V rokoch 2010 až 2023 ste boli hovorkyňou NATO. Nikto na tomto poste nepracoval tak dlho a boli ste aj prvou ženou, ktorá túto funkciu zastávala. Ako sa teraz pozeráte na to, že ste sa zapísali do histórie?
Bola som veľmi hrdá, že som pracovala ako hovorkyňa NATO. Nečakala som, že v tej pozícii budem 13 rokov. Takže som robila s dvoma generálnymi tajomníkmi aliancie a bola som hrdá tiež na to, že som na tomto poste bola ako prvá žena, prvá novinárka a ako prvá osoba narodená na takpovediac nesprávnej strane železnej opony. Myslím si, že tým, že ma vybrali, vymenovali a prejavili mi dôveru, vedenie NATO vysielalo aj signál o zásadných zmenách, ktorými aliancia prešla za posledné desaťročie. Som rada, že som k tomu mohla malým dielom prispieť.
Oľutovali ste niekedy prácu pre alianciu?
Nie. V mnohých ohľadoch to bolo pre mňa trochu ako misia, pretože som vyrastala v komunistickom Rumunsku za Ceaușesca. V podstate som sa v škole učila, že NATO je nepriateľ, zatiaľ čo doma som počúvala zahraničné rozhlasové stanice ako BBC, Rádio Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Deutsche Welle. Robila som to pod perinou, lebo som sa obávala, že by ma mohli počuť susedia a nahlásili by ma tajnej službe Securitate. Keď som odišla z Rumunska, pracovala som pre BBC World Service, teda pre jedného z deklarovaných nepriateľov komunistickej diktatúry. A potom som prišla do NATO. Takže v mnohých ohľadoch to bolo ako splnený sen. Veľa rokov som sa v BBC venovala rozširovaniu aliancie a Európskej únie. To, čo sa stalo, je, samozrejme, obrovský historický úspech, ktorý prispieva k šíreniu mieru, prosperity, demokracie a slobody po celej Európe.
Som si istý, že máte veľa spomienok na kariéru v NATO, ale chcem sa opýtať na 24. február 2022, na deň, keď sa začala veľká ruská invázia na Ukrajinu. Ako to vtedy vyzeralo v sídle aliancie v Bruseli?
Bola to veľmi krátka noc. Veľa sme toho nenaspali, pretože sme totálnu ruskú inváziu na Ukrajinu očakávali a pripravovali sme sa na ňu niekoľko mesiacov. Možno si pamätáte, že aliancia pred ňou celkom zámerne odtajnila bezprecedentné množstvo spravodajských informácií vysvetľujúcich, čo Rusko plánuje urobiť. Hovorili sme, že Moskva nepripravuje vojenské cvičenie vzhľadom na zbrane a jednotky, ktoré zhromažďovala pri ukrajinských hraniciach. A aj o tom, že Rusko už v minulosti využívalo manévre, aby utajilo útoky na Ukrajinu. Aliančné armády zvýšili pripravenosť jednotiek a posilnili ostražitosť. Ráno 24. februára bolo veľmi sivé. Pamätám si, že som v Bruseli upozornila vedenie NATO na prvé správy o ruských útokoch. Potom sme, samozrejme, na základe diania a konzultácií so spojencami, pripravili vyhlásenie a generálny tajomník zvolal Severoatlantickú radu, teda zasadnutie veľvyslancov členských krajín. Stretnutie netrvalo tak dlho, ako sme očakávali, pretože všetci boli veľmi odhodlaní. Nálada bola ponurá, ale odhodlaná, a v podstate len pár hodín po ruskej invázii NATO aktivovalo svoje plány. Ešte sa zvýšila pripravenosť vojakov a značné množstvo vzdušných a námorných síl sa presunulo pod velenie vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe generála Cavoliho. To, čo sa stalo 24. februára 2022, je pokračovanie obrovskej adaptácie aliancie, ktorá sa začala už v roku 2014. Súčasťou toho je aj summit vo Washingtone.
Čítajte viac Hrozba Ruska aj Číny. Podporil by Pellegrini Orbánove cesty a s čím išlo Slovensko na summit NATO?
Aké by malo byť hlavné posolstvo vrcholnej schôdzky lídrov členských krajín aliancie z hľadiska toho, ako je NATO pripravené brániť sa?
Hlavným posolstvom washingtonského summitu musí byť jednota. Je to istým spôsobom odkaz každého takého stretnutia, ale myslím si, že teraz je to ešte dôležitejšie. Sme v rozhodujúcom momente v európskej histórii, keď vidíme sieť autoritárskych štátov, ktoré nechcú demokraciu a nechcú, aby ich občania a ostatné krajiny mali možnosť slobodne sa rozhodovať. Na jednej strane máme Rusko, ktoré v jeho nezákonnej útočnej vojne proti Ukrajine podporuje Severná Kórea, Irán, Bielorusko, ale tiež Čína. Takže teraz je dôležité, aby demokracie, ktoré majú rovnaké zmýšľanie, držali spolu. A to sa týka krajín, ktoré sú súčasťou NATO, ale aj partnerov, ktorých máme po celom svete, a najmä v indopacifickom regióne. Preto predstaviteľov Austrálie, Nového Zélandu, Japonska a Južnej Kórey už tretíkrát za sebou pozvali na summit aliancie. Samozrejme, v konečnom dôsledku sa bude posolstvo zo stretnutia týkať toho, aká silná bude naša podpora pre Ukrajinu. A na to sa budú zameriavať i médiá.
Takže aká bude silná? Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg pre magazín Foreign Affairs napísal: Na summite vo Washingtone sa spojenci dohodnú, že NATO bude viesť koordináciu bezpečnostnej pomoci a výcviku pre Ukrajinu. Očakávam tiež, že sa dohodneme na finančnom prísľube, ktorý Ukrajine poskytne predvídateľnosť, ktorú potrebuje. Čo to znamená?
Ukrajina nemôže rátať so sľubom okamžitého členstva v NATO. No, ako povedal Stoltenberg, môže očakávať oveľa silnejšiu podporu a jej väčšiu predvídateľnosť zo strany spojencov. Aliancia prevezme oveľa výraznejšiu úlohu v koordinácii bezpečnostnej pomoci pre Kyjev a výcviku ukrajinských jednotiek mimo ich vlasti. V nemeckom Wiesbadene vznikne veliteľstvo NATO, ktorému bude veliť trojhviezdičkový generál približne so 700 ľuďmi z celej aliancie. Tí budú koordinovať výcvik a bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu. Očakávam tiež prísľub finančnej podpory pre Kyjev na ročnej báze. Na budúci rok to bude 40 miliárd eur. Samozrejme, bude musieť existovať systém, aby výška príspevkov pre Ukrajinu odrážala hrubý národný dôchodok každého spojenca. Dôležité tiež bude, aby prišli ďalšie oznámenia o okamžitej podpore pre Kyjev, najmä čo sa týka protivzdušnej obrany, čo už urobili USA. Očakávam teda, že aj európski spojenci budú naďalej prispievať k sebaobrane Ukrajiny, pretože toto jej právo je zakotvené v Charte OSN. Každá krajina má právo na obranu proti agresii. A všetci členovia OSN majú povinnosť to podporovať. V konečnom dôsledku, ak bude Ukrajina schopná brániť svoju suverenitu, bude mať silnú pozíciu aj na rokovania o mierovej dohode, ktorá bude udržateľná. Pomoc pre Kyjev to priblíži.
Predpokladáte, že priamo na Ukrajinu by mohli prísť aj nejakí vojenskí inštruktori z krajín NATO?
Pokiaľ viem, v NATO sa o tom formálne nediskutuje. Je na členských krajinách, aby si vyhodnotili, či Kyjev niečo také naozaj potrebuje. Ale zatiaľ Ukrajina jasne dáva najavo, že má vojakov a má vôľu bojovať, aby sa ubránila. Potrebuje viac zbraní a musia prísť rýchlejšie. Myslím si, že je to najdôležitejšia vec, ktorú spojenci môžu pre Ukrajinu urobiť.
