, načo si nás voliči zvolili,“ dodala Le Penová.
Čítajte viac Voľby vo Francúzsku vyhrá Le Penová. Bardella: Som pripravený stať sa „kohabitačným" premiérom
Možné scenáre po voľbách
Keby sa RN naozaj ujalo vlády, prvýkrát od druhej svetovej vojny by sa stalo, že by sa vo Francúzsku dostala k moci krajná pravica.
Pre Macrona, ktorý funkciu obhájil v prezidentských voľbách v apríli 2022 a mal by v nej zostať ešte tri roky, by to znamenalo, že vláda by už neplnila jeho ciele, ako je to teraz, a jeho postavenie by sa veľmi oslabilo.
Čítajte viac Francúzi prelomili tabu. Macron bol ponížený, končí sa jeho éra, hodnotia médiá francúzske voľby
Nemal by však na výber a s krajnou pravicou by musel nejako vychádzať. Takú „kohabitáciu“, ako sa to označuje, krajina zažila už trikrát.
Naposledy musel takto konzervatívny prezident Jacques Chirac spolupracovať so socialistickým premiérom Lionelom Jospinom v rokoch 1997 až 2002. Hlave štátu by však zostali isté právomoci v oblasti zahraničnej politiky a obrany, keďže je vrchným veliteľom armády.
Foto: SITA/AP, Thomas Padilla
Sú možné aj iné scenáre okrem toho, že by v Paríži zasadla krajne pravicová vláda? Ďalší vývoj je v skutočnosti nejasný. Ak by totiž RN nezískalo absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení, mohlo by sa stať, že Bardella síce zostaví kabinet, no pohorí pri hlasovaní o dôvere v parlamente.
O zostavenie vlády by sa mohol pokúsiť i Nový ľavicový front s blokom Spolu, ale medzi nimi panujú také rozpory a vzájomná nevraživosť, že je to vylúčené.
Čítajte viac Macron opäť varuje pred extrémami, ktoré vraj môžu viesť k občianskej vojne
„Neprichádza to vôbec do úvahy,“ vyjadril sa k tomu Macron na poslednom zasadnutí dosluhujúcej vlády. „Nie je žiadne spojenectvo s LFI a ani nebude,“ zdôraznil aj súčasný premiér Gabriel Attal.
Možné je tiež to, že ak Bardellova vláda nezíska podporu v parlamente a inú sa zostaviť nepodarí, zavládne v krajine politický pat, čo by Macron mohol riešiť vymenovaním úradníckej vlády.
Mbappé aj rapperi
Veľa bude záležať aj na tom, koľko voličov sa všetkým stranám podarí zmobilizovať a či bude volebná účasť podobne vysoká ako v prvom kole. Vtedy dosiahla 66,7 percenta, čo je najviac od roku 1981.
Proti le penovcom vystúpil i kapitán francúzskej futbalovej reprezentácie Kylian Mbappé a do kampane sa zapojilo aj 20 známych rapperov s piesňou, ktorej názov oživuje staré revolučné heslo „No pasarán“ (Neprejdú).
Ľavicových voličov v nej pomocou viacerých vulgárnych slov vyzývajú, aby hlasovali proti „bastardom“ z rasistického Národného združenia.
Otázne je, či sa podarí vyburcovať predmestia veľkých francúzskych miest, kde vládne vysoká kriminalita. Ľudia, čo tam bývajú, majú často prisťahovalecké korene a ich životná úroveň je biedna.
Volebná účasť v týchto štvrtiach patrí k najnižším v štáte, lenže strach z le penovcov by ich obyvateľov mohol dotiahnuť k volebným urnám. V to aspoň dúfajú mnohí ľavicoví politici a aktivisti.
Čítajte viac Vo Francúzsku to vrie: Pred druhým kolom volieb sa odohralo viac ako 50 útokov na politikov
Keďže sa nedá vylúčiť, že víťazstvo RN v druhom kole spustí v krajine lavínu demonštrácií či dokonca občianske nepokoje, ktoré by mohli vyústiť do násilností, minister vnútra Gérald Darmanin už oznámil, že na nedeľný večer sprísnil bezpečnostné opatrenia.
V Paríži a okolí by malo hliadkovať až 5 000 policajtov, aby „pravicoví či ľavicoví radikáli nemohli situáciu využiť na vyvolanie chaosu“.